ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

1. výstup

Kancelária na trestnom súde.

ISIDORO píše pri stolíku, neskôr TOFFOLO, neskôr SÚDNY ZRIADENEC.

(Isidoro píše.)

TOFFOLO (vstúpi). Dobrý deň, vaša ctižiadosť, pán prednosta súdu!

ISIDORO. Nie som prednosta, som len vyšetrujúci sudca.

TOFFOLO. Dobrý deň, vaša ctižiadosť, pán sudca.

ISIDORO. Čo by si rád?

TOFFOLO. Ráčte vziať do povahy, vaša ctižiadosť, že jeden lump ma napadol a ohrozoval ma nožom — čiže chcel ma zabiť. A potom prišiel nasledovný lump, vaša ctižiadosť.

ISIDORO. Strč si, chlapče, kamsi tú svoju ctižiadosť.

TOFFOLO. Strčím, vaša ctižiadosť, aj keď neviem kam, vaša ctižiadosť. Ja si len dovoľujem povedať, že som sa ho nedotkol ani týmto prstom. Len na diaľku som sa s ním konfliktoval — a on len zabiť ma a zabiť tým nožom.

ISIDORO. Poď bližšie! (Berie papier a chystá sa naň písať zápisnicu.)

TOFFOLO. Už som dosť blízko, pane? (Pre seba.) Veď ja im teraz zavarím!

ISIDORO. Čo si zač?

TOFFOLO. Prevážam tovar, pane. Som loďkár.

ISIDORO. Ako sa voláš?

TOFFOLO. Toffolo.

ISIDORO. Priezvisko?

TOFFOLO. Zavatta.

ISIDORO. Nie náhodou Ciabatta? Ciabatta ako papuča?

TOFFOLO. Nie, pane. Nijaký Ciabatta. Som Zavatta. Zavatta ako krpec.

ISIDORO. Odkiaľ si?

TOFFOLO. Z Chiozzy, pane. Už od počatia.

ISIDORO. Máš otca?

TOFFOLO. Môj otec, vaša ctižiadosť, sa utopil v mori.

ISIDORO. Akú mal prezývku?

TOFFOLO. Zavatta-Kravata.

ISIDORO. A ty máš akú prezývku?

TOFFOLO. Ja nijakú, vaša ctižiadosť.

ISIDORO. To neverím. Nevrav, že nemáš!

TOFFOLO. A akú prezývku by som mal mať?

ISIDORO. Niečo sa mi marí, chlapče — nebol si ty už raz na výsluchu?

TOFFOLO. Raz, pane, áno — ale to som bol vypočutý len v záujme svedectva.

ISIDORO. Áno, a ak ma pamäť neklame, figuroval si vtedy v spise ako Toffolo-Trdlo.

TOFFOLO. Som Toffolo Zavatta, nijaké Trdlo. Kto ma tou prezývkou začal jedovať, to bol, vaša ctižiadosť, normálny lotor.

ISIDORO. A mňa zas jeduje to tvoje „vaša ctižiadosť“. Ešte raz a vytlčiem ti to z hlavy.

TOFFOLO. Prepáčte, vaša… pane!

ISIDORO. Tak vrav, kto sa ti vyhrážal?

TOFFOLO. Padrón Toni-Jednouchý a jeho brat Beppo-Klepeto. A potom ešte aj Titta-Nane-Treska.

ISIDORO. Boli ozbrojení?

TOFFOLO. No že či! Beppo-Klepeto mal rybársky žabikláč. Padrón Toni vyšiel z domu so sekáčom — ten by odsekol hlavy aj trom žralokom odrazu. A Titta-Nane mal dýku.

ISIDORO. Ublížili ti? Zranili ťa?

TOFFOLO. Nie, ale vyhrážali sa mi, že ten skutok sa stane.

ISIDORO. Prečo sa ti vyhrážali? Prečo ti chceli ublížiť?

TOFFOLO. Pre nič za nič.

ISIDORO. Pokrikoval si na nich? Alebo si niečo o nich povedal?

TOFFOLO. Nie, vonkoncom ani dnukoncom nič.

ISIDORO. Utiekol si? Bránil si sa? Ako sa to skončilo?

TOFFOLO. Našťastie sa objavilo pár dobrých ľudí, odzbrojili ich a zachránili mi holý život.

ISIDORO. Kto boli tí dobrí ľudia?

TOFFOLO. Padrón Fortunato prezývaný Motovillo, a jeho žena, pani Libera-Starávečera. Aj švagriná padróna Fortunata Orsetta-Špageta, aj druhá jeho švagriná Checca-Kožkazmlieka.

