ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

1. výstup

Ulica s domami, z ktorých každý je trochu iný.

PASQUA a LUCIETTA na jednej strane. LIBERA, ORSETTA a CHECCA na druhej.. Sedia vonku, na slamou vypletaných stoličkách a paličkujú čipky, čo majú na vankúšoch pred sebou.

LUCIETTA. Dievčatá, čo vravíte na počasie?

ORSETTA. Aký vietor fúka?

LUCIETTA. Veru neviem. (Pasque.) Hej, švagrinka, povieš nám, aký vietor fúka?

PASQUA. A ty nevieš? Nepoznáš scirocco?

ORSETTA. Je to dobrý vietor? Ten, čo potrebujú, keď sa vracajú?

PASQUA. Je to ten najlepší. Ak sa naši muži už vracajú, fúka im do chrbta.

LIBERA. Mali by tu byť dnes alebo zajtra.

CHECCA. Hej? Musím sa poponáhľať. Kým sa vrátia, chcem dokončiť čipku.

LUCIETTA. Ukáž, Checca! Koľko ti ešte chýba?

CHECCA. Už len kúsok.

LIBERA (Checce). Ide ti to, sestrička, ako v mori na saniach.

CHECCA. Och! Vari mám tú čipku dlho na vankúši?

LIBERA. Celý týždeň.

CHECCA. Že týždeň!

LIBERA. Musíš si švihnúť, keď túžiš po novej sukni.

LUCIETTA. Prezraď, Checca, aká sukňa to bude?

CHECCA. Pekná, uvidíš.

LUCIETTA. Aj dlhá? Priznaj sa! Ty už myslíš na to, aby si sa páčila aj pánovi farárovi!

CHECCA. Čo tým myslíš? Prečo dlhá? Prečo pánovi farárovi?

ORSETTA. Len sa nerob! Dobre vieš, že keď si dievča oblečie dlhú sukňu, už je na vydaj.

CHECCA (obráti sa k Libere a Orsette). Sestričky moje, hádam…

LIBERA. No čo, moja milá?

CHECCA. Naozaj si myslíte, že by som sa už mala vydať?

LIBERA. Upokoj sa. Najprv sa musí vrátiť z mora môj muž.

CHECCA (obráti sa k Pasque). Pani Pasqua! Liberin muž, môj švagor Fortunato, šiel na rybolov s vaším mužom, padrónom Tonim, však?

PASQUA. Čo si ich nevidela nasadať na loď aj s jeho bratom, mojím švagrom Beppom?

CHECCA. A nie je s nimi aj Titta-Nane?

LUCIETTA (Checce). Áno, je. Prečo ťa tak zaujíma Titta-Nane? Čo s ním máš?

CHECCA. Ja? Ja nič.

LUCIETTA. Hádam si si všimla, že už dva roky spolu chodíme. Nevieš, že mi sľúbil prstienok? Navlečie mi ho, len čo vyskočí z lode.

CHECCA (pre seba). Žraločica. Brúsi si zuby úplne na všetkých.

ORSETTA. Nevzrušuj sa, Lucietta! Skôr, ako sa bude vydávať sestrička Checca, musím sa vydať ja, ja som na rade. Keď sa vráti z mora tvoj brat Beppo, požiada ma o ruku — a teba nech si vezme Titta-Nane, ak po ňom túžiš. Checca má na také veci ešte čas.

CHECCA (Orsette). Keby to záviselo len od tvojej svadby, nevydám sa ani na súdny deň.

LIBERA. Mlč už a rob si svoju prácu!

CHECCA. Keby žila moja mamička…

LIBERA. Mlč, lebo ti hodím vankúš na hlavu.

CHECCA (pre seba). A just sa vydám, aj keby som si mala zobrať len nejakého chudáka, čo chodí do močiara na raky.

2. výstup

TOFFOLO a doterajší, neskôr CANOCCHIA.

LUCIETTA. Dobrý deň, Toffolo.

TOFFOLO. Aj tebe, Lucietta.

ORSETTA. Nevychovanec! A my ti nestojíme za pozdrav?

TOFFOLO. Veď vydržte, každá príde na rad.

CHECCA (pre seba). Aj Toffola by som brala.

PASQUA. Čo je, chlapče? Ty máš dnes cirkevný sviatok?

TOFFOLO. Mám už po robote. Bol som s loďkou v Sotto-Marine naložiť fenikel, vesloval som s ním do Brondola, stihol som ferrarskú poštu a mám dnešný zárobok vo vrecku.

LUCIETTA. Tak zaplať niečo!

TOFFOLO. Stačí povedať.

CHECCA (potichu Orsette). Všimni si, ako ho loví.

TOFFOLO. Hneď to bude. (Volá.) Hej, sem s tými pečenýmu dyňami!

CANOCCHIA (vojde s doskou, na ktorej má kúsky opečenej dyne). Dáte si?

TOFFOLO. Najprv si ich poprezeráme.

CANOCCHIA. Aj vaše oči budú jesť. Práve som ich vybral z pece.

TOFFOLO. Dáš si, Lucietta? (Ponúka jej kúsok dyne.)

LUCIETTA. Rada. Podáš mi?

TOFFOLO. A vy, pani Pasqua, dáte si?

PASQUA. Pre pečenú dyňu si dám vŕtať koleno. Podaj aj mne kúsok.

TOFFOLO. Dobrú chuť. Tebe nechutí, Lucietta?

LUCIETTA. Chutí, ale páli ako čert. Počkám, kým trošku vychladne.

CHECCA. Hej, Canocchia!

CANOCCHIA. Tu som.

CHECCA. Aj mne taký menší kúsok.

TOFFOLO. Aj ten platím.

CHECCA. Zaplatím si ho sama.

