Zlatý fond > Diela > Karol Korenič a americkoslovenské robotnícke hnutie


E-mail (povinné):

Eva Fordinálová:
Karol Korenič a americkoslovenské robotnícke hnutie

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Jaroslav Geňo, Martina Pinková, Tibor Várnagy.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 14 čitateľov

Dokumenty

V časti dokumentov sme sa okrem sprístupnenia Pravidiel Slovenského odvetvia Socialistickej strany v Amerike a prehľadu jednotlivých odborov Slovenskej sekcie Medzinárodného robotníckeho spolku z roku 1940 zamerali predovšetkým na dokreslenie profilu Karola Koreniča prostredníctvom jeho veľmi obsažnej a mnohostrannej publicistickej činnosti. Vždy ňou reagoval na najaktuálnejšie otázky americkoslovenského národného a politického života — či už formou dobových politických úvah alebo črtami a básňami humorného ladenia. Ide o typickú proletársku literatúru, ktorej síce chýba uhladenosť vo výbere jazykových prostriedkov a v štýle, ale ktorá zaujala svojím jednoznačným programovým stanoviskom, jasnou formuláciou politického postoja, osobným presvedčením a úprimnostou. Z bohatého materiálu Koreničovej publicistickej tvorby sme vybrali práce z viacerých žánrov, profilujúcich jeho celkovú publicistickú aktivitu.

Ľudský obraz Karola Koreniča dopĺňa i korešpondencia s Elom Šándorom, s ktorým sa spriatelil zrejme až počas svojej návštevy v Československu roku 1948. Obsahuje zároveň aj závažné autentické údaje o zhoršujúcom sa politickom kurze vlády USA voči pokrokovým silám v Amerike i o americkoslovenskom živote v období studenej vojny. Listy sa nachádzajú vo fondoch Literárneho archívu Matice slovenskej v Martine.

V dokumentoch sme dôsledne zachovali autentickosť textov, nesiahli sme k nijakým pravopisným ani štylistickým úpravám.

Pravidlá Slovenského odvetvia Socialistickej strany, schválené a odhlasované zjazdom v Clevelande, O., dňa 28., 29. a 30. mája 1911

Článok I.

Odst. 1. Slovenské odvetvie Socialistickej strany v Amerike súhlasí a uznáva stanovy strany, ktoré sú platné pre celé Spojené Štáty Americké. Okrem týchto stanov stanovia sa pre Slovenské odvetvie Socialistickej strany nasledujúce pravidlá:

Článok II.

Odst. 1. Každá osoba, ktorá bydlí v S. Š. A. a je 18 rokov stará, ktorá sa zriekla akéhokoľvek spojenia s inými politickými stranami a zaväzuje sa, že zachovávať bude zásady socialistickej strany, môže sa stať členom Slovenského odvetvia Socialistickej strany.

Odst. 2. Akákoľvek osoba, ktorá prijala čestné alebo platené miesto, čo odmenu, od ktorejkoľvek politickej strany (okrem civil service — civilnej služby), nie je oprávnená k členstvu tejto strany.

Článok III.

Všetky k Slovenskému odvetviu Socialistickej strany prináležajúce a na socialistickom základe pracujúce spolky nech majú v tamže odvetví to samé právo, ktoré majú sekcie. Takéto spolky ale má výkonný výbor dľa svojho dobrozdania vyzývať k premeneniu sa na socialistické sekcie.

Článok IV.

Každý dobrestojací člen, ktorý si žiada prestúpiť k inej sekcii tejto strany, môže tak urobiť, keď sa vykáže členskou knižkou, ktorá musí byť potvrdená tajomníkom bývalej sekcie. Toto je platné i pre tých súdruhov, ktorí čo takí sa do Spojených Štátov prisťahujú.

Článok V.

Riadenie Slovenského odvetvia Socialistickej strany v Amerike.

Odst. 1. Slovenské odvetvie Socialistickej strany v Amerike riadené je:

a) národným tajomníkom,

b) národným výkonným výborom.

Článok VI.

Odst. 1. Národný tajomník je kandidovaný slovenskými socialistickými sekciami a spolkami v Chicagu a v okolí Chicaga jestvujúcimi, a je volený na dobu dvoch rokov všetkými členmi Slovenského odvetvia Socialistickej strany. Plat jeho určuje výkonný výbor.

Odst. 2. Národný tajomník je povinný obstarávať všetky náležitosti národnej úradovne, ktoré patria pod právomoc národného výkonného výboru. Je representantom odvetvia, prijíma správy od všetkých sekcií v Amerike, prezerá finančné správy národnej úradovne, orgánu strany a vôbec všetkých ustanovizní, ktoré behom času budú zavedené.

Odst. 3. Národný tajomník podáva všetkým organizáciám odvetvia dľa návodu výkonného výboru raz za tri mesiace, v akom počte a stave členstvo je, aký je jeho počet a aká je jeho činnosť.

Odst. 4. Národný tajomník zodpovedá všetky dopisy, týkajúce sa organizačnej práce, ako sú dotazy o zakladaní sekcií a spolkov vôbec. Tak isto zodpovedáva na žiadosti rečníkov a organizátorov.

Odst. 5. Národný tajomník obstaráva všetky pre odvetvie potrebné štemplíky priamo od strany. Zároveň má v svojej právomoci štemplíky odvetvia, potrebné pre vzdelávajúce spolky.

Článok VII.

Národný výkonný výbor.

Odst. 1. Národný výkonný výbor je zložený nasledovne:

Každá sekcia, každý spolok zvolí si zo svojho stredu jedného člena. Z takto zvolených členov bude pozostávať národný výkonný výbor. Poneváč sídlo tohoto výboru je v Chicagu, a poneváč v Chicagu máme len dve sekcie, Chicagské sekcie majú právo voliť do výkonného výboru po troch členoch. Týchto šesť členov bude mať v rukách vedenie odvetvia, nesmú ale nič dôležitejšieho vykonať, previesť bez súhlasu a vedomosti väčšiny členov výkonného výboru členov vonkajších organizácií. Členovia tohoto národného výkonného výboru sú volení na dobu dvoch rokov. V páde, že v Chicagu sa založí viac sekcií alebo spolkov, každý taký spolok alebo sekcia nech má vo výkonnom výbore po troch členoch. Títo traja členovia nemajú viacej než jeden hlas.

Článok VIII.

Práva a povinnosti národného výkonného výboru.

Odst. 1. Povinnosti tohoto výboru sú: Zastupovať stranu (Slovenské odvetvie) vo všetkých záležitostiach, referendným hlasovaním ustanovené riadne a mimoriadne zjazdy zvolávať, zprávy do zjazdu podávať, prijímať a prehliadať všetky zprávy a jednanie organizácií.

Odst. 2. Právom národného výboru je, zamedziť veškeré zastúpenie akejkoľvek organizácie, ktorá nevykonáva svoje povinnosti voči tomu telesu, alebo poruší stanovy a zásady tejto strany. Organizácia má právo odvolať sa k referendu celého členstva.

Odst. 3. Národný výkonný výbor nech s času na čas dľa svojho dobrozdania upozorňuje vzdelávajúce spolky, aby sa premenili na socialistické sekcie.

Odst. 4. Národný výkonný výbor prijíma všetky peniaze za poplatky k odvetviu od organizácií doposlané a z týchto hradí všetky potreby s úradovňou Slovenského odvetvia spojené.

Odst. 5. Národný výkonný výbor nech stojí v stálom spojení s národným tajomníkom a nech mu poskytne takej pomoci, prostriedkov a informácií, o akú tento požiada.

Článok IX.

Sjazdy.

Odst. 1. Na žiadosť väčšieho počtu členov národný výkonný výbor svolá sjaad. Miesto a doba sjazdu určuje sa všeobecným hlasovaním členstva.

Odst. 2. Každá sekcia, spolok, bez ohľadu na počet členov, sú oprávnené na jednoho zástupcu do sjazdu. Jestli je sekcia alebo spolok silnejší na počet členov, sú oprávnení zvoliť si za každých 25 dobrestojacích členov[104] jednoho zástupcu. Zlomok, viac než polovičný, počíta sa za 25 členov. Žiaden súdruh nemôže zastupovať sekciu alebo spolok, ak tam nie je členom.

Odst. 3. Trovy zástupcov do sjazdu a nazad nech sú hradené pokladnicou Slovenského odvetvia. Na krytie výloh týchto národný výkonný výbor vypíše potrebný mimoriadny poplatok na každého člena tejto strany.

Článok X.

Návrhy alebo dodatky.

Odst. 1. Návrhy alebo dodatky akejkoľvek časti tejto ústavy, ako i iné návrhy a rezolúcie, o ktorých má byť hlasovano celým členstvom, musia byť podané národným tajomníkom k referendnému hlasovaniu členov strany na žiadosť jednej sekcie alebo spolku. Dve socialistické sekcie alebo spolky musia návrh taký v protokole výkonného výboru uverejnený podporovať. Jestli návrh, predložený troma organizáciami, podá sa hneď členstvu k úvahe a k referendu, je nutné, aby návrhy, ktoré majú prísť k referendu, podporované boly dvoma organisáciami mimo miestnych organisácií.

Odst. 2. Každý takýto návrh musí byť písomne zaslaný na všetky organisácie Slovenského odvetvia Socialistickej strany.

Odst. 3. Všetky návrhy alebo iné záležitosti, podané k referendu strany, musia byť predložené bez všetkých úvodov alebo akýchkoľvek úvah.

Článok XI.

Tlačový výbor.

Odst. 1. Tlačový výbor pozostáva zo šiestich členov, ktorých kandiduje spoločná schôdza chicagských a v okolí Chicaga jestvujúcich organisácií, a síce tak, aby z každej organisácie bol jednaký počet kandidátov. Kandidovaní môžu byť len najschopnejší členovia. Takto kandidovaní členovia sú potom volení všetkými dobre stojacimi členmi tých sekcií a spolkov, ktorými boli navrhovaní.

Odst. 2. Tlačový výbor dbá o dobro a prospech časopisu, stará sa o jeho mravné a hmotné potreby, hľadí k tomu, aby bol obsahové rozširovaný a zväčšovaný, a má na starosti všetky záležitosti, ktoré sa priamo dotýkajú časopisu.

Odst. 3. Tlačový výbor navrhuje zamestnancov, títo ale sú volení väčšinou členov výkonného výboru Slovenského odvetvia Socialistickej strany.

Odst. 4. Tlačový výbor je volený na dva roky, a síce tak, že každý rok sú traja členovia tlačového výboru volení.

Odst. 5. Do tlačového výboru nech nie je volený žiadny člen, ktorý je členom národného výkonného výboru.

Článok XII.

Miestne organizácie.

Odst. 1. V mieste, kde dve slovenské sekcie sú, nech sa utvorí ústredný miestny výbor, ktorý vedie dozor nad miestnymi organisáciami a spravuje obe sekcie spoločne. Toto ústredné miestne teleso pozostáva zo zástupcov každej sekcie, volených ročne alebo polročne členstvom každej sekcie.

Odst. 2. Povinnosti miestneho ústredného výboru sú:

a) Voľba výkonného výboru, tajomníka, predsedu, kolportéra, organisátora a iných ďalších úradníkov a výborov.

b) Organisovať neorganisované miesta Slovákmi obývané.

c) Zásobovať sekcie povinnými známkami a určovať čas miestnych konvencii.

d) Prevádzať práce agitačné, organisačné a zaopatrovať prostriedky pre ich vykonávanie.

