Martýri

1. Štefan Fidicinis.^[149] Bol 1641 — 1645 farárom na Pondelku, potom prešiel na Ratkovú a konečne r. 1660 dostal sa na Hrachovo. V kríži nebol vycvičený, v trápení bol netrpelivý, čo dokázal i pri prešporskom súde. Dostanovil sa síce, aj vypočul výrok súdu, ale keď ho poslali do komárňanského väzenia, nemohol vydržať utrpenie; heslom mu bolo: vyslobodiť sa za každú cenu. Dobre to spoznali jezuiti, preto vynaložili všetko svoje úsilie, aby ho priviedli k odpadlíctvu. Fidicinisovi bola milšia sloboda a hnilý pokoj, ako dobré vyznanie a čisté svedomie; opustil cirkev, ktorá by práve v tie časy bola potrebovala smelých a verných obrancov a vyznavačov. V Komárne verejne v chráme sa odriekol viery, rodičov i celej svojej krásnej minulosti.

2. Ján Sámuel Glosius^[150] r. 1650 stal sa farárom na Pondelku; tu zastihlo ho desaťročné prenasledovanie. Či sa dostanovil pred súd prešporský, nevieme; isté je len, že ho vyhnali z fary. Glosius bol otcom nášho vehlasného spevca Jána Glosia Pondelského.

3. Juraj Inštitoris.^[151] Od r. 1653 — 1669 bol farárom na Kraskove. Vyhnaný z fary, bol väzňom na hrade braneckom; odtiaľ ho docitovali do Prešporku na 5. marca 1674. Dostanovil sa a bol vo viere taký neochvejný, že nechcel podpísať nijakého reversu. Pre túto jeho stálosť vo viere odviedli ho do najhoršieho väzenia, do Komárna. Ale komárňanské rabstvo zlomilo ho úplne na duši i na tele, tak že zrieknul sa viery a stal sa katolíkom. No, skutok svoj rýchle oľutoval, priklonil sa znovu k evanjeliu a skrýval sa, dokiaľ prenasledovanie trvalo. R. 1683 vrátil sa znovu ku svojim cirkevníkom a zotrval v úrade kňazskom až do smrti, do r. 1690.

4. Eliáš Ládi^[152] bol farárom v Tisovci, keď si Szelepcsényi umienil zničiť evanj. cirkev. Ako burič dostal predvolanie pred súd. Či sa dostanovil, alebo nie, nevieme.

5. Michal Priehradný,^[153] bol farárom v Klenovci, keď sa rozvíril protireformačný smer, ktorý vyvrcholil v desaťročnom prenasledovaní. Szelepcsényi tak ďaleko šiel vo svojej zúrivosti proti evanj. kňazom, že ich ešte aj zpod tureckého panstva citoval pred svoj náhly súd. Priehradný, ako poddaný Turka, nedostavil sa na súd; pod tureckým panstvom, ktoré žiadalo iba dávky, mohol pokojnejšie úradovať, ako pod panstvom najkatolíckejšich Habsburgov, ktorí pomocou jezuitov ubíjali nielen hmotne, ale aj duševne, svojich poddaných.

6. Rehor Sedený^[154] bol ožďanským kňazom, keď dostal predvolanie pred súd prešporský. Dostanovil sa a po mnohom boji a utrpení podpísal revers, že sa zrieka fary a vôbec kňazského povolania.