TOFFOLO. A to už prečo?

CHECCA. Pretože si od teba zaplatiť nedám.

TOFFOLO. Lucietta si dala.

CHECCA. Všetko, čo si dá Lucietta, si musím dať aj ja?

LUCIETTA. Nepáči sa ti, že mne ponúkol prv než tebe?

CHECCA. Nestarám sa o teba. Jednoducho si každého držím od tela.

LUCIETTA. Ja si hádam púšťam niekoho k telu?

CHECCA. A ktorú slečinku to hostil morskými gaštanmi čeľadník pána Losca?

LUCIETTA. Vari mňa? Klamárka!

PASQUA. Prestaňte!

LIBERA. Prestaňte, prestaňte!

CANOCCHIA. Nikto si už nedá?

TOFFOLO. Vidíš, že nie. Môžeš ísť.

CANOCCHIA (odchádza a vyvoláva pri tom). Pečené dyne! Teplé dyne!

3. výstup

Tí istí okrem CANOCCHIU.

TOFFOLO (potichu Checce). Checca, to si myslela ako že ozaj? Ako že odo mňa nič?

CHECCA (potichu Toffolovi). Daj si odchod. Nemám záujem.

TOFFOLO (potichu Checce). A keby som mal, napríklad, vážne úmysly?

CHECCA (potichu Toffolovi). Aké úmysly?

TOFFOLO (potichu Checce). Krstný otec mi ide dať krytú bárku. A keď už budem prevážať ľudí aj tovar — môžem sa aj oženiť, nie?

CHECCA (potichu Toffolovi). Táraš.

TOFFOLO (potichu Checce). Lenže ty hovoríš, že ma nechceš.

CHECCA (potichu Toffolovi). Povedala som, že nechcem dyňu — si dyňa?

LIBERA. Hej, vy dvaja! Aké je to tam šušušu?

TOFFOLO. Všímam si, ako pracujete.

LIBERA. Čo by sa ti tak stalo, keby si zdvihol kotvy?

TOFFOLO. Zacláňam vám? Veď nemusím tvrdnúť práve pri vás. (Dôstojne prechádza na druhú stranu.)

CHECCA (pre seba). Tvrdni si, kde chceš.

ORSETTA (Libere). No tak, sestra, veď je to celkom milý chlapec. Keby ju pýtal, nedala by si mu ju?

LUCIETTA (Pasque). Čo povieš, švagrinka? Tá má teda nos dohora.

PASQUA (Luciette). Bodaj by jej doň napršalo!

LUCIETTA (pre seba). Veď počkaj, hrdopýška! Ja ti ten nos zvesím.

TOFFOLO. Ešte ručičky vládzu, pani Pasqua?

PASQUA. Prečo by nevládali? Je to len obyčajná čipka, chlapče, za desať soldov.

TOFFOLO. Aj tvoja, Lucietta?

LUCIETTA. Kdeže. Moja je za tridsať.

TOFFOLO. Parádna.

LUCIETTA. Páči sa ti?

TOFFOLO. Ešte viac tvoje pršteky.

LUCIETTA. Prisadni si.

TOFFOLO (prisadne si, hovorí potichu). Aspoň na tejto strane som vítaný.

CHECCA (potichu Orsette, ukazujúc na Toffola a Luciettu). Čo ty na to?

ORSETTA (Checce). Čo ťa po nich. Nevšímaj si to!

TOFFOLO (potichu Luciette). Keď tu ostanem, nemám sa báť, že dostanem?

LUCIETTA (potichu Toffolovi). Nebuď trdlo!

ORSETTA (potichu Libere, ukazujúc na Luciettu). Čo na to hovoriš?

TOFFOLO. Pani Pasqa, šňupnete si?

PASQUA. Máš dobrý tabak?

TOFFOLO. Malamocký.

PASQUA. Daj mi šňupec.

TOFFOLO. Nech sa páči.

CHECCA (pre seba). Ak sa to dozvie Titta-Nane, Lucietta má po chlebe.

TOFFOLO. A čo ty, Lucietta, ty si nešňupneš?

LUCIETTA (potichu Toffolovi). Daj aj mne. (Ukazuje na Checcu.) Nech tamtú rozhodí.

TOFFOLO (potichu Luciette). Ej, Lucietta, tebe sa pekne blýskajú oči, možno aj zahrmí.

LUCIETTA (potichu Toffolovi). Daj pokoj! Tak pekne ako Checce isto nie.

TOFFOLO (potichu Luciette). Kto je to Checca? Poznám ju?

LUCIETTA (potichu Toffolovi, posmešne, ukazujúc na Checcu). To je tamtá krásavica.

TOFFOLO (potichu Luciette). Krásavica? Nijakú nevidím.

CHECCA (pre seba). Tuším sa zabávajú na môj účet.

LUCIETTA (potichu Toffolovi). Nevrav! Náhodou sa ti trochu páči.

TOFFOLO (potichu Luciette). Ani náhodou.

LUCIETTA (potichu a so smiechom Toffolovi). Má takú bielu pleť — voláme ju aj Tvarohová alebo Kožkazmlieka.

TOFFOLO (potichu a so smiechom Luciette, hľadiac na Checcu). Kožkazmlieka?

CHECCA (zaútočí na Toffola a Luciettu). Počujem dobre. Tá hovoríte o mne?

TOFFOLO (nahlas, napodobňujúc predavača tvarohu). Tvaroh! Biely ako kožka z mlieka.

CHECCA (postaví sa.) Čo to má byť? To ja mám byť tá Kožkazmlieka?

ORSETTA (postaví sa a upokojuje Checcu). Upokoj sa!

LIBERA (aj ona vstáva, Orsette a Checce). Paličkujte, nevšímajte si to!