Odst. 3. Právo miestneho výkonného výboru je: Zamedziť veškeré zastúpenie akejkoľvek sekcie, ktorá pod jeho právomoc spadá, a ktorá nevykonáva svoje povinnosti voči tomuto telesu alebo poruší smluvy a zásady tejto strany. Sekcia má právo odvolať sa ku celému členstvu sekcií v miestnom výbore sústredených.

Článok XIII.

Povinnosti úradníkov.

Odst. 1. Povinnosti tajomníka sú nasledovné:

a) Vykonávať nutné, bežné práce, týkajúce sa tohto úradu.

b) Prijímať a držať všetky peniaze a majetok v mene miestneho ústredného telesa, sekcií a ich členstva.

c) Vypracovať protokol výkonného výboru a podpisovať zároveň s predsedom všetky úradné listiny.

Odst. 2. Odmenu tajomníka určuje ústredný miestny výbor.

Odst. 3. Povinnosťou organisátora je vykonávať usnesenie, ako výkonného miestneho výboru, tak i výkonného výboru, ďalej viesť práce agitačné a organisačné, a dohliadať na ne.

Článok XIV.

Organisácie.

Odst. 1. Po celých S. Š. A. všade tam, kde žijú Slováci, zakladajú sa slovenské organisácie, každá s počtom najmenej 5 a najviacej 500 členmi. Organisácie, nech sú kdekoľvek, pôsobia ruka v ruke s miestnym anglickým výkonným výborom, môžu sa stať členmi Slovenského odvetvia a miestnych výborov slovenských, podliehajúce potom ich usneseniam.

Odst. 2. Organisácie sú riadené členstvom a ich úradníkmi volenými z ich stredu: a) tajomník, b) účtovník, c) pokladník, d) organisátor, e) kolportér a rôzne výbory, ktoré sú sekcii potrebné.

Odst. 3. Povinnosťou tajomníka je vyriaďovať sekčnú korešpondenciu, písať protokol, svolávať schôdze, v neprítomnosti organisátora ich zahajovať a vôbec všetko, čo k tomu patrí, vykonávať.

Odst. 4. Povinnosťou účtovníka je:

a) obstarávať predplatné známky,

b) prijímanie príspevkov a iných peňazí,

c) podávanie mesačných správ o stave členstva a financií a zasielanie ich na patričné miesto.

Odst. 5. Povinnosťou pokladníka je: prijímať peniaze a poukážky schválené vyplácať.

Odst. 6. Organisátor je povinný zahajovať a riadiť schôdze a práce organisačné a agitačné.

Odst. 7. Povinnosťou kolportéra je: obstarávať dľa návodu sekcie knihy a rôznu literatúru a ich rozširovať.

Odst. 8. Predseda nech sa volí na každej schôdzi.

Odst. 9. Každá organisácia nech si zvolí jednoho dopisovateľa.

Článok XV.

Povinnosti členstva a jeho práva.

Odst. 1. Navrhovaným za členov sekcie doručia sa zásady strany, národná ústava a stanovy Slovenského odvetvia. Kto s obsahom súhlasí, môže byť prijatý za člena, a jeho povinnosťou je: navštevovať každú sekčnú schôdzu, rozširovať zásady socialismu, Rovnosť ľudu, brožúry a knihy socialistickou stranou vydávané alebo odporúčané.

Odst. 2. Každý člen je povinný platiť mesačné príspevky: ako sekcia určí, avšak nie menej nežli 9 centov, t. j. 5 centov pre národnú organisáciu a 4 centy na hradenie výloh Slovenského odvetvia. Toto ustanovenie platí len pre sekcie, podporujúce a iné spolky do Slovenského odvetvia Socialistickej strany prináležajúce, platia príspevky mesačné, aké si určia. Z týchto príspevkov platia na vydržovanie S.O.S.S. 5 centov mesačne z jedného člena.

Odst. 3. Každý člen má právo brať podiel vo všetkých veciach, týkajúcich sa vnútorných záležitostí organisácie a strany (okrem spolkov vzdelávajúcich), hlasovať o všetkých zákonoch a ustanoveniach, ktoré sú predložené. Tieto práva má každý člen, ktorý nedlhuje príspevky viac než na tri mesiace alebo nie je suspendovaný.

Odst. 4. Každý člen má právo byť volený do akéhokoľvek úradu, jestli je 6 mesiacov členom strany a nie je úradníkom niektorej nám nepriateľskej organisácie alebo sekty. Nemá však právo byť menovaný za kandidáta na politický úrad, kým by nebol najmenej jeden rok pri strane a zaviaže sa, že v každom ohľade bude jednať dľa zásad socialistickej strany. — Ostatne v tomto ohľade sú nám smerodajné pravidlá Socialistickej strany v Amerike.

Odst. 5. Každý člen, ktorý sa prehreší proti zásadám strany, alebo poruší stanovy, alebo akýmkoľvek spôsobom poškodí organisáciu, môže byť suspendovaný, po prípade i vylúčený. Suspendovaný alebo vylúčený člen môže sa odvolať k vyššiemu telesu Slovenského odvetvia, čím nemá byť zamedzený postup u súdruhov socialistickej strany americkej obvyklý.

Článok XVI.

Časopisy.

Odst. 1. Orgánom slovenského socialistického odvetvia je časopis „Rovnosť ľudu“ a potrvá ním tak dlho, pokiaľ sjazd zástupcov alebo všeobecné hlasovanie inak neustanoví.

Odst. 2. Časopis „Rovnosť ľudu“ je riadený redakciou pod dozorom tlačového výboru, národného výkonného výboru.

Odst. 3. Orgán Odvetvia nemôže padnúť do súkromných rúk.

Odst. 4. Dozor nad obsahom orgánu, redakčnou a finančnou stránkou má mať tlačový výbor, ktorý je vedený chicagskými a v okolí Chicaga jestvujúcimi organisáciami. Tlačový výbor je povinný protokoly zo schôdz, prehľad nad redakciou a administráciou a finančné správy o majetku Slovenského odvetvia Socialistickej strany zasielať organisáciám najmenej raz za 3 mesiace.

Odst. 5. Redaktor je navrhovaný väčšinou členov výkonného výboru a je volený členstvom S.O.S.S. On riadi časopis a pečlive dbá o jeho mravnú stránku. Za svoju prácu obdrží plat, ktorý ustanoví za súhlasu výkonného výboru tlačový výbor slovenského socialistického odvetvia.

Odst. 6. Redaktor môže byť na odôvodnený a písaný návrh tlačového výboru suspendovaný výkonným výborom svojho miesta, ale môže byť pozbavený len väčšinou členstva. Redaktor sa volí na dobu dvoch rokov.

Odst. 7. Vedľajšie časopisy môžu sa zakladať všade tam, kde značný počet Slovákov býva, ale len s vedomím a so súhlasom celej strany. Jestli vojde časopis do života, má tie práva a povinnosti, ako orgány strany; redaktor jeho je však volený členstvom toho štátu, v ktorom časopis vychádza.

*

Pravidlá Slovenského odvetvia Socialistickej strany boli publikované v Rovnosti ľudu, roč. V., č. 23, 21. júna 1911.

Zoznam jednotlivých odborov Slovenskej sekcie Medzinárodného robotníckeho spolku v USA podľa stavu k 1. aprílu 1940:

2001. Newark, New Jersey

2002. Guttenberg, New Jersey

2003. New York City

2004. Lansford, Pennsylvánia

2005. Kenosha, Wisconsin

2006. Cleveland, Ohio

2007. Neffs, Ohio

2008. Hoboken, New Jersey

2009. Torrington, Connecticut

2010. Youngstown, Ohio

2011. Allentown, Pennsylvánia

2012. Detroit, Michigan

2013. Campbell, Ohio

2014. Lore City, Ohio

2015. Binghamton, New York

2016. Chicago, Illinois

2017. Carolwille, Wisconsin

2018. Racine, Wisconsin

2019. Johnstown, New York

2020. Betlehem, Pennsylvánia

2021. Philadelphia, Pennsylvánia

2022. Chicago, Illinois

2023. Indian Harbor, Indiana

2024. Chicago, Illinois

2025. Dunellen, New Jersey

2026. Chicago, Illinois

2028. Canton, Ohio

2030. Beysville, Ohio

2031. Milwaukee, Wisconsin

2032. Hamilton, Ohio

2033. Indianola, Pennsylvánia

2034. Bellaire, Ohio

2035. Cleveland, Ohio

2036. Chicago, Illinois

2037. Cleveland, Ohio

2038. Daisytown, Pennsylvánia

2039. Gary, Indiana

2040. Benid, Illinois

2041. Cudahy, Wisconsin

2043. Akron, Ohio

2044. Uniontown, Pennsylvánia

2045. Lorain, Ohio

2046. Charleroi, Pennsylvánia

2047. Elyria, Ohio

2048. Osage, West Virginia

2049. Endicott, New York

2050. Yukon, Pennsylvánia

2051. St. Louis, Montana

2052. Newark, New Jersey

2053. Barberton, Ohio

2054. Aliquippa, Pennsylvánia

2055. Chicago, Illinois

2056. Braddock, Pennsylvánia

2057. Blandford, Indiana

2058. Muskegon, Ohio

2059. Westville, Illinois

2060. Livingstown, Illinois

2061. Hillside, New Jersey

2062. Hammond, Indiana

2063. Little Falls, New York

2065. Cicero, Illinois

2066. Ford City, Pennsylvánia

2067. Detroit, Michigan

2068. Cleveland, Ohio

2069. Columbus, Ohio

2070. Grand Town, West Virginia

2071. Tarrytown, New York

2072. Bradley, Ohio

2073. Flint, Michigan

2074. Rahway, New Jersey

2075. Bentleyville, Pennsylvánia

2076. Toronto, Ohio

2077. New Kensington, Pennsylvánia

2078. Salem, Ohio

2079. Wall. Pennsylvánia

2080. Republic, Pennsylvánia

2081. Buffalo, New York

2082. Little Neck, New York

2083. Wolf Run, Ohio

2084. New York City

2085. California, Pennsylvánia

2086. Versailles, Pennsylvánia

2087. Pittsburgh, Pennsylvánia

2088. Detroit, Michigan

2089. Pittsburgh, Pennsylvánia

2090. Roscoe, Pennsylvánia

2091. Baltimore, Maryland

2092. Johnstown, Pennsylvánia

2093. Montreal

2094. Brownsville, Pennsylvánia

2095. Lansing, Ohio

2096. Farrell, Pennsylvánia

2097. Bridgeport, Connecticut

2098. Hudson, New York

2099. West Aliquippa, Pennsylvánia

2100. McKees, Rock, Pennsylvánia

2101. Racine, Wisconsin

2103. Detroit, Michigan

2104. New Braddock, Pennsylvánia

2107. Bronx, New York

2110. Cleveland, Ohio

2113. Universal, Pennsylvánia

2115. Warren, Ohio

2117. Troop, Pennsylvánia

2120. Garfield, New Jersey

2125. Bayonne, New Jersey

2126. Buffalo, Ohio

2128. Monroe, Michigan

2129. Linden, New Jersey

2130. Cartaret, New Jersey

2131. Jersey City, New Jersey

2133. Bedford, Ohio

2134. Kirkland, Louisiana

2135. Lakewood, Ohio

2136. Struthers, Ohio

2137. Senecaville, Ohio

2142. Hazleton, Pennsylvánia

2143. McKeesport, Pennsylvánia

2144. Duquesne, Pennsylvánia

2145. Momesead, Pennsylvánia

2146. Massallion, Ohio

4751. Chicago, Illinois

4752. Cicero, Illinois

4754. Brookfield, Illinois

4755. Flint, Michigan

4756. Detroit, Michigan

4761. Catawba, Wisconsin

4769. New York City

4773. Cleveland, Ohio

4785. Chicago, Illinois

Zoznam zostavil M. Gosiorovský podľa údajov a prehľadu v Zpráve tajomníka slovenskej sekcie IWO piatej konvencii Medzinárodného robotníckeho spolku.