ISIDORO (píše a hundre si). Áno, áno, všetkých poznám. Najmä si pamätám Checcu, to je pekná žubrienka. (Nahlas.) Bol pri tom ešte niekto?

TOFFOLO. Ešte tam bola pani Pasqua-Bruchopaska a Lucietta-Omeleta.

ISIDORO (píše a hundre si). Áno, aj tie poznám. (Nahlas.) Chceš mi ešte niečo povedať?

TOFFOLO. Už nič, vaša ctižiadosť.

ISIDORO. Máš ešte nejakú žalobu?

TOFFOLO. Nemám.

ISIDORO. Chceš navrhnúť aj trest?

TOFFOLO. Trest navrhnem rád.

ISIDORO. Aký trest pre nich navrhuješ?

TOFFOLO. Na galeje s nimi, vaša ctižiadosť.

ISIDORO. A s tebou na šibenicu, ty hlupák.

TOFFOLO. So mnou, vaša ctižiadosť? A začo?

ISIDORO. Zmizni, nech ťa už nevidím. Už v tom mám jasno. (Píše čosi na lístok.)

TOFFOLO (pre seba). Len či ma oni teraz neprídu zažalovať, že som do nich hádzal kamene. Ale nech prídu. Aj tak som skoro nikoho netrafil a bol som tu prvý. Kto prvý žaluje, toho súd miluje.

(Isidoro zvoní.)

ZRIADENEC (vojde). Volali ste ma, vaša ctihodnosť?

ISIDORO (vstane a podáva mu lístok). Choď a popredvolávaj týchto svedkov!

ZRIADENEC. Rozkaz. vaša ctihodnosť.

TOFFOLO. Aj ja sa odporúčam, vaša ctižiadosť.

ISIDORO. Maj sa dobre, Trdlo.

TOFFOLO. Zavatta, vaša ctižiadosť.

ISIDORO. Tak teda Zavatta, po otcovi Kravata, aby si bol spokojný.

TOFFOLO. Kravata môže byť. Kravata je elegantná vec.

ISIDORA. Najmä tá šibeničná. (Odíde.)

TOFFOLO (veselo zriadencovi). Pán sudca ma má v obľúbenosti.

ZRIADENEC. Áno, vidím. Tí na lístku, to sú vaši svedkovia?

TOFFOLO. Áno, pán zriadenec

ZRIADENEC. Chcete, aby som ich predvolal rýchlo?

TOFFOLO. Áno, predvolajte ich hneď a zaraz, pán zriadenec.

ZRIADENEC. A dostanem od vás na hlt vína?

TOFFOLO. To je bez debaty, pán zriadenec.

ZRIADENEC. Ale neviem, kde bývajú.

TOFFOLO. Ukážem vám to, pán zriadenec.

ZRIADENEC. Ste úslužný mladík, s vami je dobrá dohoda, Trdlo.

TOFFOLO. A s vami do čerta, pán zriadenec!

(Obaja odídu.)

2. výstup

Ulica ako v prvom výstupe prvého dejstva.

PASQUA a LUCIETTA vyjdú z domu, vynášajú si slamené stoličky, stolčeky a vankúše a pustia sa do práce na čipkách.

LUCIETTA. Keby rástla tým potvorám v ústach žihľava namiesto jazyka, nikto si nevšimne rozdiel. Nasadili Tittovi-Nanemu do hlavy, že ma Toffolo-Trdlo balil.

PASQUA. A ty si lepšia? To, čo si ty narozprávala svojmu bratovi Beppovi, to ti kto kázal?

LUCIETTA. A vy, pani Pasqua? Vy ste hádam mali celý čas zuby zahryznuté do jazyka?

PASQUA. Aj ja som rozprávala viac než bolo treba.

LUCIETTA. A tak som sa zaprisahávala, že ani nepípnem.

PASQUA. Tak to chodí, švagrinka, aj keď to nemá nohy. Žena, čo mlčí, už v pekle blčí.

LUCIETTA. Čestné slovo, že som chcela mlčať, no slová sa mi nazbierali ako sliny. Keby som ich prehltla, zadusím sa. Do jedného ucha mi ktosi šepkal: „Čuš!“, A do druhého: „Nedus to v sebe, hovor!“ Zapchala som si ucho, kde sa ozývalo „čuš“, a ústa sa mi rozbehli cvalom, akoby bol jazyk bič.

PASQUA. Ale aj tak je to hlúposť, že naši muži z toho robia vedu.

LUCIETTA. Toffolo nakoniec stiahne chvost a horúca kaša vychladne.

PASQUA. Lenže Beppo sa rozchádza s Orsettou.