ORSETTA. Radšej sa pozri na seba, ty Toffolo-Lapikurkár.

TOFFOLO. Kto je Lapikurkár?.

ORSETTA. Netvár sa, že nevieš. Hoci každý ťa volá len Toffolo-Trdlo.

LUCIETTA. A chceš počuť, ako volajú teba?

ORSETTA. Len do toho, moja zlatá Lucietta-Omeleta.

LUCIETTA. Mňa že volajú Lucietta-Omeleta? Teba volajú Orsetta-Špageta!

LIBERA. Ak si hneď neprestanete utierať pysky o moje sestry, tak ja vás…

PASQUA (postaví sa). Správajte sa slušne k mojej švagrinej!

LIBERA. Aj vy držte jayk za zubami, pani Pasqua-Bruchopaska!

PASQUA. Čušte, čušte, vy…vy…vy Libera-Starávečera!

TOFFOLO. Keby ste tu neboli samé baby, namojdušu, neudržím sa…

LIBERA. Len počkajte, príde môj muž!

CHECCA. Keď príde Titta-Nane, poviem mu to. Všetko mu poviem.

LUCIETTA. Povedz mu, čo chceš. Čo ma je po tom?

ORSETTA. Ale keď sa vráti ten váš padrón Toni-Jednouchý…

LUCIETTA. A keď sa vráti ten váš padrón Fortunato-Motovillo…

ORSETTA. Och, normálna Sodoma a Gomora.

LUCIETTA. Ako na benátskom karnevale.

PASQUA. Prišli asi o rozum.

ORSETTA. Zbesneli.

4. výstup

Padrón VICENZO a doterajší.

VICENZO. No tak, baby, kroťte sa! Čo to do vás vliezlo?

LUCIETTA. Poďte sem, padrón Vicenzo!

ORSETTA. Počúvajte, padrón Vicenzo!

VICENZO. Dajte teraz pokoj! Bárka padróna Toniho práve prirazila k brehu.

PASQUA (Luciette). Pozor! Môj muž tu bude každú chvíľu.

LUCIETTA (Pasque). A s ním aj Titta-Nane.

LIBERA. Ticho, dievčatá! Nech sa váš švagor nič nedozvie.

ORSETTA. Ani muk o tej škriepke — Beppo to nesmie ani zavetriť.

TOFFOLO. Lucietta, stojím pri tebe. Nijaké obavy.

LUCIETTA (Toffolovi). Ty zmizni!

PASQUA (Toffolovi). Odplávaj, chlapče, odplávaj!

TOFFOLO. Čože?

PASQUA. Ešte si tu? Nerozumel si, že máš odplávať?

LUCIETTA. Nevieš plávať, alebo čo?

TOFFOLO. Keď vy so mnou takto, potom dám prednosť Checce. (Ide k Checche.)

LIBERA. Vypar sa, ty smrad!

ORSETTA. Strať sa!

CHECCA. Choď do čerta!

TOFFOLO (urazene). Ja som smrad? Ja mám ísť do čerta?

VICENZO. Choď na svoju loďku!

TOFFOLO (podráždene). Ale, ale, padrón Vicenzo!

VICENZO (vylepí mu zaucho). Choď a zalez pod veslo!

TOFFOLO. Máte šťastie, že sa viem ovládať. (Odíde.)

PASQUA (Vicenzovi). Kde sú s tou loďou?

VICENZO. Prieplav je vyschnutý. Tadiaľ nemôžu prísť. Prirazili vo Vigu. Idem sa pozrieť, či nalovili veľa rýb. Ak nalovili, nejaké kúpim a pošlem ich na trh do Pontelonga. LUCIETTA (Vicenzovi). Och, ale nevravte mu nič.

LIBERA. Padrón Vicenzo, o ničom ani nemuknite.

VICENZO. Buďte bez obáv.

ORSETTA. Nehovorte, že…

VICENZO. Viem držať jazyk za zubami. (Odíde.).

LIBERA. Správajme sa tak, aby naši muži neprišli na to, že sme sa škriepili.

PASQUA. Och, ja rýchlo vzbĺknem, ale rýchlo aj zhasnem.

LUCIETTA. Checca, už ťa prešiel hnev?

CHECCA. Ty sa vieš iba škriepiť.

ORSETTA. Dosť už, dosť, nie sme vari kamarátky?

LUCIETTA. Hádam sme.

ORSETTA. Dáš mi bozk, Lucietta?

LUCIETTA. Je tvoj, zlatko. (Pobozkajú sa.)

ORSETTA. Aj ty, Checca.

CHECCA (potichu). Veľkú chuť na to nemám.

LUCIETTA. Neváhaj, nebuď hlúpa!

CHECCA. Ale keď ty si falošná ako mačka.

LUCIETTA. Ja? Och, zle ma poznáš. Poď sem a daj mi bozk.

CHECCA. Tu ho máš, a už mi daj pokoj!.

PASQUA. Vezmi si svoj vankúš a poďme domov. Potom pôjdeme na breh. (Berie si stoličku aj vankúš a odchádza.)

LIBERA. Dievčatá, robota neutečie, poďme im oproti. (Odíde so svojou stoličkou.)

ORSETTA. Nemôžem sa už dočkať chvíle, keď uvidím svojho drahého Beppa. (Odíde so svojou stoličkou.)

LUCIETTA. Do videnia, Checca. (Berie si stoličku.)

CHECCA. Do videnia. Nehnevaj sa na mňa! (Berie si stoličku a odchádza.)

LUCIETTA. Spoľahni sa. (Berie si stoličku, aj ona odíde.)

5. výstup

Prístav s rybárskymi člnmi, je medzi nimi aj loď padróna Toniho.