Odbory Slovenskej sekcie IWO si po zlúčení roku 1933 ponechali svoje bývalé čísla, iba boli priradené pod číslo 2000 a vyššie. Neuvedené odbory v zozname nevyvíjali k 1. aprílu 1940 činnosť, aj keď mnohé z nich neskôr svoju činnosť opäť obnovili. Dovedna mala Slovenská sekcia IWO k 1. aprílu 1940 122 slovenských odborov s 13.783 členmi a 10 českých odborov s 943 členmi, t. j. spolu 132 odborov so 14.726 členmi. (České odbory sú uvedené od čísla 4751.) Stav k 1. aprílu 1940 je na území ČSSR posledný dostupný prehľad o existujúcich odboroch; pri rozpustení IWO súdne a policajné orgány USA príslušné materiály zabavili. Vzhľadom na stály rast Medzinárodného robotníckeho spolku však možno predpokladať, že v období rokov 1940 — 1950 vznikli ďalšie odbory Slovenskej sekcie IWO. Roku 1948 americkoslovenská tlač uvádza v rozličných správach aj ďalšie odbory: 2250. New York City, 2251. Detroit, Michigan, 2252. McKeesport, Pennsylvánia, 2253. Chicago, Illinois, 2254. Newark, New Jersey, 2933. Chicago, Illinois. To potvrdzuje, že v tomto období vzniklo mnoho ďalších odborov Slovenskej sekcie Medzinárodného robotníckeho spolku.

Začíname si rozumieť

Slovenský pracujúci ľud v Amerike, my, ktorí žijeme z práce našich rúk, boli sme dlhé desaťročia rozčesnutí, možno povedať rozvadení; nerozumeli sme si. Naši starí priekopníci, prví prisťahovalci, keď sa usadili na Kolumbovej pevnine, skoro zabudli kto sú a čo sú. Zabudli, že opustili Slovensko, starý kraj, súc hnaní žitia nevôľou do cudzieho sveta, za lepším žitím a bytím nie ako Slováci, ale ako slovenskí robotníci. My všetci, či od pluha, či od lopaty, alebo od drobného remesla, utekali sme do šíreho sveta, aby sme v cudzine našli lepšiu životnú podstať.

Rozutekali sme sa svetom a usadili sme sa i tu v Amerike ako pracujúci ľud, ako najužitočnejšia zložka národa; robotníci. Ba slovenský národ je temer celý najužitočnejšou složkou; sme národ chudobný, robotnícky. Sme národ pracujúci avšak pre naše vlastné nešťastie, my sme túto veľkú našu hodnotu nechápali ba ani teraz ešte úplne nechápeme.

Nie je to celkom našou vinou ale vinou tých, čo nás dosiaľ rozdvojovali. Sme robotníci pokiaľ sa chlebovej otázky týka, ale keď príjde k myšlienkovému rozboru tu sa triedime, triedime sa dľa náboženského cítenia a politického presvedčenia. V podstate sme robotníci. Keď sme spolu vo fabrike, bani, alebo v inej práci za skyvu chleba, tu pracujeme spoločne pre našich zamestnávateľov, boháčov. V práci za vezdajší chlieb niet medzi nami rozdielov, sme ako tie mašiny vo fabrikách, ale náhle prekročíme prah fabriky alebo ústie bane delíme sa na takých a onakých a len málo ktorí priznávame, že sme robotníci aj mimo fabrík a baní.

Toto naše delenie sa má svoje príčiny. Vo fabrike a bani sme len robotníci, tam nie sú s nami ľudia, ktorí majú na tom záujem aby nás štiepali. V našom verejnom živote máme jednotlivcov, ktorí žijú len k vôli tomu, aby zanášali medzi nás rozbroj a nedorozumenie, aby našu solidaritu rozbili buď cestou náboženských alebo politických rozdielov. Rozbíjajú nás na všeliaké skupiny preto, aby si nás medzi sebou podelili a aby mohli z nás pohodlne žiť a bohatnúť. Že je tomu tak, za dôkaz nech nám slúži táto skutočnosť: Každý ten národný alebo cirkevný pracovník, má sa okolo nás len potial pokial môže z nás vytĺcť neaký cent, keď peňazí nemáme nikto nás nechce poznať.

Aby sme boli ešte bližšie skutočných zámerov falošných vodcov slovenského ľudu zacitujme si terajšiu akciu Sociálneho poistenia. Komu sa ide pomôcť akciou Sociálneho poistenia? Komu by inému ako pracujúcemu ľudu. A keď je reč o pracujúcom ľude, je a musí byť reč o 99 percentoch slovenského ľudu. Zdalo by sa, že keď sa jedná o 99 percentoch slovenského národa, všetci takzvaní slovenskí vodcovia a činitelia shrknú sa okolo tejto akcie a budú dňom i nocou pracovať na tom, aby americké a tak slovenské robotníctvo čím skorej Sociálne poistenie dosiahlo.

Takto by to v pravde malo byť. Nuž ale aká je skutočnosť? Skutočnosť je tá, že slovenskí vodcovia a činitelia miesto toho aby akciu za Sociálne poistenie viedli, akciu túto hatia a znemožňujú. Zaznamenávame síce vzácne ale nepatrné výnimky, ale aj tie len nátlakom pracujúceho ľudu pomáhajú nám v tomto zápase americkej chudoby. Slovenská chudoba je tiež čiastkou americkej chudoby, slovenská chudoba žije a mrie s americkou chudobou a preto naše boje a zápasy za vezdajší chlieb sú totožné.

Toto je len ukážka akou úprimnosťou lnú k slovenskej chudobe, k slovenskému robotníctvu, samozvaní slovenskí vodcovia. Je to len zopakovaný dokument, že oni slovenskú chudobu poznajú len vtedy, keď má chudoba groše, keď môže obetovať na „národné a cirkevné ciele“. Nože sa rozpamätajme: Neakých 18 rokov nazad viedli sme v Amerike spoločnú akciu za národné oslobodenie, za národný život našej brati pod Tatrami. Čo sme videli v tomto zápase? Každý slovenský vodca, každý novinár, každý slovenský pracovník mal sa okolo nás a vyzývali nás, aby sme prinášali obete telesné i finančné na národné zachovanie slovenského ľudu.

Všetci, ktorí sme tu boli počas oslobodzujúcej akcie, o tom dobre vieme a preto netreba uvádzať bližšie podrobnosti. Je ale treba uviesť nasledujúce, vlastne treba spýtať sa, že prečo slovenskí novinári a vodcovia tak zlomkrky hnali sa do akcie osvobodzujúcej a nevšímajú si alebo ešte hatia akciu za Sociálne poistenie? Na túto otázku je len jedna odpoveď. V akcii osvobodzujúcej bola milion dolárová sbierka a v akcii Sociálneho poistenia je milionová bieda a mizeria, násobne milionová chudoba. V osvobodzujúcej akcii sme dávali po desiatkach, päťdesiatkach, áno i stovkách a preto sa okolo tejto akcie shrkli slovenskí vodcovia, aby sa s našou obeťou podelili. V akcii za Sociálne poistenie nemáme z čoho dávať, sme nezamestnaní, sme bankami okradení, sme bez centa, pýtame pomoc, voláme o pomoc a preto sa nás slovenskí vodcovia strania, preto nás zaznávajú, preto sa nám vyhýbajú. Nepoznajú nás, nechcú nás poznať, poneváč sme chudobní.

Slovenskí vodcovia v tejto krutej dobe nechodia k nám rečniť, neprichádzajú aby nám ukázali, ako sa máme pred smrťou hladu brániť. Našu sebazáchranu ponechali na nás samotných. My si musíme nájsť sami cestu a my si tú cestu nachádzame. Začíname si rozumieť! Zabúdame, že sme katolíci, evanjelici, kalvíni alebo neveriaci, a prichádzame k poznaniu, že sme všetci robotníci, majúci rovnaký problém pred očami: Čo z nás bude zajtra? Okolo tohto problému sa otáčajú naše myšlienky a okolo tohoto problému začíname si rozumieť, že máme všetci rovnaké bolesti, ktoré len spoločným úsilím a pomocou amerického robotníctva iných národností, na našom chudobnom tele vyhojíme.

Terajšia hospodárska kríza ukázala slovenskému pracujúcemu ľudu veľký medzník medzi dvoma triedami, ktoré od nepamäti na svete jestvujú a na ktoré my, slovenskí tieto dve triedy ľudu znajúci robotníci, už za roky slovenskej chudobe poukazujeme. Medzi chudobou a boháčmi je hlboká priepasť, a túto priepasť urovnať dovedie iba vyrovnanie spoločenských krívd pomocou zmeny terajšieho spoločenského zriadenia. Zmenu terajšieho systému spoločenského zriadenia musia previesť len tí, čo dnešným kapitalistickým zriadením najviac trpia a to sme my robotníci. Áno, my, slovenskí robotníci, sme tí, čo musíme z terajšieho chaosu životných nesrovnalostí hľadať cestu k lepšiemu.

Cesta k lepšiemu životu je vyznačená. Vyznačili ju robotníci, ktorí zkúmajú a študujú spoločenské problémy. Istá čiastka aj slovenského robotníctva kráča po tejto novej ceste. Na počet je nás málo a preto voláme k vám slovenskí robotníci, k vám, ktorí trpíte následkom nespravodlivého spoločenského zriadenia, aby ste šli s nami. Touto novou cestou sú naše robotnícke organizácie. Vy, slovenskí katolíci, vy slovenskí evanjelici a vy slovenskí bezverci, vy ste robotníci a vaše miesto je v robotníckej organizácii. Vy všetci, ktorí cítite útlak kapitalistického systému, vy všetci, ktorí ste podvrhnutí biede a mizérii, musíte vedieť, že jednotlive sa z terajšieho útlaku nevyprostíme, ale istotne sa vyprostíme spoločne organizovaným nástupom.

Aby sme mohli úspešne viesť zápas za naše bytie a žitie proti naším úhlavným nepriateľom, proti boháčom, musíme sa sjednotiť, musíme sa porozumieť, musíme tvoriť celok. Napred celok ako slovenskí robotníci a potom celok ako robotníci americkí v medzinárodnom sbratreniu. Dnes v Amerike máme medzinárodné sbratrenie jak v politickom tak v podpornom živote. V politickom živote americké robotníctvo združuje sa do Komunistickej strany, ktorá vedie zápasy amerického robotníctva za každodenné požiadavky americkej chudoby. Na podpornom poli je tu Medzinárodný Robotnícky Spolok ako bratská organizácia amerického robotníctva, ktorý usiluje o to, aby poskytol svojmu členstvu kultúrne povznesenie a za najmenšie poplatky čo najväčšiu podporu v páde choroby a odumretia a kultúrne povznesenie.