LUCIETTA. Nech! Rozíde sa s jednou, zíde sa s druhou. V Chiozze dievčat ako v mori rias.

PASQUA. Veru tak. Zo štyridsať tisíc obyvateľov je tuším tridsať tisíc žien.

LUCIETTA. A polovica z nich na vydaj.

PASQUA. Práve preto merkuj! Kde vezmeš druhého Tittu-Naneho, keď ťa nechá tento tvoj?

LUCIETTA. Čo také som mu urobila, aby ma nechával?

PASQUA. Nič si mu neurobila. Ale ani jeho mozog nie je taký veľký ako chrobák, ktorého mu tie klebetnice doň nasadili.

LUCIETTA. Ak o mňa stojí, nebude im veriť.

PASQUA. To, že je žltý od žiarlivosti, si si nevšimla?

LUCIETTA. Ale prečo žiarli? Nesmiem si s nikým vymeniť ani slovíčko? Ani kútikom úst sa nesmiem zasmiať? Sto rokov sa nesmiem ani chvíľu pozabávať? Muži sú desať mesiacov na mori a my ženy tu máme zatiaľ iba paličkovať a dať sa ohlodávať nudou?

PASQUA. Pst, ide sem Titta-Nane.

LUCIETTA. Tuším mu to ešte stále sedí na mozgu. Poznám ho ako svoju nočnú košeľu. PASQUA. Len sa nešršol viac než treba.

LUCIETTA. Keď bude do mňa zapárať, rozpáram ho.

PASQUA. Ty ho nemáš rada?

LUCIETTA. Kto hovorí, že nie?

PASQUA. Keď ho máš rada, jeden úsmev ťa nezabije.

LUCIETTA. Ešte čo! Úsmevy sú na prídel.

PASQUA. Netrucuj, popusti o dierku.

LUCIETTA. Ani o tú svoju nepopustím.

PASQUA. Tvrdohlavá si až beda.

3. výstup

TITTA-NANE a doterajší.

TITTA-NANE (potichu pre seba). Rozídem sa s ňou a bude. Len musím na to zozbierať silu.

PASQUA (potichu Luciette). Aspoň naňho zaškúľ!

LUCIETTA (potichu Pasque). Aby som ostala škuľavá? Mám oči prirastené na čipkách.

PASQUA (pre seba). Bodaj by ti k nim prirástol aj nos!

TITTA-NANE (pre seba). Ani sa na mňa nepozrie. Možno už ani nepomyslí.

PASQUA. Dobrý deň, Titta-Nane.

TITTA-NANE. Dobrý deň.

PASQUA (potichu Luciette). Pozdrav ho!

LUCIETTA (potichu Pasque). Prečo ja prvá?

TITTA-NANE. Vidím, že o čipky nebude núdza.

PASQUA. Čo máme robiť iné? Pracujeme. Nie sme na parádu.

TITTA-NANE. Veď hej. Pracovať sa musí, kým je na to čas. Lebo keď začnú kurizovať mládenci, hneď je po robote.

(Lucietta nasilu zakašle.)

PASQUA (potichu Luciette). Ovládaj sa!

LUCIETTA (Pasque). Kašľu nerozkážem. Kašlem ho.

TITTA-NANE. Pani Pasqua, máte rada pečenú dyňu?

PASQUA. Kto by nemal. Prečo ťa to zaujíma?

TITTA-NANE. Opýtať sa môžem.

(Lucietta sa rozkašle.)

TITTA-NANE. Niekomu sa zapálilo hrdlo?

LUCIETTA (nedvíha oči od práce). Od pečenej dyne.

TITTA-NANE (ironicky). Možno bola dusená, keď sa ňou niekto dusí.

LUCIETTA (nezdvihne oči). Koho to teší, nech ho vezme čert!

TITTA-NANE (pre seba). Teraz jej to poviem. (Pasque.) Pani Pasqua! Vy ste rozumná žena. Vás som požiadal o ruku vašej švagrinej Lucietty, práve vám teda hovorím, že už nechcem ani jej ruku, ani ju.

PASQUA. Ja odpadnem. Čo tak zrazu?

TITTA-NANE. Pretože, pretože…

(Lucietta vstane a chystá sa odísť.)

PASQUA. Kam ideš?

LUCIETTA. Môžem ísť, kam sa mi zachce. (Odíde do domu..)

PASQUA (Tittovi-Nanemu). Hádam si nenaletel na klebety?

TITTA-NANE. Viem všetko a čudujem sa vám aj jej.

PASQUA. O čom to rozprávaš? Veď ona ťa má rada.

TITTA-NANE. Keby ma mala rada, neukazovala by mi chrbát.

