Martýri

1. Ján Angner^[448] bol farárom pod tureckým panstvom a pri pokoji mohol budovať kráľovstvo Božie, lebo Turci nikdy nesiahali na vieru, boli spokojní, keď sa im daň riadne splácala. Szelepcséni dal doručiť citánku aj Angnerovi, a on, vedomý svojej neviny, sa aj dostanovil pred súd a posúdený na ztratu majetku i života, dňa 10. mája 1674 podpísal reverz, že sa zrieka úradu, a zostal doma; ale vrátil sa do sboru a účinkoval požehnane ďalej.

2. Vavrinec Babyl,^[449] tiež zpod tureckého panstva, dostanovil sa pred súd v nádeji, že kresťanský súd, ktorému stojí na čele veľkňaz krajiny, arcibiskup Szelepcsényi, bude spravodlive súdiť. Zmýlil sa veľmi, lebo keď sa nechcel, ak sa ani nemohol priznať k nijakej vine, poslali ho do Leopoldova pod ruky jezuitu Mikuláša Kelliu. Telesné útrapy znášal zmužile, ale jezuitským praktikám nevládal odolať. Tak si ho obpriadli márnymi sľubmi, že ho doviedli k odpadlíctvu. V leopoldovskom chráme verejne odrieknul sa viery a v mori katolicizmu zapadla každá ďalšia stopa jeho života.

3. Tobiáš Berian^[450] ako rektor dostanovil sa pred súd, podpísal reverz, zrieknul sa úradu a biedne živoril doma.

4. Ján Bilovický,^[451] farár, pred súdom prešporským zrieknul sa úradu a len tak si zachránil biedny život.

5. Daniel Drau, farár, pred súdom prešporským podpísal reverz, zrieknul sa úradu a zostal doma.

6. Ján Fridelius,^[452] pred súdom podpísal reverz, aby si zachránil život a mohol zostať vo vlasti.

7. Václav Glochovský^[453] bol jedným z ťažko navštevovaných českých exulantov, ktorí zakotvili u nás na Slovensku, keď v Čechách panovala hrúzovláda tmy a temna. Szelepcsényiho súd odsúdil ho na ztratu života i majetku. Aby nemusel i druhý raz jedávať trpký chlieb exulantský, dňa 10. mája 1674 podpísal radšej reverz a zostal v inom povolaní na Slovensku.

8. Ján Harfoy,^[454] farár, jezuitmi krute prenasledovaný, dostanovil sa pred súd prešporský a podpísal reverz, že sa zrieka úradu.

9. Sámuel Hasický, český exulant, pred súdom prešporským radšej podpísal reverz, že sa zrieka úradu, ako by bol mal ísť zase do šírej cudziny ako exulant.

10. Juraj Hautíny^[455] a

11. Štefan Honorský boli docitovaní pred súd, ale či sa dostanovili, nevieme.

12. Boldižár Kelemen,^[456] farár, radšej si ratoval život vo vlasti a zrieknul sa úradu.

13. Daniel Krotký, farár, a

14. Michal Lievini^[457] pred súdom podpísali reverz, že sa zriekajú úradu a tak živorili ďalej ako súkromníci.

15. Ján Oder,^[458] farár,

16. Michal Tunha, farár,

17. Ján Tutpertius, rektor, po ťažkom utrpení vo väzbe bratislavského hradu podpísali reverz a zriekli sa úradov.

18. Jób Baláž, kňaz;

19. Jakub Bárius — odišiel dobrovoľne do vyhnanstva,

20. Jakub Bartholomaei,

21. Juraj Blamár,

22. Ján Braxatoris,

23. Juraj Cagan,

24. Ján Elexeni,

25. Ján Fabian,

26. Peter Fabricius,

27. Matej Famelici,

28. Juraj Fieber,

29. Štefan Filitaeus,

30. Ján Glogovský,

31. Ján Heverkovič,

32. Matej Hory,

33. Michal Hostonovský,

34. Sámuel Korrado,

35. Gašpar Karuntez,

36. Martin Kaulides,

37. Andrej Kazay,

38. Juraj Martius,

39. Matej Muriocký,

40. Fraňo Nikokando,

41. Juraj Pavlínus,

42. Matej Platíny,

43. Matej Revický,

44. Ján Revidius,

45. Filip Rebertín,

46. Pavel Roverdius,

47. Juraj Šidelínus,

48. Ján Šleiner,

49. Dániel Škultety,

50. Ján Švelc,

51. Gašpar Zaban,

52. Filip Ziegler,

53. Matej Zimmermann.