V Medzinárodnom Robotníckom Spolku máme aj my, Slováci našu sekciu. Slovenská sekcia Medzinárodného Robotníckeho Spolku je miestom pre slovenského robotníka a robotníčku, je ona miestom pre slovenskú chudobu. Slovenská chudoba v rámci Medzinárodného Robotníckeho Spolku utvára mohutný celok s chudobou iných národností za jediným cieľom: Vyrovnať krivdy páchané na nás triedou boháčov.

Dnes tieto krivdy všetci cítime a preto všetci sa musíme spojiť, všetci pridať pleco k plecu a spoločne viesť zápas za naše hospodárske zlepšenie. Slovenský národ je národ pracujúci, národ najviac ukrivdený a preto naše miesto je medzi robotníctvom, ktoré organizovane speje cestou k lepšiemu.

Boly časy, keď nás slovenskí vodcovia delili. Do Ameriky sme prišli za chlebom ako robotníci, ale tu nás podelili na malé skupinky, aby sme sa jedni druhých nenávideli. Rozvadili a rozoštvali nás a my sme v takomto stave za roky jestvovali; nenávideli sme sa, robotník robotníka. Terajšia bieda nás sbližuje. Slovenskí vodcovia, poneváč sme všetko potratili, nás nechávajú na pospas núdzi. My schádzame sa na uliciach, v domácnostiach žalujeme sa jeden druhému, zpoznávame, že všetci sme jednako nadelení a preto začíname sa zbližovať jeden druhému, rozumeť. Nezáleží na tom, či si ty evanjelik, ja bolševík, tam ten katolík, my sme všetci zasiahnutí tým istým osudom biedy a nedostatku.

A práve preto, že sme rovnakí, musíme tvoriť jeden celok, musíme prislúchať do našej organizácie, kde niečo znamenáme, kde niečo tvoríme. A našou organizáciou je robotnícka organizácia, v tomto prípade Slovenská sekcia Medzinárodného Robotníckeho Spolku. Tu, v kruhu dostáva sa nám podvojeho uznania. V rámci našej organizácie slovenský človek — robotník je uznávaný za rovnomerného s človekom — robotníkom iných národností. Pomocou Medzinárodného Robotníckeho Spolku bol slovenský človek — robotník, od vekov zaznávaný, privedený na úroveň človeka — robotníka iných od nás kultúrnejších národností.

Bol to Medzinárodný Robotnícky Spolok, ktorý Slováka — robotníka priviedol na svetový fórum a soznámil nás ako statočný a poctivý národ s inými národnostiami.

Medzinárodný Robotnícky Spolok pre nás, Slovákov, národ pracujúcej chudoby zrobil ešte viac. Medzinárodný Robotnícky Spolok utvoril mohutnú frontu medzinárodného robotníctva, ktorá fronta vedie zápas na odčinenie krivdy pracujúceho ľudu. My, Slováci, sme ľud pracujúci, za nás a pre nás sa tento zápas vedie. Vedie sa za nás a my nesmieme dovoliť, aby sa tento historický boj americkej chudoby viedol bez nás. Naše miesto je tam, kde sa jedná o naše žitie a bytie. Naše miesto ako národa pracujúceho je medzi robotníctvom. Členstvo Medzinárodného Robotníckeho Spolku sú naši spolurobotníci, sme svojimi. My máme heslo: Svoj k svojmu. Týmto heslom nás slovenskí vodcovia dvojili. Dnes vidíme, že nám to škodilo, bieda a nedostatok nás sblížila, začíname si rozumeť, že sme všetci robotníci, sme svoima a preto držme sa hesla Svoj k svojmu, alebo Robotník s robotníkom do Medzinárodného Robotníckeho Spolku.

(Robotnícky kalendár na rok 1935, článok publikovaný pod vlastným menom — Karol Korenič.)

Zo zahodeného papieru

Pracujem v papierovni, kde zo starého papieru robíme nový. Za partnera mám černošského robotníka. On mňa volá Séb, a ja neho Bill. Pracujeme spolu už pekných páru rokov. Naša známosť nás tak ďaleko sblížila, že sme si o sebe povedali, skade sme rodáci. Bill je rodák z Alabamy; jeho otec bol otrokom na tamojšej plantacii. Ja som rodákom Slovenska, čo nebude treba čitateľovi ani hovoriť; poneváč vtáka po perí a človeka po reči poznáme.

Pre Billa, môjho partnera, to nebolo tak snadné k pochopeniu, kde asi stála moja kolíska. Neskoršie však som ho naučil, že Slovensko je na druhej strane Atlantiku, a povedal som mu aj to, že Slováci sú zrovna tak chudobný a zaznávaný národ ako aj Černosi. Toto nás ešte väčšmi sblížilo a Bill mňa považuje za najlepšieho priateľa v celej papierovni.

Za dobu čo sa s Billom poznáme a čo spolu pracujeme, rozmrvili sme vagóny starého papieru. Aby mal čitateľ trocha pojmu ako sa robí nový papier zo starého, chcem aspoň čiastočne naznačiť ten proces.

Začnem zo samého konca. Starý papier ako sú noviny, magazíny, súkromné alebo obchodné dopisy, odhadzované v úradovňach a inde, skupované sú chudobnými shromažďovateľmi papieru. Shromažďovatelia svážajú starý papier do hadráreň, tam je balený do veľkých bálov a zasielaný do papierovne. Tu sa bále rozmrvia, papier sa vhádže do drtiteľa, ktorý ho na kúsky roztrhá a vrhá do veľkého kotla. V kotle sa zo starého papieru uvarí kaša, pridá sa do toho chemie a potom sa z tej kaše cez válce prudkou rýchlosťou válcuje nový papier.

Nikto si nevie predstaviť, čo všetko sa v tom kotle na tom starom papieri shromaždí. Tá hustá horúca kaša vyparuje často sklamanie, často dýcha horúcou láskou, často hnevom a zlorečením. Slovom táto horúca kaša vyparuje všetko to, čo bolo na tom starom papieri popísané. Z toho starého papieru sa to všetko vyparí, aby zase nový papier prijímal na seba tie isté radosti, slasti a boľasti, ktoré boly zo starého papieru takýmto procesom odstránené.

Jednoho odpoludňa dostali sme do papierovne vagón papieru z New Yorku. Bill vošiel do vagónu a dal sa do rozobierania bálov starého papieru. Ja som bol von z káre, prijímal som rozkazy od bása. Ešte nemal bás dopovedané, zamiešal sa do nášho hovoru Billov výkrik:

Séb, kom ap hír and luk!

Jedným skokom som bol vo vagóne. Nevedel som, prečo ma Bill volá, ale mal som zato, že to bude niečo dobrého. Nemal by som to síce ani hovoriť, je to medzi mnou a Billom, ale keď som už pritom, nuž poviem vám to. My totiž s Billom často nachádzame všeliaké obrázky v starom papieri a preto som myslel, že Bill zase niečo pikantného našiel a preto som tak rýchlo do toho vagóna skočil. To sa rozumie, keďby to moja Beta vedela, že tak za tými pikantnými obrážtekmi lipnem, vyspievala by mi nie zrovna peknú partikulu. No ale ja jej to nepoviem, a tiež nemyslím, že čitateľ alebo čitateľka týchto riadkov budú mať na tom záujem, aby medzi nami, mnou a mojou Betou zapríčinili pohoršenie.

Teda ako hovorím, nič pikantného pre mňa Bill vo vagóne nenašiel. Ale predsa čosi našiel, čo mňa zaujímalo a myslím, bude to tiež zaujímať čitateľov tohto kalendára.

Vyskočím hore medzi bále papieru a Bili sa mňa pýta:

Ju Slovak Séb, enčju?

Reku, šúr Bill, ajem Slovák, hovorím.

Luka dis bonč of pejpr, hovorí Bill a podáva mi náručie starých dopisov.

Takmer na každom dopise bolo napísané „Slovák Manor“ a to bolo pobídkou pre Billa, aby mňa na to upozornil, poneváč ako už viete, Billovi je známo, že pochádzam zo Slovenska a som Slovák. No a keď videl napísané „Slovak Manor“, pomyslel si, že to budú asi zo starej kontre dopisy a dozviem sa ako sa majú naši v kraji.

Schvatnem dopisy, pozieram a šúr na každom takmer písané niečo o Slovak Manor. To meno sa mi zdalo známe. Nemohol som sa tak narýchlo spamätať, kde som to meno počul, ale vedel som, že keď prijdem domov a spýtam sa mojej starej, ona bude hneď vedieť čo a ako.

A akurát, tak sa aj stalo. Večer keď som sa vrátil domov zo šichty, vzal som tú bunču starého papieru so sebou. Prekročím prah domu a hneď zvedave pýtam sa: „Hej, stará! Nepočula si reku nič o neakom „Slovák Manor“?

Práve bol u nás kmotor z horného konca, ktorý celkom rozumným spôsobom prehlasoval, že on už veru v „Slovák Manor“ bol. Nepamätá sa už vraj, či to je v Zemplínskej alebo Abaujskej ale z týchto dvoch stolíc je to v jednej šúr, dušil sa kmotor.

Moja si podoprela, ako to obyčajne vie, ramenami obidva boky a spustila na kmotra: Ba vašu hlavu sprostú kmotre, nie v Abaujskej alebo v Zemplínskej. „Slovak Manor“ je niekde okolo New Yorku, kde potratili slovenskí ľudia veľké peniaze.

Ako to, čo hovoríš Beta, že „Slovak Manor“ je v Amerike? Pýtam sa a prehŕňal som sa v tej bunči starého papieru.

Veru tak, ako hovorím; niekde v New Yorských kontrách to je, doplnila moja stará a rozhovorila sa: „Veď aj tu boli tí zlodeji. Je tomu už páru rokov. Po celom okolí sa roznieslo, že pre Slovákov nie je miesto medzi nigroší, ale všetci by mali bývať v tej „Slovák Manor“. Bude tam vraj hromada fabrík, slovenské fabriky a nigroši tam vraj robotu nedostanú. Veru hej, tí agenti toho veľa nasľubovali. Ale ako obyčajne tak aj teraz, splnilo sa naše staré príslovie: Sľuby sa sľubujú a blázni sa radujú“. Akoby vyčítave prehlásila a ku koncu dodala: Veď aj na našom plejze ľudí ocigánili. Mrvoví tam stratili všetko, Brličová, čo mala po neboštíkovi z Národného[105] tú tisícku, aj tá tam skapala.

No pozri sa sem, prerušil som moju Betu, ukazujúc jej bunču starých papierov. Možno aj tu sa z toho niečo nájde.

Rozložil som papiere po stole a čítali sme:

Whiting, Ind. dňa 27. júna, 1929

Ctená redakcia:

Oznamujem vám, že čítali sme v New Yorskom Denníku, že sa hľadajú dobrí a pracovití chlapi, Slováci. Oznamujem vám, že tu sme. Len odpíšte, že kolik treba a jaká práca tak sme hotoví prísť. Oznamujte pod značkou: Sto dolárov týždne.

S veškerou úctou, A. S. a S. P.

Na tomto lístku je ceruzou napísané: Wants work, file. Neviem istotne, čo tá poznámka znamená, ale myslím, že to odložili do fajlu, aby mali kde načrieť, keď potrebovali agentov.

