SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Materinská reč v cudzine


Materinská moja reč,
   taká si mi milá,
akoby ma moja mať
   menom oslovila;
akoby ma ľúbajúc
   k srdcu privíňala;
akoby ma žehnajúc
   Bohu porúčala.

Materinská moja reč,
   ty mať ubolená —
keď ťa čujem, volil bych
   padnúť na kolená
a modliť sa zo srdca
   modlitbu skrúšenú:
aby ťa Boh potešil,
   v žiali postavenú.

Materinská moja reč,
   poklad môj v cudzine!
Keď zaspievam piesenku
   v sladkej materčine:
oči sa mi zalejú
   horkými slzami
a srdce sa poteší:

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
   že je Boh nad nami!

Materinská moja reč,
   ty mať ľútostivá!
keď mi v noci nedá spať
   starosť kormútivá,
len sa s tebou pomodlím,
   ach, tak usnem sladko,
ako keď mať ukojí
   v kolíske dieťatko.

Materinská moja reč,
   reč mojej otčiny!
V tebe cítim milotu
   rodnej mi doliny;
čujem horu zelenú,
   ako spevom hučí;
čujem si mať milenú,
   jak ma modliť učí.

Materinská moja reč,
   ty reč otcov mojich!
Tys ten svätý majetok,
   čo som zdedil po nich;
ty si mojím domovom
   v ďalekej cudzine;
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
dušu nesieš túžbami
   k nebeskej otčine!
(1893)