SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Návrat


Aká si mi krásna,
  ty rodná zem moja!
Krásne i tie hory,
  kol teba čo stoja;
krásno i to nebo
  nad tými horami:
žehnám ťa, vítam ťa
  vďačnými slzami.

Ty hora zelená,
  čo šumieš nado mnou,
jak bys mi nôtila
  piesenkou čarovnou;
ty úboč zakvitlá
  divými ružami:
žehnám ťa, vítam ťa
  vďačnými slzami.

A ty Váh, biely Váh,
  potoku môj horný,
čo sa tak ligotáš
  ako pás strieborný;
vy brehy porastlé
  bielymi brezami:
žehnám vás, vítam vás
  vďačnými slzami.

Rozkošné doliny,
  v dolinách rovniny,
vy moja kolíska
  i mojej rodiny,
rovniny posiate
  drobnými mestami:
žehnám vás, vítam vás
  vďačnými slzami.

A ty ľud premilý,
  čo orieš na stráni,
tvoje nech mozole
  ruka božia chráni,
a nech ťa poteší
  lepšími časami:
žehnám ťa nastokráť
  mojimi slzami!
(1897)