Medzi tým čo som dopis čítal, moja sa hrabala v tej hromade papieru a našla druhý dopis, z ktorého sa dozvedám toto:

Montreal, Kanada, 27—6—1929

Prosím o láskave sdelenie vašej práce. Dozvedel som sa o vás z inzerátu Nerv Yorského Denníka a žiadal by som zdvorile, o vysvetlenie straniva vašej práce. Žiadate šikovných ľudí v tom by som vám mohol vyhovieť. Chuť do práce je u mňa hotová znalosť. Dobrá výrečnosť slovenská, česká, ruská i maďarská. Organizačnej schopnosti dosť. Som vám ochotný čo najsvedomitejšie slúžiť, trebárs i v Státoch. Váš inzerát nesie značku „Sto dolárov týždne“. Prosím o láskavu odpoveď obratom pošty.

Znamenám sa s krajanským pozdravom J. M.

A aj na tomto dopise je ceruzou zrobená poznámka; Good for agent of S. M. Tie posledné dve litery S. M. asi znamenajú „Slovak Manor“. Po prečítaniu toho dopisu sa moja pýtala, čo to znamená „v Štátoch“. Musel som jej vysvetliť, že naši krajania, vyvandrovaní po oslobodeniu Slovenska do Kanady, hovoria „v Štátoch“ na Spojené Štáty. Tiež jej nešlo do hlavy, prečo sa od agentov vyžaduje maďarská reč, keďže majú kolonizovať Slovákov. Poneváč dopisov máme celú haldu, na vysvetľovanie nebolo času a preto sme siahli do hromady a vytiahli sme dopis tohoto znenia:

Montreal 28. júna, 1929

Ctený Newyorskí denník. Poručujem sa vám, že som vu čítal zvašeho čazopisu že hľadate šikovných ľudí že možná 100 dolari ne tiždeň virobiť. Tak budte tak láskavi dajtemi daki informacii cise iskanadi na tú pracu možem hlásiť.

Tak poručamsa P. T.

„Want job“, je na liste ceruzou poznačené. Poneváč to je už tretí dopis toho istého znenia, ani sme sa nad tým s Betou nepozastavili. Dopis som odložil, ona chvatla po pajle čo pred nami na stole leží a vytiahla tento:

Rahway N. J. januára 4—1929

Ctený priateľu a predsedo od slovák manor pane Scíranko. Navedomosť vám dávam, že som kúpil dva loty u vás 15. decembra roku 1928 na kere som dal 200 dollari hotové a mal som platit 10 dolarú mesačne. Od toho času sa pomeri pre mna zmenili. Ket som kúpil loty som zarábal 78 na hodinu ale teraz robim len za 55 centi a tak mi je rozhodne nemožno platiť z takého zárobku a pri tom živiť 5 členovú familiu. Tak by som vás prosil kebi ste boli tak uznanliví žeby ste mi aspoň 175 dolari vrátili a tých 25 si možete ponechat. Myslím že to na tí vaše výdavky čo ste so mnou a mojou familiou mali postačí. Verte mi pane Scíranka že to sú naše posledné peniaze čo sme mali. Ešte som dlžen 57 dolari dochtorovi čo bola moja manželka a 2 sinovia chorí. Tak úfam že ma porozumiete a zrobíte ako čestní ľudia. Dajte mi znať listovne a ja si príjdem pre peniaze osobne do vašej ofice.

Z úctu A. H. K.

Na tomto dopise nieto žiadnej poznámky a preto ťažko povedať, čo sa asi s peniazmi stalo. Poneváč ale pán predseda Scíranka sa ešte tešia dobrému zdraviu a vydávajú niekde v Passaicu u pána dochtora Košíka svojho „Slovakiana“, bolo by dobre, aby sa všetci zvedaví obrátili na pána predsedu. Medzi tým, než nám to pán predseda Scíranka vysvetlí, načierame znovu do pajle papieru a nachádzame v nej dopis ceruzou napísaný takto:

Duqusne, Pa june 30—1929

Zriedkavá ohláška pod Menom jeden sto dollarov tíždene. Rád čítam „Jednotu“ poneváč je veľmi poučný časopis. Nuž teda nie len preto, že som členom Katolíckej Jednoty ale kedby som aj nebol časopisy vydávané v kat. duchu rád čítam. Keď tak vezmem „Jednotu“ že dňa 26. júna v čísle 1966 vidím na strane osmej ohlášku „Jeden sto dolárov pre šikovného človeka“ Myslím že aj ja sa považujem posiavad keď nie za najšikovnejšieho človeka tak ale tiež nie za celkom pozostáleho a preto vám pane predsedo brat Scíranka prosím za odpoveď, čo to za práca spojena s tými sto dolari, čo v našom organku v jednote oznamujete.

Značím sa s úctou J. P.

Na tomto dopise niekto poznačil červenou ceruzou: Good for agent in katolic field. Ani ja ani moja Beta sme tej červenej poznámke nerozumeli, ale tak sa nám zdá, že tento good agent asi robil good prácu medzi katolíckym ľudom. Dopis sme odložili na hromádku prečítaných a zase sme sa pustili do čítania tohoto:

20. maja 1929

Pane Scíranka.

Písmo sme od vás obdržely na které vám dávam hnet odpověď. Jelikož jak bylo vyhlásené jak vaše pozemky byly na prodej tak není splnené. Kdi my sme loty kupovaly nám bylo poveděne bars kerou chvíly budem chtet loty budú odebrané na zat do deséti let a včílka píšete, že pozemky na zat vzít nemužete. Kdyš pán Sloboda nám pozemky prodával tak mluvil, že kdyš pozemky nebudem chtět držet tak pozemky všeckeho odeberete na zat. To samé nám řekl p. Simkovič i Ringel. Včilka nám dávate znat aby sme privedli kupca, na tí naše pozemky. Pane Scíranko to nám nikdy nebilo reknuté. Jestli nám peníze nevrátíte budeme sa muset obrátit na druhou stranu. Pane Scíranka čekáme na brskou odpověd. Úfame že si to povšimnete a naše peníze vtichosti vrátite bez všecké nepříjemnosti.

S úctou pí Smetka.

Ani tento dopis nie je opatrený poznámkou ako niektoré s predošlých a preto čitateľ si musí sám zrobiť úsudok, čo asi pán predseda Scíranka so žiadosťou tej českej ženy vykonal — Pokračujeme s čítaním dopisov iných a tu nachádzame aj takýto:

Juli 1. 1929

100 dolárov tizsdenje.

Ctení pracelyju píšem vam paru szlov yacital unovínkoch unew jorskym denniku zse hlyedace sikovnik lyudi chtori mozsu zarobit 100 tolyari tizsdenye ase vizsaduje dobra slovenská rečnost tabudce laszkavi dajcemi nato otpovic vipiscemi sicko tak szpanom bohom.

Gutbay.

Pod týmto dopisom nachádza sa poznámka napísaná, s čiernou ceruzkou takto: Get him to be an agent in Campbell, Ohio if possible. Poznámka je písané hriešnou rukou pána prezidenta Scíranku. Či ale tento krajan dostal otpovic alebo či sa stal agentom v okolí oceliareň v Campbell, to som nemohol ani ja ani moja stará vyfigrovať. Vedia to najlepšie tí, čo boli v tejto okolici pánom prezidentom privedení na žobrácku palicu.

Teraz tu máme jeden vzácny dopis; našla ho v tej pajle moja polovička. Poneváč je tak pekný, prečítala mi ho nahlas s náležitým prízvukom. Počujte:

Newark N. J. 13. Nov. 1929

Na Vela Cteni Pane A Br. Jakob C. Molitoris. Odpovedajúc na váš Ctení dopis datovaní 15ho OK 1929 Vopred prosím za odpuščení že tak neskoro sa hlásim ale príslovjie hovorí, že lepší nečo neskor jak Vcele nič. Vážený p. Molitoris pravá príčina mi bola tá že tak neskoro píšem lebo tetka prohibica mi nasilu vošla do pivnici a všecko mi rozbila, a tak som si to musel všecko zase robit aj s kotlíkom. Všímajúc si na vela vaších slov čo ste nám tu povedal, hovoril som o tom i z Mr. Kocianom. Cibich nejako nemohol Zjadosci vašej Vihovjet i vo Spoločnosti Váš podnik odporúčam. Lud je moc Spatočnícki každí sa píta kedi začnete nečo budoval že im bude aj tedi dost času podzemki kupit budte uistení ked budem moci nečo V prospech podniku našeho zrobit milé rad zrobím a jako Včil budu večere delší može i tak sa dá dačo zrobit Sezona na rakú už prestala, lebo ti len zadkom chodia možna dojde nejakí Roháč alebo Kačica tedi strelím čo dojde.

Tento dopis nie je celý; druhá strana je dakde v kotle alebo novinovom papieri. Z dopisu čitateľ asi sa mnoho nedozvie a preto musím trocha doplniť z iných dopisov. Ten „na veľa ctení Jakob C. Molitoris“ bol pokladníkom „Slovak Manor“; zachádzal do Newarku aj ešte s akýmsi Adolfom. Tam rečnili o flintovej fabrike, ktorá mala byť v „Slovak Manor“ postavená. Žiadon vraj nesmie menej zarobiť ako 60 dolárov za týždeň. V Newarku som síce nebol, ale z tých dopisov, čo sme s Billom našli, som sa to doznal. Ostatok si čitateľ domyslí, aký tvor to bol, čo Molitorisovi sľubuje „strieľať čo dojde“. Tvorové rôzneho druhu ako dravci shrkli sa, aby pomohli zničiť slovenskú chudobu. Ale aj tento dopis stojí za prečítanie:

21. augusta 1930

Ctený pane Scíranka:

Váš list z dňa 18 t. m. som obdržal a vyrozumel čo slubujete aby som mal len trpezlivost. Ale som ja vyšiel z tej trpezlivosti lebo keďby som ja mal tých 430 dolarov a tú trovu čo som už mal mohol som si niečo poriadiť. Vidíte že sa mám za čo hnevať. Uvidím či mi ich vrátite. Keď nemôžte prácu dať tak neklamte svet s fabrikou. Napred ste mali fabriku postaviť a potom slovenský ľud tam volať. Ale vám ide len o tie dolary aby ste čo najviac od slovenského ľudu vydrel. Aj pan Zubal s manželkou aj jeho burdinkoši nemajú tam prácu. Ľúto mi ich bolo. Chudáci musia rybky lapať aby sa uživili. Vám je dobre ludí klamať, ba že sa dodnes nenašiel taký čo by vás dobre v novinách opísal. Uznával som vás za poriadnych ludí a takto ste mňa ošudili. Vracte mi moje centy, ja som na tie musel ťažko robiť. Teraz by som šiel za prácou do Detroit ale nemám centa. Tak si vaše loty podržte a mne peniaze vrátte. Za trovi si odrachujte a ostatne mi dajte jestli nechcete mať pošpinené vaše meno.

S úctou Sikora.

Nelamentuj, Beta, hovorím jej, keď som zbadal, že jej oči zaliala slza nad obeťami bezočivých úžerníkov. Slovenský ľud už prežil viaceré kalvárie úžerníctva. Škoda len toho, že slovenská chudoba to tak ľahko zabúda. Pozri švagor Bresťák: ztratil peniaze u Rovnianka, oklamali ho agenti na tie olejové účastiny, opláchol čo mal v Hernando Plantacii, a predsa sa ešte dal napáliť aj v Slovak Manor. No ale iď k nemu a povedz mu, aby čítal Rovnosť Ľudu; budeš videť, čo ti povie. Vynadá ti, že on nechce mať nič s bolševíkmi, lebo tí sa chcú deliť a podobné hlúposti bude tárať.

