SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Z večera


Slniečko zachodí, od hôr sa odberá,
pastúch za ovcami píšťalku preberá,
a dolu medzami žnice so žencami
do tichej dedinky tiahnu so spevami.

Slniečko zapadá, pokoj na svet sadá,
mesiačik s hviezdami nebom sa rozkladá;
a ten kraj môj leží pod tými horami,
jakby ho Boh prikryl svojimi rukami!

Z doliny zvona hlas horou sa ozýva,
k modlitbe večernej veriacich pozýva…
I ja k nebu dvíham zrak svoj uslzený:
Pán Boh ťa požehnaj — Liptov môj milený!
(1897)