SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kedysi — a teraz


„Nie je to vrbina, kde som ja chodieval,
kde som si — kedysi — píšťalky robieval.
Nie je to hájik ten, čo šumel tak milo,
keď sa mi — kedysi — chodiť v ňom sladilo.
Nie je to potôček, ani tá brezina,
kde spevom — kedysi — hučala dolina.
Nie je to — nie je to, čo mňa tu tešilo!
Čo som v srdci nosil, všetko sa zmenilo!“

„„Nezmenil sa život, nezmenily časy,
len ti osively gaštanové vlasy.
Vrbiny zelené stoja nezmenené,
len sú ti, od žiaru, oči zarosené.
Hájik si ešte vždy milo pošumieva,
len teba, od žiaľu, srdce pobolieva.
Dolinou ešte vždy hučí spev veselý,
len tebe, od žiaru, piesne onemely.““
(1914)