Máš pravdu, rečie mi Beta a v tom momente prišiel jej pod ruku dopis:

Coaldale, Pa. Dec. 4—1929

Cteny pane Scíranka vedomosť vám Robím že Som list odvás Obdržal keremu som porozumel pane Scíranka môj ja som vás us pár razi prosil že mi není nijako možné tý loty Splácať pre velikí nedostatek a chudobu aj vás ešte jednúc prosím bucte tak Láskaví a pošlite mi tí penáze čosom tam Dovčilka Splatil 720 Dollari a Loty Si možete podržať prosím vás pekne uznajte mi — som velmi zlém položení pane Scíranka prosím vás. Spomente Si že já Som moc prevás vikonal koľko Som len mohol.

Zostávam zuctu a vrelím pozdravom Michal Dujka.

„Majgudnes, — hovorí po prečítaniu dopisu moja Beta. Nože si pováž Šebesto, ten chudobný človek o sedem stovek tam prišiel. A jak pekne prosí; ešte i ten kameň by obmäkol a veru Scírankom to pravda nepohlo.“

„Eh, čoby tam, slovenskí vodcovia nemajú srdce, keďby mali, nedalo by im takto chudobný ľud klamať, poznamenal som na Betiné vývody a siahal som zase do pajle dopisov ja. Vezmem do ruky dosť pekne písaný dopis a čítam:

Syracuse, N. Y. Sept. 11, 1929

Pán Ján C. Scíranka

New York

Milý pane priateľu: —

V poslednom Vašom ctenom liste z 22. aug. t. r. píšete že nemyslíte žeby vec naša mala isť tak ďaleko až pred súd, a že veríte že sa všetko priateľský urovná a že mi výsledok porády direktoriumu o týždeň ohlásite. No kde nič, tu nič.

Dľa toho: „vexatic dabit intellectum“ umienil som si — jestli nebudem mať šťastie do budúceho útorka dostať uspokojivú odpoved od Vás — že sa obrátim v otvorenom liste na Vašnosť nie veru direktora Slov. Manor-u, ale menovite ako na člena Sdrúženia Slovenských novinárov, prosiac „Sdrúženie“ aby ono na základe udania celej afferi, na základe vašej korešpondencie, menovite ale na základe Vášho cteného listu, že totižto: svedomie Vám nedá pokoja aby som mal prísť o 300 dolárov aby týmto spôsobom sdrúženie novinárov vyrovnalo náš spor.

Jestli by ale táto cesta neviedla k cieľu; pravda potom inšie nebude zbývať ako dať vec do rúk súdu.

Čakajúc vašu priaznivú odvetu zostávam

Váš v úcte oddaný

Rev. Jos. Martinček.

Ešte som nemal dopis prečítaný, už ma Beta obsypala hromadou otázok. Čo myslíš reku, Beta, — povedám jej — že sa neaká „informacion stejšn“, keď sa ma všetko vyzvedáš?

„Ja viem, že toho veľa nevieš Šebesto ale aspoň dve otázky mi odpovedz,“ orodovala Beta. „Povedz mi čo je to Sdruženie Slov. Novinárov a čo je to ten Rev. pred menom toho Jos. Martinčeka.“

Beta mala pravdu, veľa toho neviem a kdeby aj; veru v tej papierovni človek nezmúdrie. Povedal som jej čo a ako som vedel.

Beta, rečiem, to Rev. by sa mohlo povedať, že je skrátené revať, vieš ako keď lev reve. To by bolo jedno ale ja ti viem aj iné s Rev. povedať. Tu v Amerike Rev. znamená ako u nás v kraji keď sme hovorievali pán farál. Teda aby si vedela, že nie som taký hlúpy ako si o mne myslíš, preto si pamätaj, že keď pred menom je napísané Rev. to znamená pán farál.

„A tak teda ten Martinček sú pán farál — zbožne vetí Beta. Nože sa podívajme na toho bezbožníka Scíranku, ešte aj pánov farálov oklamal. Ba či reku aj tohto pána farála neošúchal,“ zvedave sa pýta Beta a hneď dodala: Teraz mi ešte Šebesto povedz, čo to za „Sdrúženie“ má byť.

„Sdrúženie“ novinárov znamená že všetci slovenskí páni novinári sa dali do jednej hromady aby mohli snadnejšie klamať slovenskú chudobu. Oni sa ako zrekli, že keď jeden bude kradnúť druhí mu budú držať vreco.“

„A v tom vidíš, Šebesto, máš pravdu — hovorí Beta a dodala: Ináč to ani nemôže byť. Keďby neboli medzi sebou tí novinári dorozumení, veru by neboli trpeli také okrádanie slovenských ľudí. Ale to vieš ako naša babka — daj im boh slávu večnú — hovorievala, že pes psa hrísť nebude.“

„Jednomu sa ale predsa divím, Šebesto. Divím sa prečo pán farál Martinček s tým mlčali, prečo s tým nešli na verejnosť, keď ich o tak veľké peniaze okradli.“

„Ja sa už ničomu nedivím. Beta, veď vieš, čo nebožka stará mať hovorievala, doložil som k informáciam a pokračovali sme znovu v čítaniu dopisov.“

Dano v Buffalo,

NY. Decembra 17 — 1929

Ctená Spoločnosť Slovak Manor tu vam prinášam Smutnú Novinu že mi Boh Sina Povolal na večnost v kerem sem duveru Skladal zemi bude Pomahat tak sme sa sklamali lebo musel ist na viečni odpočinek tu sa scem doznat od Společnosci Slovak Manor čiti loty bi nevzali nazad nam už nejsu na chosen sam nestačím splacat ledva tolko zarobím čo žijeme a mam ešče druhé dluhi tak budem žádat společnost žeby ich vzala nazat Mr. Danko nám to tak vysvetlil, že cudzí narodnosci nemožem prodat loty chiba Slovakovi tu nikto loty nechce proto budem prosit společnost aby ti loty prodali a vracili nam nase peníze, dom tam stavat nebudeme lebo už je po našem ščascú. P. Jan Scíranka značíme sa zuctu

Joseph a Johana Guth

190 James St.

Na tomto dopise je ceruzou napísané „Over“. Obrátili sme dopis na over a tu vidíme poznámku: His son died and wants lots returned and cash. Pod tou poznámkou je poznámka písaná červenou ceruzou: Tell them our best wishes and simpaty, ask for payment on lots.[106] Z toho sme bez hádania doznali, že odumretie syna nemalo žiadneho účinku na Scíranku a peniaze Guthom zakapaly.

Tento a ešte jeden dopis vám, milí čitatelia, prečítam a potom pojdeme ako sa u nás hovorí „na ucho“. Počujte:

New York City 2 aug. 1929

Drazi bratri krajani

Dovolujem si Vám napísat tíchto par radku pan Scíranka a pro Boha prosím by mna stu mojú prosbu vyslyšely. Jak asi vite od p. Mariana že su poruchany, mam levu nohu a levu ruku ochromenu, nemožem robit dochtor predpovida že nebudem moct robit a penez nemam len ti co sem vám dal na loty. Teraz vás proboží ratu prosím by ste ma vyslišali a pro Boha vás prosím aby ste ma nezničili. Kupil sem od vás drazi bratri 6 lotov na Park ave Blask 66 Proto bych vás prosil aj s celu familiu by ste mne pro Boha svatého vyslišali a tie 4 loty odobrali a jenom 2 loty si ponechám pro svú familiu. Peníze prepíšte na techto dvoch lotov všetky. Daly pán Boh štestia tak si kúpim viacej lotov až na druhy rok. Proto Vas pre Boha prosím vyslište mňa. Ja su moc neštestny že se mi to stalo ale jak sa ríka človek mini a pan Boh mení.

Prosím vas za celu familiu Váš krajan a rodina

Frank Hordina

Už som to chcel celé odložiť ale tento dopis sa mojej Bete tak veľmi zapáčil a preto kvôli jej ho ešte prečítam, počujte:

písano júna 31ho 1930

Ctený Pan Jan C. Scíranka

Tímto vam oznamujem že mi vam poslal minuli mesac registrovanepísmo a mi žadal otvas mojo 50 dolare a vi mne na mojo písmo ani zadnu odpovec nedali či dace mojo peniaze abo ne jeto pekne otvas že človek za svojo peniaze eščik ano otpovic nedostane. Pan Danko sa chvalil že on ma vecej tisicu jeho pakecejak ja mam kvodrov tak naj mi da mojo 50 dolare kec je tak bohati. A ja chcem svojo penaze lebo budemhladac inačím jak mi nechcete dat po dobrím ja tak myslím že Americke uradi sa postaraju otto že peniaze mi prinavrite. A jak mi nedate mojo penaze tak išče na vas naložím a budette putovat znovin donovin tak aby vas ludze znali aj u Kraju

tak zutov a pozdravom

Juraj Roško

Ešte tento a dosť:

St. Clair 22—1—1930

P. T. Společnosť:

Niže podpísaný láskave zdelujem, shladol som v New Yorskom Denníku č. 4959 Váš inzert v ktorem udávate, že potrebujete mužov do práce. Zároven laskave prosim, som bez zamestnania čibych nemohol dostáť u Vás prácu. Prosím o ďalšie vysvetlenie.

S plnou úctou:

John Budinec,

Box 502, St. Clair, Pa.

Ako vidieť, tie novinky z New Yorku ako to tí pisatelia dopisov píšu, New Yorský Denník sa veľmi zaujímal o tu Slovak Manor a preto sa môže smelo povedať, že New Yorskému Denníku patrí všetka zásluha za lokalizovanie Slovákov nielen v Masaryktown na Hernando Plantacii, ale tiež na Slovak Manor. Nuž to sa rozumie, čím raz hrniec napáchne tým vám bude smrdieť zakiaľ sa nerozbije. A tak je to aj s New Yorským Denníkom. Od jeho založenia pomáhal Slovákom a preto im tiež pomohol s prezidentom Scírankom ako i čriedou iných zlosynov v zázračnom Slovak Manor na Long Island v New Yorku.

O joj, je toho tu ešte. Ja to veru všetko neprečítam. Beta skormútená nad sklamanými krajanmi šla na odpočinok. Na hodinách sa už malá ručička šmekla dolu prez dvanásť. Zajtra treba skoro stávať, do papierovne; robiť zo starého nový, aby zase na novom papieri mohli byť popísané žiale a bedákanie oklamaného slovenského ľudu. Naučí sa kedy slovenská chudoba poznať svojich úhlavných nepriateľov, ktorí sťa hadi ležia na hrudi slovenského ľudu? Dúfajme, že naučí. A k tomu nech tiež poslúži niekoľko tu uvedených listov nájdených v zahodenom papieri.

(Robotnícky kalendár na rok 1935, pseudonym Šebesta Svoreň.)

Ferdiš to uhádol

Miestny pán učiteľ, ináč veľmi horlivý zbožňovateľ slobodného sveta, dostal spoza železnej opony avízo, aby v dedine preskúmal, do jak veľkej miery je tam počúvaný rozhlas „Slobodná Európa“. Chodiť z domu do domu a vyzvedať sa, či Európu počúvajú, neuznával za múdry krok. V škole od detí sa o tom najlepšie doznám, pomyslel si a pritom zostalo.