Padrón FORTUNATO, BEPPO, TITTA-NANE a ostatní muži z lode, padrón TONI je už na brehu. Prichádza padrón VICENZO.

TONI. Tak s chuťou, chlapci, nech robota mizne ako pomedzi prsty voda a ryby sú čím skôr na brehu!

VICENZO. Vítam vás, padrón Toni.

TONI. Aj ja vás zdavím, padrón Vicenzo.

VICENZA. Rybačka bola úspešná?

TONI. Nebedákame.

VICENZO. Čo ste priviezli?

TONI. Z každého morského lochu sme priviezli trochu.

VICENZO. Keby som mal záujem o štyri koše kambál?

TONI. Akoby už boli vaše.

VICENZO. A o štyri koše parmíc?

TONI. Môžete ich mať.

VICENZO. A hlaváče sú?

TONI. To tak, aby neboli hlaváče! Nachytali sme tentoraz také veľké ako hovädzie jazyky.

VICENZO. A čo raje?

TONI. Tých máme len šesť, ale každá ako sudové dno.

VICENZO. Mohol by som tie ryby vidieť?

TONI. Choďte na loď, je tam padrón Fortunato. Prv než ich vyložíme, nech vám ich ukáže.

VICENZO. Pozriem sa — a potom uvidíme, či si tľapneme.

TONI. Len choďte! Hej! Pomôžte na loď padrónovi Vicenzovi!

VICENZO (pre seba). Tí rybári sú veľmi dobrí ľudia. (Odíde na loď.)

TONI. Spadol by mi kameň zo srdca až na dno morské, keby sa nám podarilo predať ryby ešte na palube. Len čo sú ryby na brehu, priekupníci by tuším nedbali, aby sme im ešte platili za to, že ich od nás vezmú. My riskujeme život na mori a tí chlapíci v zamatových širákoch bohatnú z našej práce.

BEPPO (vystupuje z bárky s dvoma košmi). Hej, braček!

TONI. Čo je, Beppo? Čo máš na srdci?

BEPPO. Keby si nemal nič proti tomu, darujem zopár rýb jeho ctihodnosti, pánu sudcovi.

TONI. A to si ich nemôže kúpiť?

BEPPO. Sľúbil sa mi za svadobného svedka.

TONI. Ako myslíš. Daj mu — vezme. Ale keď raz budeš niečo potrebovať ty, nemysli si, že to bude práve on, na koho sa budeš môcť obrátiť. Nespomenie si z tých tvojich rýb už ani na šupinku. Nespozná ťa už ani ako tvoj svedok, ani ako tvoj ľudský brat.

BEPPO. Čo mám teda urobiť? Nemám mu ich poslať? Aspoň tentoraz mi to dovoľ.

TONI. Pošli mu ich — a povedz si, že šli a pošli.

BEPPO. Hej, Menola! Poď sem, chlapče! Zanes tieto ryby jeho ctihodnosti. Povedz mu, že mu ich posielam ja! (Chlapec odíde.)

6. výstup

PASQUA, LUCIETTA a doterajší.

PASQUA (Tonimu). Starký môj!

TONI. Žena moja!

LUCIETTA (Tonimu). Braček môj!

TONI. Sestrička Lucietta, rád ťa zas vidím!

LUCIETTA. Braček Beppo, aj ja teba!

BEPPO. Ako na brehu, setrička?

LUCIETTA. Dobre. Ako bolo na vode?

BEPPO. Aj na vode dobre. Kde inde sa nám má dobre vodiť, ak nie na vode? Ako sa vodí vám, švagrinka? Aj vám dobre?

PASQUA. Aj mne, Beppo. (Tonimu.) Aká bola plavba?

TONI. A čo tam po plavbe? Keď sme konečne na brehu, môžeme plavbu nechať plávať. Keď sú ryby, ani plavba nemá chyby. Keď je od rýb ťažko košu, nemyslíš na vlastnú kožu. Sme tu s rybami a ryby s nami, všetci sme spokojní.

PASQUA. Už aby som ťa mala doma. Boli ste aj v niektorom prístave?

TONI. Zastavili sme sa v Senegaglii.

LUCIETTA. Hej? A nepriviezol si mi odtiaľ nič?

TONI. Priviezol som ti dva páry ružových pančúch a šatku. Aby krk nohám nezávidel.

LUCIETTA. Si najlepší braček na svete.

PASQUA. A na darček pre mňa, svoju ženu, si zabudol?

TONI. Nezabudol. Tebe som priviezol kus látky — na sukňu a na kabátec.

PASQUA. Kus akej látky?

TONI. Uvidíš.

PASQUA. Ale kým uvidím, povedz!

TONI. Uvidíš, len vydrž.

LUCIETTA (Beppovi). Mne, braček, si nepriviezol nič?

BEPPO. Aká šikovná! Tebe niečo privážať? Kúpil som tam prstienok pre svoju nevestu.

LUCIETTA. Pekný?

BEPPO. Pozri sa naň. (Ukazuje jej prstienok.) Páči sa ti?

LUCIETTA. Krásny. Taký krásny prstienok a pre takú…

BEPPO. Čo myslíš tým „pre takú“?

LUCIETTA. Mal by si vidieť, čo sa tu dialo! Ako sa k nám správali — aj tá záletná Orsetta, aj tá bezočivá Checca. Keby si vedel, ako nás rozvláčali na jazykoch. Spýtaj sa švagrinej, ak ti to nepovie sama.

PASQUA. Ani Libera nedržala jazyk za zubam. Aj ona ním vie dobre mátiť — koberce by ním mohla prášiť.

TONI. Čo to počujem? Čo tu bolo?

BEPPO. Čo ste tu stvárali?

LUCIETTA. My nič, to ony majú jedovaté jazyly.

