SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Rozpomienka


Dávno ztíchnul v tmavom háji
   slávičí už hlas,
Preds’ on v srdci sa mi tají
   a zavznieva zas —
keď mi dušu žiaľ oveje,
keď zablysnú mi nádeje,
   — jak v ten dávny čas.

Dávno v Tatrách, za večera
   zhasnul slnca svit,
predsa i dnes naň pozerá
   srdca môjho cit,
keď po rokoch, v mysli mojej,
stojím v rodnej zemi svojej,
   v nejž som mohol žiť.

Dávno kraj ten som zanechal
   a v ňom rodný dom;
zabudnúť naň Boh mi nedal,
   bývam, v mysli, v ňom;
a hoc vtedy sa mi cneje,
hoc aj slza ma zaleje:
   predsa šťastný som.
(1907)