Aby bol vlk sýty a baran celý, začal pán učiteľ výzvedy pomocou výkladu o stvorení sveta: „Keď pán Boh všetko, čo okolo nás vidíme, stvoril,“ — hovorí pán učiteľ, „vzalo mu to šesť dní, a keď bol hotový, nazval to, čo zrobil, svetom. Ale ľudia neboli so svetom spokojní, neskoršie ho nazývali starý svet a nový svet. No a teraz chvalabohu máme ešte aj slobodný svet. Kto by nám vedel povedať, ako dlho bude svet slobodný?“

A tu pán učiteľ zastal. Bol si istý, že ako pri všetkých otázkach, i pri tejto sa budú deti v odpovedi predbehúvať. Mal to akorieč na dlani, že deti v choruse odrecitujú: „Svet bude slobodný tak dlho, pokým ho Rusi nezboľševizujú.“ To predsa musia vedieť, dumal. „Slobodná Európa“ to už aspoň tisíckrát povedala.

Ale nič, otázka ako mrak visela vo vzduchu, deti sa len jedno na druhé pozerali a mlčali. Pán učiteľ sa už počal na stoličke nervózne hniezdiť, keď zrazu zbadá z lavice trčať zdvihnutú ruku do výšky ako komín na vypálenej chyži. To Ferdiš Rozumovie dal ruku hore ako to žiaci obyčajne robievajú, keď chcú pána učiteľa osloviť.

No chválabohu, povedal si sám pre seba pán učiteľ. Vstal spoza stolka, podišiel bližšie, aby videl, kto ruku dvíha, i celý uradostnený rečie: „No tak povedz nám, Ferdiš, jak dlho bude svet slobodný?“

Chlapec sa v lavici postavil na rovné nohy a s celou vážnosťou odpovedal: „Pán učiteľ, svet bude tak dlho slobodný, až pokým sa neožení.“

(Ľudové noviny z 30. januára 1957, pseudonym Šebesta.)

Pútnik letí okolo sveta

Vyletel on hore, volajú ho sputnik. Než z Ruska vyletel, vypil si štamperlík. Vypil si štamperlík z našej slivovice, a potom už letel pod slnko horúce. Letel už vysoko, vnútri ho to hrialo; ľudia dolu dúmia, čo sa to len stalo? No zvlášť Anglosasi nechcú toho uznať, žeby pán boh rozum aj Slavianom chcel dať. Pýchu a nadutosť pohltilo more, keď sme vo Floride vystrelili hore. Geofyzikálny rok že je na zemi, lenže z toho naši nezmúdreli veľmi. Nemci celé veky Slavianov smiešnili. Až pri Stalingrade sa im odmenili. Letí pútnik, letí, má aj kamaráta. Je tomu úspechu slávska matka rada. Uznávajú to už vedátori sveta, že to len génius tak vysoko lieta. Darmo sa ty starý k žene napächoríš, impotentný si už, priznať si to musíš. Rozhadzujme zdroje dobrodruhom sveta, to tak nevyletí naša satelita. V Ázii, Afrike, len samé základne. Tak sa ľudstvu mieru nikdy nedostane. Leťte do Paríža, Berlína, Londýna. Reč vám v hrdle sekne, Lož! To je tá vina. Len sa diplomati toľko nehnevajte, že nám zvrchu kričia: Zdravstvujte, zdravstvujte! (Ľudové noviny z 26. decembra 1957, pseudonym Žihľava.)

Listy Karola Koreniča Elovi Šándorovi o pomeroch v americkoslovenskom robotníckom hnutí

New York, Januára 19, 1949

Milí Šándorovci:

Keď Vám napíšem, že temer neuplynie dňa, aby som si na Vás nemyslel, Elo povie: Láry-fáry holomku, a prečo potom ani „štrichle“ nenaondieš? Nuž pravdu máš, ale bohuprisám, čo som zliezol z eroplánu som tak bizi, že často neviem, kde mám hlavu.

Ale teraz všetko stranou a píšem. Píšem preto, poneváč práve dnes som dostal od Rudu[107] dopis, v ktorom mi píše, že si bol Elo sik, — to po našom chorý — tak som si povedal, že čo sa aj ten „empajer bilding“ tuná zvalí, sadnem si, napíšem Vám. No tak píšem, ale teraz čo, keď ako sa mi vidí, všetko viete.

Well, takto to začnem: Dostal som od Vás vianočný pozdrav, aj ten „Fekúlium“ čo si mi Elo poslal. Dobre sa ti poviedlo, za obidvoje srdečná vďaka. — No tak včera som bol vo Washingtone, na konferencii Civil Right Congressu, bola tam aj Anka, a zase sme Vás spomínali. Ale niečo o kongrese, bol dobre navštívený, prišlo prez 600 delegátov z 23 štátov, postavil sa do bojovej póze proti fašizmu, teda začíname tam, kde ste Vy začali pred 12 rokmi, keď sa Heinleinovci začali u Vás rozťahovať.

Aspoň niečo Vám poviem, čo sa dnes v Amerike môže robiť, počul som to na kongrese. Delegát z New Orlien, štát Lousiana referuje: černošská žena vstúpila do Busa, až keď mala nikl (peťák) do boxe pustený, zbadala, že Bus nejde smerom, kde ona chce ísť. Pýta si nikl nazad, šofér jej hovorí, že jej peniaze nevráti. Za ňou je druhý pasažer, tiež černoch, že on jej dá nikla miesto toho, aby ho do boxu pustil a bude vec na poriadku.

Nastala medzi týmto černochom a šoférom hádka. Na druhom rohu ulice stojí policista. Bus zastane, policajt zoženie hádajúceho sa černocha z Busa, vedie ho do lakopy. Cestou sa ho černoch pýta, prečo ho zatvoril? Policajt bez rečí vytiahne revolver a človeka na mieste zastrelí. A čo sa stalo policajtovi? Nič, povedal, že ho zastrelil na seba obranu a hotovo. Avšak chudák černoch nemal pri sebe ani žabydrák.

Takýchto prípadov som počul od očitých svedkov na konferencii viac. Ako som tie referáty počúval, myslel som si na tie filmy, ktoré nám tu počas vojny o nacistických zverstvách ukazovali. Týmto našim nacistom už len páska na rukáv so svastikou schádza, brutality majú v sebe viac ako nacisti. Toto je tak na dištanc ukážka, pred čím sme a čo nás ešte očakáva. Toto je tá demokracia, ktorej by aj Vám naši janičiari[108] tak radi popriali.

A ešte jedno. Včera tu začal súd s našimi dvanástimi.[109] To som jakživ v živote nevidel. Pred súdnou budovou bolo 400 policajtov, ako by sa jednalo o najväčších zločincov sveta. To bolo naschvál zrobené, aby bola vyvolaná ešte väčšia hystéria proti obžalovaným. Z čoho? Nuž z toho, že myslia ináč ako naši vladári. Takýto súd dosiaľ čo je Amerika — Amerikou, nebol. Ale to nič, naši janičiari budú ustavične húsť o demokracii. Ako súd dopadne? Všetko nasvedčuje, že budú odsúdení. Tie časy, keď naša justícia spravedlivejšie merala, už sú fuč. Dnes sa americký ľud dopracuje spravedlivosti už len na ulici. Pravdaže, škaredé to bude. Ale niekde bol boj proti fašizmu pekný?

Na nás menších to dosiaľ neprišlo, ale čakáme každý deň. Divil som sa tomu, že na trojmesačnej ceste, na ktorej sme prešli 8000 míl, kde nás janičiari priamo udávali FBI, že sa nám nič nestalo. Nielenže sa nám nič nestalo, ale ani ľudí nezastrašili, pravda, zvedavosť na Bačovu ženu tiež tiahla. Už som i tak často na Teba Elo myslel, jak si dobre zrobil, že si ma posmeloval, aby som nebol skromný, aby som len pýtal. Nebyť toho, ver mi že po tých skúsenostiach, čo som v Prahe mal, bol by som toho nechal a bol by som sa vrátil bez filmu. A to by bola katastrofa, bez filmu by som úspechu nebol mal.

Poznám tie naše strediská, veď jak častokrát som sa už v živote cez ne preplahočil. Táto posledná cesta bola moja desiata celoamerická cesta, a nikdy som taký úspech nemal ako pri tejto. Do 13.000 krajanov v 57 mestách prišlo, aby videli svoj vlastný život vo filme a aby počuli o novom živote v starom kraji. Oj jak rád by som doprial tej radosti našim kultúrnym tvorcom, ako slovenská duša, často už 40 rokov od rodného kraju tisíce míl vzdialená, ako hltá každý pohyb herca a každý dych ani slovo nehovorím, a pritom plače od radosti, že mohol vidieť kúštiček toho, kde sa narodil, kde strávil svoje mladé časy. Toto by ich zaiste pohlo do usilovnejšej kultúrnej tvorby, poneváč keď človek vidí, že tým, čo vytvára, niekomu radosť robí, chutnejšie pracuje. Nebudem mať tak skoro príležitosť — či vôbec kedy — našim kultúrnym pracovníkom toto povedať, a preto prosím Vás, až sa Vám príležitosť naskytne, povedzte to našim umelcom, že krajania v Amerike si ich prácu veľmi vážia, nech len vo výtvorbe pokračujú. Aj páru groší som pre nich cestou zozbieral. Nebolo toho veľa, len čosi prez 11 sto dolárov sme zozbierali, ale to nebolo naším úkolom aby sme zbierali groše, šli sme medzi ľud preto, aby sme ho pritúlili k národu, aby ho janičiari celkom neotrávili. Podarilo sa nám ľud zachrániť. Keď potom po nás mali Sjazd kde organizovali tretí odboj, málo kto tam šiel. Aj toto je pozitívna stránka našej cesty, veru namáhavej cesty, ale my sme ju robili veľmi radi, lebo sme vedeli, že týmto činom slúžime pokroku. No a keď sa nám tak cesta podarila, nemáte poňatie akú mám radosť z toho, keď som dostal správu, že „Vlčie diery“ boly pre našu novú túru uvoľnené.

Well, čo Vám tu píšem, sa môžete dočítať aj v Ľudových novinách, pravda. Vy chcete, aby som Vám napísal niečo onakvejšie. Nuž aj to, moju starú vypravujem na jaro do kraju, rodáčka je zo Siladíc. Ešte to nemám ako sa u Vás hovorí na betón, ale tak sa mi vidí, že si dá povedať. Teda zase nás bude kúštik u Vás, jestli nič vážneho do toho nevlezie. Anka sa zberá nazad tiež, hauz čo tu mala už predala, tak nejako v máji, sa chystá na cestu aj s Jožom.

A počul som — len tak z druhej ruky — že ste mali svadbu, Kristínu že ste vydávali a vari za akéhosi fešáka. Nuž dobre, veď mala v živote trampoty hromadu, možno sa jej bude dobre vodiť, čo jej všetci z duše prajeme. Rudo mi tiež píše dobrú novinu, bude sa sťahovať do Bratislavy, a bude bývať tam vyše blízo Vás, to budete súsedi. Je to tak dobré, veľa času cestovaním utratil, a potom z mestského života prejsť na dedinský život, to je obeť, je málo takých čo by ju chceli prinášať. Zvlášť pre Helenu to bude lepšie, ona chudina najviac skúšala okolo dedinskej kuchyne.