PASQUA. My sme iba sedeli pred domom, my sme len paličkovali.

LUCIETTA. Do nikoho sme nezabŕdali.

PASQUA. Aby si vedel, všetko zavinil ten Tofolo, veď vieš, ktorý. Toffolo-Trdlo.

LUCIETTA. Predstav si, tvoja Orsetta na to Trdlo žiarli.

BEPPO. Čože? Jej záleží na Toffolovi?

LUCIETTA. A ty si si myslel, že nie?

TONI. Daj pokoj — aj jej, aj jemu. Z rečí je raz-dva rieka a z rieky prieky.

LUCIETTA. Nebol si pri tom.

PASQUA. Mlč už, Lucietta — nakoniec ešte budeme my tie zlé.

BEPPO. S kým sa tu zabávalo to Trdlo?

LUCIETTA. S každou,

BEPPO. Aj s Orsettou?

LUCIETTA. Keď s každou, tak asi aj s ňou.

BEPPO. Čert aby…

TONI. Dosť! Na každý ten jazyčisko si už spravte rybársky uzol!

BEPPO. Orsetta nech mi nechodí na oči! A tomu Trdlu sa pozriem na zuby, ak nejaké má.

TONI. Ide sa domov, počuli ste?

LUCIETTA. Kde ostal Titta-Nane?

TONI (namrzene). Je ešte na palube.

LUCIETTA. Ešte som sa s ním nezvítala.

TONI. Bude na to času dosť. Domov sa ide.

LUCIETTA. Len domov, domov — čo horí?

TONI. Nehorí, ale dopredu hasím. Z tých vašich podkurovačiek bude hneď požiar na streche.

LUCIETTA. A máme to, čoho sme sa báli, švagrinka. Veď sme si vraveli, že ani nemukneme.

PASQUA. Kto mukol prvý?

LUCIETTA. A čo také som mukla?

PASQUA. A čo som mukla ja?

BEPPO. Dosť ste toho povedali na to, aby som umučil Orsettu týmito rukami, keby mi teraz pod ne prišla. Nechcem ju už ani vidieť. A prstienok predám.

LUCIETTA. Nie! Radšej ho daj mne!

BEPPO. Tebe? Teba nech uchytí!

LUCIETTA. To je teda grobian.

TONI. Máš, čo ti patrilo — nič iné si si nezaslúžila. A teraz domov!

LUCIETTA. Ale čo? Domov, domov! Nemusíš sa báť, braček, že ti ostanem sedieť doma za veslom. Keď privítam Tittu-Naneho, poviem mu, aký si na mňa. Alebo si ma hneď vezme, alebo sa zbalím a pôjdem hoci aj do pekla za slúžku. (Odíde,)

PASQUA. No vidíš, zúrivec! A druhých by krotil.

TONI. Teba ešte len začnem. (Zaženie sa na ňu.)

PASQUA. Ach, vy muži! Čerti sú proti vám anjeli. (Odíde.)

TONI. Tie ženy, tie ženy! Príučku žene dať– ako dobre veslom zabrať. (Odíde.)

7. výstup

FORTUNATO, TITTA-NANE, VICENZO vystúpia z bárky, s nimi ďalší muži, nesúci koše.

TITTA-NANE. Aké zúrivé hlasy sa to tu ozývajú?

VICENZO. Ale nič, chlapče. Čo nepoznáš pani Pasquu-Bruchopasku? Tej šľahajú plamene z úst, aj keď spí.

TITTA-NANE. A na koho ich tentoraz púšťala?

VICENZO. Na svojho starého.

TITTA-NANE. Lucietta tu nebola?

VICENZO. Bola. Tá nemohla pri tom chýbať.

TITTA-NANE. Škoda. Triedil som ryby, až teraz sm sa dostal na breh.

VICENZO. Ej, Titta-Nane! Po uši si zaľúbený. Bojíš sa vari, že ti nevestu vezme vietor?

TITTA-NANE. To vy už nechápete. Vo švíkoch praskám, tak sa nemôžem dočkať svadby.

FORTUNATO (nadšene sa prihovára Vicenzovi). Padrón Vicenzo, polla mňa…

VICENZO. Čo vravíte, padrón Fortunato?

FORTUNATO. Polla mňa máme rýb plné plavillo. Štyri koše kambál, dva koše hlaváčov, štyri koše parmíc a šesť rají.

VICENZO. Čože?

FORTUNATO. Polla mňa máme plné plavillo rýb.

VICENZO (pre seba). To motovidlo hovorí nejako čudne.

TITA-NANE. Nerozumiete? Hovorí, že máme štyri koše kambál, dva koše hlaváčov, štyri koše parmíc a šesť rají.

VICENZO (pre seba). To že by hovoril?.

FORTUNATO. Polla mňa, nechajte si tie ryby odniesť domov. Peniaze neponáhľajú, prídem si po ne potom.

VICENZO. Ako myslíte, ale keby vám dobre padli peniaze hneď, poďte so mnou, zaplatím slušne, vrecko vám nebude stačiť.

FORTUNATO. Teraz by mi dobre palla štipka tabaku.

VICENZO. Čo hovoríte?

FORTUNATO. Že by mi dobre palla štipka tabaku! Nemáte?

VICENZO. Štipka tabaku! Už rozumiem. (Núka ho tabakom.) Čoby som nemal. Dajte si!

FORTUNATO. Spalla mi tabatierka do mora a na plaville už nebol nikto druhý, kto by šňupal. Vella v Senegaglii som si kúpil trochu tabaku, no nemá tú kvalitu, ako ten náš v Chiozze. Senegaglijský tabak polla mňa vyzerá tak, ako by ho vyprlli zajace,

VICENZO. Prepáčte, padrón Fortunato, ale nerozumiem vám ani mäkké f.

