SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dumka


Večerná keď hviezda vzplanie,
    deň na pokoj sa kloní,
a na zbožné požehnanie
    zvonov hlahol zazvoní:
vtedy — ach! — tak divno mi je…
    zdvíham ruky složené:
od tých zvonov harmonie
    srdce mi je blažené!…
Keď sa pýtam: kto ten majster,
    ktorý ulial zvony tie,
čo i dnes tak milo znejú?…
    Povedia mi: Pán Boh vie!

A keď jednúc mňa nebude,
    keď už v hrobe budem spať,
a na hrobu môjho hrude
    trávička sa zeleňať:
vtedy z skromných piesní mojich
    niekto keď si zapeje,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
a srdce mu v citoch svojich
    slzou oči zaleje,
a spýta sa: Kto ten spevec,
    ktorý skladal piesne tie,
čo i dnes tak k srdcu znejú?
    Povedia mu: Pán Boh vie!…
(1911)