Máme tu Výstavu produktov československého priemyslu, boli sme tam so Šípkom a Schiffelom pri jej otváraní, aj nás počastovali. Výstava je veľmi bohato vypravená, zabiera do zvedavosti newyorských občanov. Ešte len páru dní je otvorená a už ju videlo 43 tisíc ľudí. To je príma, New York má nevšedné lákadlá, a že je o výstavu taký záujem, to nasvedčuje, že máte v New Yorku priateľov. Pravda, robíme pre Výstavu čo sme len v stave. Naša organizácia má v samotnom New Yorku do 60.000 členov, pracujeme na tom, aby všetci Vaše produkty videli. No hľa, už zase som pri novinárskej látke, ja si tuším ani s ľuďmi neviem po súsedsky pobesedovať.

O jes, ešte toto: Hovoril som Vám, keď som bol u Vás, že tu máme 35-tisíc dolárov zozbierané na Roosveltovu nemocnicu. A teraz viete čo? Nemôžem za tie svety dostať od Povereníctva zdravotníctva odpoveď, aké lekárske prístroje im máme za tieto peniaze poslať. Myslel som, že skolektovať od krajanov tieto centy bola drina, ale nebola, to je hodne ťažšia práca teraz sa tých tisícov zbaviť. Písal som Dr. Verešovi ešte v novembri, že chceme zbierku skoncovať, ale dodnes som nedostal odpovede. Len čo mi Rudo zrobil poznámku, že sa na zdravotníctve o tom poradia a napíšu nám čo z lekárskych prístrojov potrebujú. Môžete to tak nejako potisnúť, aby nám to skorej poslali. Well, to bude asi pre dnes všetko. Pozdravujeme Vás všetkých veľmi srdečne.

Karol

*

New York, Októbra 22, 1949

Milý môj priateľu:

Ta ja mi tvoje píšemko dostal i pri tomu kus balamuty mi mal, bo bárs ceško mi to čitac bulo, no Joško, to ten muj bordioš mi ho prečítac pomoh.

A pre potvoru Ti ešte aj toto poviem: Keď som prišiel slúžiť prvý termín do New Yorku — rok 1933 — 1940 — v Chicagu som nechal ženu a troch šarvancov, najmladší bol 7 rokov. Volá sa Emil, bol vojakom a tiež odcestoval raz z Viedne (rok 1946) na džipe „starý kraj“ pozreť.

Keď sa Emil učil písať, mal hrozný rukopis, raz som mu napísal, aby si pri písaní dal záležať, lebo je ťažko po ňom čítať. A vieš, čo mi na to všivák napísal? Aby som vraj šiel s tým do „drogstoru“ apaticky, tam vraj vedia každé písmo prečítať.

Hej, máš pravdu Elo, nepíšem, ale zato písania robím veľa (dva tri články do každého čísla Ľudových novín, nie pod mojou firmou) načim piglovať utekancov,[110] potom jesto tisíc a jedna všelijakých starostí, takže často ani neviem kolkáteho je v kalendári.

Well, ďakovať bohu, že ma pri zdraví drží, na veci, čo sa tu robia, treba silných nervov.

Keď aj nepíšem, nezabúdam na Vás. Prichádzajúcich krajanov sa popytujem po vás. Bol som v Chicagu, prišiel Scheinbenreif, prišiel ku mne a hovoril mi o Vás aj o tej valaške, čo Ti nad stolíkom visí. Anka sa tuná pri mne zastavila tiež, hovorila že Ťa navštívila aj v akej veci, napovedala mi toho až mňa z toho hlava bolela, bude ona problémom aj tuná. Brook nám tiež o Vás hovoril, trápilo ho, že sa nemohol pred odchodom ešte u Vás zastaviť, lenže toho času sa nám každému „v starom kraji“ tak málo dostáva. Prišiel veľmi oduševnený, robí tuná prednášky. Mal smolu s filmom, neprišli mu, hovoril som mu, aby sa na nikoho nespoliehal a priniesol si filmy so sebou. Mal som tu niečo z filmu čo sme dosiaľ neukazovali tak som mu z toho program ztreskol.

Matičné knihy už robia svoju misiu, aspoň medzi členstvom nášho spolku. Poslal som knihy na 100 miest, v Clevelande a New Yorku som osobne na oslave povstania 600 kníh krajanom rozdal. Chicago bude 400 kníh verejne rozdávať na Brookovej prednáške 20. novembra. Iné spolky sa ku akcii zachovali vlažne, možno si videl v Ľudových novinách čo som o zásielke matičných kníh v súvislosti Sokola napísal, Bednár (redaktor Sokola) napísal, že matičná akcia bola gestom režimistov. Teraz je u nás veľmi do škareda zamračené. Matica nám chcela poslať niečo aj z tej novšej, lepšej literatúry, avšak to ako spolku už neslobodno zasielať, to už naša zpiglovaná demokracia nedovolí. Čo a ako ďalej od vás duševnú potravu dostávať, je problém, nad ktorým „makovice“ ešte len v dlaniach trímeme. Akosi bolo a akosi aj bude — hútame.

Ako sa tu sporadujeme o tom Ti asi veľa písať nemusím, noviny dostávate, je to veru podivné, ľudia, ktorí ešte včera mysleli, že nich sa to netýka, dnes nad tým hlavy pokračujú, no a chudinka naša socha slobody, čo nám voľakedy Francúzi dali, tá len nad tým usedavo plače. Už sa chcela aj domov vrátiť, ale čo z toho, tam ju tiež nič lepšie nečaká, tak chudinka len stojí a do New Yorku sa z ústi Atlantiku patrí, čo sa to tu všetko robí. No a tí čo vedia čo sa robí, tí sa rujú v pevnej nádeji, že dobu, ktorá vykrútila hrtan takýmto beštiám v „starom kraji“, že túto dobu nám totka história zopakuje. Hej, psie hody máme, mali ste ich aj vy, mali ich aj iní, preboleli to a verabože aj sme chlapi, tiež troška vydržíme. No a keď sa vyjasní, potom nech matka božská tam to tých opatruje. Len teraz vidíme čo sú zač a prečo treba na nich obuchom ako to vy robíte.

Trápi ma to, že Teba tá mrcha stále prenasleduje, nie sa čo diviť, prežívať toľké trable a pritom pripisovať stále krížky veku, nie je špás. No pevne dúfam, že než sa poberieme do lona otcov, ešte si pod viechou modranského na zdravie v Bratislave pripijeme. A preto še mi po hlopsky trimaj.

Pozdravujem Ťa srdečne i Tvoje obidve Oľgy — i to tu moju Marku šumnú.

Karol.

List Ela Šándora Karolovi Koreničovi, v ktorom mu vyslovuje vďaku za pomoc krajanov nášmu zdravotníctvu

V Bratislave dňa 2. XII. 1949

Milý Karolko!

I touto cestou zodpovedám Tvoje dva mi napísané listy. Ty chlape predsednícky! To je dosť, že si sa aj mne na list zmohol! Keby si bol tu, tak by som Ťa tým Tvojím čakanom poriadne vyobšíval!

Ohľadne drógov:

Postúpil som Tvoj list šéfovi (Dr. Pavel Macúch — rodák z Krajného, statočný chlap) Štátneho zdravotníckeho ústavu v Bratislave, kde majú aj Ústredný ústav pre manipulovanie so streptomicínom. Tento Dr. Macúch ma tiež informoval o tom, čo sa dosiaľ vybavilo vo veci Tebou reklamovanej. Streptomicin došiel, aj Vám ho potvrdili. Okrem toho zariadi Ústav, aby beneficienti, čili pacienti, ktorí vďačia za uzdravenie Vašej krajinskej družnosti, v počte 50 — 200 kusov, vyhotovili a poslali Vám potvrdenie o použití lieku. Tieto potvrdenky spomenutý Ústav pozbiera a potom Vám zašle. Nediv sa im; na všetko nestačia. Sú to naporad mladí ľudia, ktorí nepoznajú slasti a strasti našich rodákov v zámorí ani tak, ako ich poznám ja, ktorý som sa bankovej a obchodnej korešpondencii učil na listoch, posielaných rodákom. Dobrá vôľa a snaha u nich je a všetci Vám vďačia za vrodenú Vám starostlivosť o príslušníkov nášho národa v „starej vlasti“. Bude dobre, keď budeš mať „na linke“ aj tento ústav, ktorý iste nenechá na referentskom stole ležať nijakú Vašu reklamáciu.

Dr. Macúch sa informoval tiež u povereníka Poláka, čo je s tými niťmi (dratvami) ktoré ste im poslali na zašívanie rozrezaných pupkov. Povereník povedal a interventovi na písme dokázal, že aj túto zásielku prijali a Tebe či Tvojmu úradu potvrdili. Prikázal som im, aby to ešte raz potvrdili, lebo je možné, že sa listy križovaly. Buď spokojný, všetko je all right. Keby som bol lyrikom, iste by som napísal oslavnú báseň o Vás, drahí bratia, odjakživa navyklí len zbierať a druhému pomáhať. Už by sme sa Vám mali a mohli aj my odvďačiť. Vedeli by sme sa Vám odvďačiť, ale do cesty sa stavajú známe Ti prekážky, ktoré, dúfam, nepotrvajú dlho.

Pravdaže musia byť aj konzumenti týchto Vašich darov upovedomení o tom, od koho tieto dary, ktoré ani okamžite Vám nahradiť nemôžeme, došly. Musia sa dozvedieť, že sú to dary pracovitých, mozolovitých rúk našich rodákov. Kiež by ste sa nám sem všetci vrátili a mohli jaseň svojho života s nami tu v spokojnosti a blahobyte prežiť.

Potvrdzujem Ti tiež príjem dnes mi došlej zásielky Newyorského Denníka z 20. m. m. výstrižkov, na ktoré sa pousilujem odpovedať. Zdá sa mi, že dostávaš málo tunajších novín. Ale patrne ich nestačíš ani prečítať. Súdruhovi Schiffelovi občas posielam humoristické časopisy, aby ste sa zasmiali. Sem-tam nájdete v nich aj môj príspevok; aj tak sa s Vami rozprávam.

Karolko môj, mnoho zdaru v Novom roku a zdravie na kubík Ti vinšujem. Čo Ti mám viacej? To isté prajem aj všetkým milým súdruhom, ktorí si to od nás oboch zaslúžia, a ktorým by si to Ty osobne želal. Každému z nich môžeš pripojiť aj moje poželanie, ako Ti ho ja touto cestou tlmočím.

Moja žena, zdá sa, príde už čoskoro zo špitálu domov. Už je jej lepšie po operácii, lebo mi včera už aj trochu zanadávala, čo je znak, vzmáhajúcej sa jej vitality.

Trimaj še ceplo, aby Ci žimno nebulo!

S družným pozdravom Elo.



[104] Členovia riadne si platiaci príspevky.

[105] Ide o podporu z Národného slovenského spolku.

[106] Jeho syn zomrel a potrebuje loty nahradiť hotovými peniazmi. Vysloviť im našu najväčšiu sústrasť a sympatie, požiadať o splátku na loty.

[107] Rudolf Martanovič, blízky spolupracovník Karola Koreniča, redaktor Ľudového denníka.

[108] Jančiarmi nazýva Karol Korenič všetkých krajanov, ktorí zaujali negatívny postoj k ľudovodemokratickým, zmenám v ČSR.

[109] Ide o dvanásť komunistických funkcionárov zaistených pri policajnej prehliadke sekretariátu strany.

[110] Politická emigrácia po februári 1948.

« predcházajúca kapitola    |    



Eva Fordinálová

— literárna historička a vedkyňa, poetka, vysokoškolská pedagogička Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.