FORTUNATO. Senegaglijský tabak je smrallavý ako zajačie broky Polla mňa mi musíte rozumieť. Hovorím, ako sa hovorí v našom rodnom bylle.

VICENZO. Áno, chápem. Do videnia, padrón Fortunato.

FORTUNATO. To mi ollahlo. Do videnia, padrón Vicenzo.

VICENZO. Aj ty ostávaj zdravý, Titta.Nane.

TITTA-NANE. Vám nech zdravie slúži, padrón Vicenzo.

VICENZO. No tak, chlapci, poďme! Berte ryby a za mnou! (Preseba.) Čudme vraví padrón Fortunato. Je to motovidlo, ale aj dobrák od kosti a vždy to, čo chce povedať, z neho nakoniec vylezie ako šillo z vreca. (Odíde s pomocníkmi.)

8. výstup

FORTUNATO a TITTA NANE.

TITTA-NANE. Pôjdeme aj my, padrón Fortunato?

FORTUNATO (zdržuje ho). Polla mňa ešte počkaj.

TITTA-NANE. Na čo chcete čakať?

FORTUNATO. Aby sa na nič nezabullo.

TITTA-NANE. Na čo by sa mohlo zabudnúť?

FORTUNATO (starostlivo). Polla mňa musíme ešte povykladať múku a ryby.

TITTA-NANE. Keď polla vás, nuž aj polla mňa.

FORTUNATO. Sa mi posmievaš? Robíš zo seba moje zrkallo?

TITTA-NANE. Žartujem, padrón Fortunato. Len vám chcem povedať, že polla mňa sem ide vaša žena aj so sestrami Orsettou a Checcou.

FORTUNATO (radostne). A naozaj! Nielen polla teba. Ide sem aj polla mňa.

9. výstup

LIBERA, ORSETTA, CHECCA a doterajší.

LIBERA (Fortunatovi). Čo tu ešte robíš, mužíček môj? Prečo ešte nie si doma?

FORTUNATO. Polla mňa musím počkať, kým vyložia všetky ryby. A ty čo, hrllička moja? Ako si sa tu za celý ten čas mala?

LIBERA. Dobre, môj drahý. A ty na mori?

FORTUNATO. Polla plného plavilla aj ja dobre. (Zdraví Orsettu a Checcu.) Buď zdravá, švagrinka, aj ty buď zdravá, Checca.

ORSETTA. Hlavne, že ty si živý a zdravý, švagrík.

CHECCA. Aj ja ťa vítam, švagor Fortunato, dobrý deň.

ORSETTA. A čo Titta-Nane, že tu len tak stojí? Má v hrdle rybiu kosť?

TITTA-NANE. Dobrý deň.

CHECCA. Musíš si nás držať na tri kroky od tela, čo? Inak by ti Luciettavyšklbala vlasy.

TITTA-NANE. Ako sa jej vodí? Dúfam, že dobre.

CHECCA. Luciette? Tej podarenej podaromnici? Tej sa vodí vynikajúco.

TITTA-NANE. Vy už nie ste priateľky?

ORSETTA (ironicky). Akožeby nie! Režeme si jedna druhej, ani sa viac nedá.

CHECCA (ironicky). Aj ona nás by z lásky najradšej zarezala.

LIBERA. Prestaňte s tým, dievčatá! Povedali sme si, že o tom nebudeme hovoriť. Tak nebudeme a hotovo! My nepotrebujeme, aby o nás akási takási mohla povedať, že roznášame klebety.

FORTUNATO. Žena moja, nenamáhaj si hrllo a počúvaj radšej sem! Priviezol som ti kukuričnú múku. Nallávime sa dnes polentou.

LIBERA. Kukuričnú múku si priviezol? Dobre si urobil. Tu zatiaľ, čo si bol preč, zdražela.

FORTUNATO. A polla mňa je dobre, že som priviezol aj…

TITTA-NANE (Libere). Bol by som vám vďačný, keby ste mi povedali…

FORTUNATO (Tittovi). A mne by dobre pallo, keby si nechal dohovoriť mňa.

TITTA-NANE (Fortunatovi). Padrón Fortunato, len na chvíľu ma pustite k slovu! (Libere.) Tak povedzte! Čo to tu bolo s Luciettou?

LIBERA (štipľavo). Čo by bolo? Nič.

TITTA-NANE. Akože nič?

ORSETTA (štuchne do Libery). Vôbec nič, však?

CHECCA (štuchne do Libery). Veru. Ničovaté nič.

FORTUNATO (smerom k lodi). Hej, vy zábullivci! Ešte je na plaville sallo a vrece múky.

TITTA-NANE. Prosím vás, stalo sa niečo? Povedzte mi to! Nechcem, aby boli medzi vami rozbroje. Vy ste predsa zlaté stvorenia — a aj Lucietta je taká perla, že…

LIBERA. Perla vravíš?

ORSETTA. Vraj perla!

CHECCA. Len ju zasadiť do mačacieho zlata!

TITTA-NANE. Čo máte proti nej?

ORSETTA. Ja? Nič.

CHECCA. Spýtaj sa Trdla!

TITTA-NANE. Prečo Trdla?

LIBERA. Prestaňte, dievčatá, čušte! To vás tak svrbí jazyk, že nemôžete čušať?

TITTA-NANE. Kto je to — to Trdlo?

ORSETTA. Ty nevieš, kto je Toffolo-Trdlo?

CHECCA. Nepoznáš Toffola, čo má tú malú loďku?

(Z lode vynášajú ryby a vrece múky.)

FORTUNATO (Tittovi). Polla mňa treba už ísť. Tú sú tie ryby, tá múka, aj to sallo.

