Zlatý fond > Diela > Karol Korenič a americkoslovenské robotnícke hnutie


E-mail (povinné):

Eva Fordinálová:
Karol Korenič a americkoslovenské robotnícke hnutie

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Jaroslav Geňo, Martina Pinková, Tibor Várnagy.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 11 čitateľov

Úvod

Svoju knihu začnem trocha netradične, osobne, s úprimným priznaním, že kým som neprišla ako študentka na univerzitu, nikdy som neuvažovala o našich vysťahovalcoch. Nielenže som o nich neuvažovala, ale celá problematika mi bola úplne vzdialená, a to aj napriek exotickým závanom z detstva, keď som si s priateľkou Hedvigou zvedavo prezerala farebné obrázkové časopisy z ich najnovšieho balíka z Ameriky. V mojej rodnej obci bolo iba málo rodín ako my, ktoré v Amerike nikoho nemali. Pochopiteľne, textom pod obrázkami sme nerozumeli ani slovo, ale čo šteklí ľudskú fantáziu viac ako nepoznané tajomstvo? Boli to dráždivé, no zriedkavé závany, ktoré sa v mojom vedomí spájali s úplne inými predstavami ako so životom vysťahovalcov v Amerike a na ktoré som ľahko zabudla. Až dovtedy, kým raz do posluchárne nevkročil akademik Miloš Gosiorovský. S užasnutím som počúvala o magnetickej sile krajiny, ktorá pritiahla tretinu Slovače cez Atlantik za vidinou chleba. Podobne ako prvých európskych moreplavcov uchvátil pri floridských brehoch pohľad na krajinu žiariacu rôznofarebnými útesmi, cez ktoré sa z hôr do oceánu rútili priezračné rieky a brehy obklopené jemnou spŕškou vodopádov horeli všetkými dúhovými farbami, premiešanými omamnou vôňou neznámych kvetov a plodov, ovanul ma povedomý závan z detstva. Pravda, teraz už v iných súvislostiach, avšak rovnakou novosťou mi voňali názvy štátov Pennsylvánia, Michigan, miest Cleveland, Muskegon či mien Peter Rovnianek, Albert Mamatey, ale aj Karol Korenič, Jozef Schiffel. Pred očami sa mi otvorila aj bezútešná krajina baníckych šácht a zaprášených robotníckych „plejzov“, zdevastovaná hŕbami strusiek z vysokých pecí, ťažký zápas slovenských mozoľnatých rúk s nepriazňou nového prostredia o život, o uznanie. A s rovnakým zaujatím som potom sledovala rozličné ľudské osudy v tejto krajine dúhových útesov a čiernych „plejzov“ prostredníctvom americkoslovenských novín či korešpondencie, ktoré mi poskytla priateľka už môjho dospelého veku Blanka, riaditeľka Múzea SNR v Myjave; v meste, ktoré bolo so svojím malebným, ale neúrodným okolím postihnuté vysťahovalectvom ešte väčšmi ako moje rodné Záhorie. Vtedy sa problematika slovenského vysťahovalectva stala pre mňa predmetom hlbšieho záujmu a výskumu.

Niet pochybností, že hromadné slovenské vysťahovalectvo, ktorého začiatky spadajú do posledného dvadsaťročia 19. storočia, ako dôsledok ekonomických zmien sprevádzajúcich nástup imperializmu, znamená silný zásah do národného organizmu a jeho historického vývinu. Tento ekonomicko-spoločenský fenomén nemohol zostať bez následkov ani v ideologickej oblasti národného vedomia, ktoré triednym uvedomovaním prerastá do svetového pohybu robotníckeho hnutia. Veď je všeobecne známe, že i z územia Slovenska, analogicky s ostatnými krajinami strednej a východnej Európy, odchádzajú predovšetkým nekvalifikovaní poľnohospodárski robotníci, väčšinou bez minimálnych skúseností v triednych zápasoch. Tvrdá realita amerického monopolistického kapitalizmu a stretnutia s americkými odborovými robotníckymi organizáciami internacionálneho charakteru akcelerovali rast triedneho uvedomovania nielen medzi americkoslovenským proletariátom v zámorí, ale aj na našom území. Odstránenie relatívnej preľudnenosti slovenského vidieka hromadnou emigráciou umožnilo položiť základy organizovanému triednemu zápasu domáceho robotníckeho hnutia. A nezanedbateľné je i priame sprostredkúvanie skúseností z amerických štrajkových bojov, v ktorých mali slovenskí robotníci po prvých trpkých skúsenostiach štrajkokazov neskôr stále zastúpenie.

V radoch americkoslovenského proletariátu sa formujú aj výrazné osobnosti presahujúce svojou činnosťou prácu krajanských organizácií a spolkov. Svojím triednym uvedomením a pochopením potrieb jednotného postupu svetového proletariátu proti svetovému kapitálu sa stali uznávanými tribúnmi štrajkových bojov s mnohonárodným zastúpením, uznávanými autoritami celoamerického robotníckeho hnutia, súdruhmi s veľkým politickým rozhľadom a vplyvom aj na revolučné hnutie v starej vlasti. Medzi takéto výrazné postavy americkoslovenského robotníckeho hnutia patril okrem Štefana Martinčeka, Jozefa Františka Schiffela, Marka Čulena a ďalších predovšetkým Karol Korenič, ktorý zohral dôležitú úlohu pri marxistickej orientácii členstva nielen vo vedení Slovenského robotníckeho spolku v USA, ale aj v predsedníctve Medzinárodného robotníckeho spolku, kde reprezentoval jeho slovenskú sekciu.

Slovenské vysťahovalectvo sa stalo dnes už neoddeliteľnou súčasťou našich národných dejín. Domnievame sa, že je potrebné pripomenúť aj jeho významné osobnosti, ktoré sa svojou účasťou na formovaní americkoslovenského robotníckeho hnutia zapísali na prvé stránky našich revolučných dejín. Nesmieme preto pripustiť, aby upadli do zabudnutia v čase, ktorý aj ony pomáhali pripravovať celým svojím životným programom, nadšeným pracovným nasadením, rozhľadenosťou a cieľavedomosťou. Ďaleko od svojej vlasti spolu s ďalšími zápasili so svetovou kapitalistickou mašinériou aj za náš dnešok, a preto by nemali v našej socialistickej historiografii chýbať.

Pripomenutím významu a práce Karola Koreniča — v roku stého výročia jeho narodenia a 70. výročia vzniku Československej republiky, ktorú taktiež pomáhal vytvárať vo funkcii predsedu Československej robotníckej rady — chceme sa súčasne pokúsiť načrtnúť i obraz americkoslovenského robotníckeho hnutia, s ktorým je jeho život nerozlučne spätý. Aj napriek zvýšenému záujmu o problematiku slovenského vysťahovalectva (jeho svedectvom je reprezentačné dvojzväzkové dielo Františka Bielika a kolektívu autorov Slováci vo svete, ktoré vydala Matica slovenská roku 1980 pri príležitosti 100. výročia začiatku nášho hromadného vysťahovalectva do zámoria, dielo Márie Lavovej Marek Čulen a viaceré štúdie a články Miloša Gosiorovského) zostávame v tejto oblasti ešte stále dlžníkmi. Svojím príspevkom chceme obohatiť mozaiku životných zápasov a osudov státisícov slovenských vysťahovalcov, ktorí odchádzali hľadať do zámoria, často márne, to, čo je dnes pre nás každodennou samozrejmosťou — prácu a život dôstojný človeka.




Eva Fordinálová

— literárna historička a vedkyňa, poetka, vysokoškolská pedagogička Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.