ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Materinská moja reč,
taká si mi milá,
akoby ma moja mať
menom oslovila;
akoby ma ľúbajúc
k srdcu privíňala;
akoby ma žehnajúc
Bohu porúčala.

Materinská moja reč,
ty mať ubolená —
keď ťa čujem, volil bych
padnúť na kolená
a modliť sa zo srdca
modlitbu skrúšenú:
aby ťa Boh potešil,
v žiali postavenú.

Materinská moja reč,
poklad môj v cudzine!
Keď zaspievam piesenku
v sladkej materčine:
oči sa mi zalejú
horkými slzami
a srdce sa poteší:
že je Boh nad nami!

Materinská moja reč,
ty mať ľútostivá!
keď mi v noci nedá spať
starosť kormútivá,
len sa s tebou pomodlím,
ach, tak usnem sladko,
ako keď mať ukojí
v kolíske dieťatko.

Materinská moja reč,
reč mojej otčiny!
V tebe cítim milotu
rodnej mi doliny;
čujem horu zelenú,
ako spevom hučí;
čujem si mať milenú,
jak ma modliť učí.

Materinská moja reč,
ty reč otcov mojich!
Tys ten svätý majetok,
čo som zdedil po nich;
ty si mojím domovom
v ďalekej cudzine;
dušu nesieš túžbami
k nebeskej otčine!
(1893)