TITTA-NANE (Fortunatovi). Zober čert ryby aj múku! (Checce.) Mal niečo s Luciettou?

CHECCA. Nič. Len pri nej sedel. Ako prilepený.

ORSETTA. Učila ho paličkovať.

CHECCA. Zaslúžila si tú pečenú dyňu, čo jej kúpil za odmenu.

LIBERA. A potom nám ten darebák kvôli nej ešte aj nadával.

TITTA-NANE. Neverím vlastným ušiam.

FORTUNATO (ženám). Domov, vy žihallice! Ale už aj domov!

LIBERA (Tittovi). A ešte sa nám aj vyhrážal.

CHECCA. Mne povedal, že som Kožkazmlieka.

ORSETTA. Všetko preto, aby sa zapáčil tej tvojej perle.

TITTA-NANE (dvíha sa v ňom hnev). Kde je ten lotor? Kde ho nájdem? Za ktorými dverami býva, nech ich vyvalím?

ORSETTA. Býva v ulici U koruny. Tam pri schodoch, čo vedú k prieplavu.

LIBERA. V tom istom dome ako jeho strýko Trigolo, čo zarastá naholo.

CHECCA. Loďku má priviazanú v prieplave naproti rybiemu trhu. Hneď vedľa loďky Francesca Bodola, ktorému každá odolá.

TITTA-NANE. Uvidí, s kým sa zahrával. Keď ho nájdem, má z nosa červené capuccino.

CHECCA. A kde inde ho chceš hľadať, keď nie u Lucietty?

TITTA-NANE. U ktorej Lucietty?

ORSETTA. Sú hádam dve? U Lucietty, tvojej nevesty.

TITTA-NANE. Nie! Ona si len myslí, že je moja nevesta. Pustím ju dolu kanálom, nech si pláva do mora. Ale toho darebáka, to Trdlo si nájdem. Živý mi z rúk nevyjde. (Odíde.)

FORTUNATO. Domov, žihallice! Do svojho bylla!

LIBERA. Veď už ideme, ty moje Motovillo, už ideme.

FORTUNATO. Aké klebety ste to narobili? Polla mňa to nebolo treba. Jazyky keby vám radšej odpalli. Chcete, aby sa ten chlapec napichol na villy? Žihallice jedovaté, baby, čo s nimi šillá šijú! Ak z toho bude nejaké čertovo divallo, mollite sa, aby sa pod vami pollaha neprepalla! Takým horúcim sallom vám natriem sedallá, že mesiac vám nezíde nas um, aby ste si na ne salli. A teraz domov, žihallice! (Odíde.)

LIBERA. Pekne sme si zavarili. Teraz sa mi už manžel vyhráža horšie než Titta-Nane Toffolovi. A to pre vás, vy jazyčnice. Čo zlé tým svojimi jazykmi namiešate, to všetko ja tým svojím musím vylízať. (Odíde.)

ORSETTA. Počúvaš to?

CHECCA. A čo? Hádam si nedostala strach?

ORSETTA. Ja? A z čoho?

CHECCA. Ak Luciette vezme ženích nohy na plecia, sama si je na vine.

ORSETTA. Mne by môj pre takú hlúposť nohy na plecia nebral.

CHECCA. Ani mne, keby som nejakého mala. (Odídu.)

ORSETTA. Ja toho svojho zatiaľ mám.

CHECCA. A ja si svojho nájdem.

ORSETTA. Nebudem mať z toho ťažkú hlavu.

CHECCA. Ani ja nestratím ľahkú. (Odídu.)

10. výstup

Ulica ako v prvom výstupe.

TOFFOLO, neskôr BEPPO.

.

TOFFOLO. Och, ja hlupák, chyba to bola, chyba ako trojmetrová ryba. Nemal som si začínať s Luciettou. Má snúbenca, mal som od nej udržovať vzdialenosť. Checca je ešte žubrienka, ale zajtra jej už budú zháňať ženícha, tam som mal prvý hodiť udičku. Hnevá sa na mňa. A má právo. Ale čo ak to značí, že len ježí chápadlá ako morská sasanka, aby ma chňapla? Kde je? Čím prv sa s ňou musím znova stretnúť a dať do reči. Musím si to u nej vyhladiť. (Približuje sa k domu.)

BEPPO (vyjde zo svojho domu, hovorí potichu). Tu ho máme, darebáka.

TOFFOLO (ešte viac sa priblíži). Ale najprv sa tu musím zorientalizovať.

BEPPO (nahlas). Tuším tu chodí okolo akési Trdlo-Toffolo.

TOFFOLO. Kto, hovoríš, má byť Trdlo?

BEPPO. Vypar sa!

TOFFOLO. Ale čo? Prečo by som sa mal vypariť?

BEPPO. Radšej chceš nakladačku?

TOFFOLO. Prekážam ti tu, alebo čo?

BEPPO. Zacláňaš.

TOFFOLO. A nemôžem? Zacláňam, kde sa mi zachce.

BEPPO. A ja ti zase hovorím, že by som ťa tu hrozne rád nevidel.

TOFFOLO. To sa ti podarí, keď zatvoríš oči.

BEPPO. Padaj odtiaľto, padaj, hovorím!

TOFFOLO. Tak vysoko to tu zas nie je, aby som musel padať. Ani mi nenapadne.

BEPPO. Padaj, kým sa ovládam, lebo o chvíľu padneš tam, odkiaľ, sa už nikdy nevynoríš.

TOFFOLO. Ale čo? A čo keď tebe padne kameň do tej prázdnej hlavy? (Zbiera kamene.)

BEPPO. Ty chceš do mňa hádzať kamene? Do mňa? (Vyťahuje nôž.)

TOFFOLO. Neopováž sa ma bodnúť!

BEPPO. Tebe to nebodne? Tak sa odlep odtiaľto, šupina!

TOFFOLO. A neodlepím sa, neodlepím!

BEPPO. Odplávaj, lebo ťa rozpáram až po mechúr!

TOFFOLO (s kameňom v ruke). Už ani o krok sa nepriblíž, lebo ten kameň poletí!

BEPPO. Len to skús!

(Toffolo hádže kanene a Beppo ho prenasleduje s nožom.)

11. výstup

Padrón TONI vyjde z domu, vojde, neskôr zas vyjde. Neskôr aj PASQUA a LUCIETTA.

TONI. Aký je to tu hluk?

(Toffolo trafí kameňom Toniho.)

TONI. Och! Trafil ma kameňom! Počkaj, ty lotor, toto mi zaplatíš!

(Vráti sa do domu.)

TOFFOLO. Nikomu nič nerobím. Neubližujem. Prečo ste na mňa takí zlí? (Zbiera kamene.)

BEPPO. Zahoď kamene!

TOFFOLO. Schovaj nôž!

TONI (vybehne z domu so sekáčom). Poď sem, nech ťa rozštvrtím!

PASQUA (zadržuje Toniho). Mužíček môj, nestrácaj hlavu!

LUCIETTA (zadržuje Toniho). Braček, nestrácaj nervy!

BEPPO. Prečo by mal odísť živý?

LUCIETTA (zadržuje Beppa). Prestaň!

TOFFOLO (vyhráža sa kameňmi). Nehýbte sa, lebo…

LUCIETTA (kričí). Pomoc!

PASQUA (kričí). Ľudia!

12. výstup

FORTUNATO. LIBERA. ORSETTA. CHECCA. pomocníci, nesúci ryby a múku a doterajší.

FORTUNATO. Aké čertovo divallo tu zas komusi napallo?

ORSETTA. Strhla sa tu ruvačka.

CHECCA. Ruvačka? Na to sa nebudem dívať. (Vbehne do domu.)

LIBERA. Straší vám všetkým vo veži? Prestaňte!

BEPPO (ženám). To máte na svedomí vy.

ORSETTA. Čo máme na čom? Nič na ničom!

LIBERA. Že ťa jazyk nebolí, keď čosi také hovoríš.

LUCIETTA. To je vaša robota.

PASQUA. Áno, to vy podkurejete.

ORSETTA. Počuješ to? Nepovedz ty, povedia tebe.

LIBERA. Po tom, čo ste narozprávali, si nevypláchnete len tak ľahko ústa.

BEPPO. Pribodnem vám ho na dvere?

ORSETTA. Čo? Hádam len nie jazyk?

BEPPO. Toho darebáka Toffola. To Trdlo.

TOFFOLO (hádže kamene). Pre teba nie som nijaký Toffolo-Trdlo.

PASQUA (tisne Toniho). Poď radšej domov!

LUCIETTA (tisne Beppa). Aj ty domov!

TONI. Daj mi pokoj!

PASQUA. Domov, vravím, domov! (Vtisne Toniho do domu.)

BEPPO (Luciette). Pusti ma!

LUCIETTA. Domov, ty zurvalec. Ale už aj! (Zmizne aj s Beppom v Toniho dome, dvere sa zatvoria.)

TOFFOLO. Lotri a vrahovia, vyjdite von, ak ste nepustili do gatí!

ORSETTA (Toffolovi). Ty sám sa do nich spusti, nech ťa už nevidíme.

LIBERA. Choď a daj sa vypchať! (Tisne ho preč.)

TOFFOLO. Čo do mňa štucháte? Čo si to dovoľujete?

FORTUNATO. Polla mňa by si mal zmiznúť, aby ti hlava neodpalla.

TOFFOLO. Vy jediný so mnou hovoríte slušne, padrón Fortunato, a vás si aj vážim, lebo ste starý človek a Checcin švagor. Ale tí lotri a vrahovia mi to zaplatia.

(Kričí smerom k Toniho dverám.) Kde ste, zbabelci?

13. výstup

TITTA-NANE s dýkou a doterajší.

TITTA-NANE (gestikuluje proti Toffolovi, vráža dýku do zeme). Takto ťa!

TOFFOLO (ustupuje k dverám padróna Toniho). Pomoc!

FORTUNATO (zadržuje Tittu-Naneho). Polla mňa už stačilo!

LIBERA (Tittovi). Kroť sa!

ORSETTA. Zadržte ho!

TITTA-NANE (chce sa dostať k Toffolovi). Pustite ma, nech ho…

TOFFOLO. Pomoc! (Vrazí do dverí Toniho domu, tie sa otvoria, Toffolo padá za dvere.)

FORTUNATO. Titta-Nane! Mám ti nasadiť zuballo? (Drží ho a usiluje sa ho odtiahnuť.)

LIBERA (Fortunatovi). Odtiahni ho!

TITTA-NANE. Nepôjdem nikam.

FORTUNATO. Polla mňa pôjdeš. (Odtiahne ho do svojho domu).

LIBERA. To je na zblaznenie.

ORSETTA. Skôr ako sa zbláznim, ma z toho porazí.

PASQUA (vyháňa z domu Toffola). Padaj!

LUCIETTA (aj ona vyháňa Toffola). Áno, padaj! A už nikdy nevstaň!

PASQUA. Ty mátoha pekelná. (Odíde do domu.)

LUCIETTA. Trkvas. (Odíde do domua zavrie za sebou dvere.)

TOFFOLO (Libere a Orsette). Tá si ma s niekým mýli. No čo na to hovoríte?

LIBERA. Máš, čo si chcel. (Odíde.)

ORSETTA. Sám si si na vine. (Odíde.)

TOFFOLO. No len počkajte! Stretneme sa na súde. (Odíde.)