PASQUA. Úbohé dievča, veď neurobila nič, len si šla poplakať.

TITTA-NANE. Kvôli komu? Kvôli Toffolovi? Kvôli tomu Trdlu?

PASQUA. Ale choď kamsi, Titta-Nane, strč si tie reči — veď sa do teba tak buchla, že jej z toho navrela hrča. Keď vidí, ako odchádzaš na more, tak má takú dušičku, že by v nej pes chvostom nezakrútil. Zbláíznuiť sa ide, keď potom príde búrka. Škridlice zo strechy padajú, tak sa o teba trasie. V noci vstáva a chodí sa dívať z okna, či sa more neupokojilo. Čarovné bylinky pestuje, hromy zarieka — a všetko kvôli tebe.

TITTA-NANE. Hromy zarieka — a mne pekného slova neriekne. Prečo?

PASQUA. Ako môže, keď na ňu púšťaš hrôzu?

TITTA-NANE. Vari som na ňu nasrdený bez príčiny?

PASQUA. Porozprávam ti, ako to bolo.

TITTA-NANE. Nie vy! Sama sa musí priznať, sama ma poprosiť, aby som jej odpustil.

PASQUA. A keď to urobí, ty jej odpustíš?

TITTA-NANE. Čo ja viem? Možno nie, a možno aj áno. Kam zmizla?

PASQUA. Nezmizla, tu ju máš.

(Lucietta sa vracia.).

LUCIETTA. Vezmi si svoje črievičky aj stužtičky aj hodvábnu šatku — všetko, čo si mi dal, si vezmi, na! (Hodí všetko na zem.)

PASQUA. Och, beda-prebeda! Zbláznila si sa? (Zbiera veci a kladie ich na stolček.)

TITTA-NANE. Chceš ma uraziť?

LUCIETTA. Skoncoval si so mnou, nie? Vezmi si svoje haraburdy — ešte sa ti možno zídu.

TITTA-NANE. A ty, keď stretneš Toffola, odovzdaj mu môj odkaz — že ho zabijem.

LUCIETTA. Aký múdry! Rozíde sa so mnou a ešte bude po mne posielať niekomu odkazy.

TITTA-NANE. Rozišiel som sa s tebou kvôli nemu, aby si vedela.

PASQUA. Čudujem sa ti, ako môžeš veriť, že by si Lucietta začínala s takým Trdlom.

LUCIETTA. Aj keby som bola špata, aj keby som mala do vena len z koláča dieru, aj keď som, aká som a iná nebudem, s tým morským Trdlom by som sa nešla ani utopiť.

TITTA-NANE. Tak prečo si mu dovolila, aby pri tebe vysedával? Prečo si si nechala od neho kupovať pečenú dyňu?

LUCIETTA. Spadol svet?

PASQUA. Od jednej pečenej dyne?

TITTA-NANE. Keď raz s niekým vážne chodím, tak mi o ňom nik nesmie povedať ani toto. Ako že sa volám Titta-Nane, na môj účet sa ešte nikto nezabával, ani sa nebude.

LUCIETTA. Len aby si nepraskol a nevyfučal. (Utiera si oči.)

TITTA-NANE. Ja som chlap, rozumieš? Chlap! A nie nejaké chlapčisko, čo sa nevie pre sopeľ odlepiť z miesta.

(Lucietta plače, odvracia sa.)

PASQUA (Luciette). Čo je s tebou?

LUCIETTA. Nič. (Plačúcky ju štuchne.)

PASQUA. Ty plačeš?

LUCIETTA. Áno, od jedu. Aj keby som sa narodila bez rúk, by som ho najradšej zaškrtila.

TITTA-NANE (pristúpi k nej). No tak, no tak, nevyplač si oči!

LUCIETTA. Zaber veslom a zmizni!

TITTA-NANE (Pasque). Počuli ste to?

PASQUA. A nemá pravdu? Veď si na ňu horší ako žralok.

TITTA-NANE. Aby som teda radšej vyliezol na skalu a hodil sa do mora.

PASQUA. Netrep!.

LUCIETTA (plače). Nechaj ho, nech si ide, kam chce!

PASQUA. Ani ty nemáš rozum?

TITTA-NANE (dojato). A tak som ju mal rád, tak rád!

PASQUA (Tittovi). A už ju nemáš?

TITTA-NANE. A načo, keď ma nechce?

PASQUA. Čo ty na to, Lucietta?

LUCIETTA. Dajte mi všetci pokoj!

PASQUA (Luciette). Zanes si pekne zas domov tie črievičky a stužtičky a šatku!

LUCIETTA (pre seba). Ani sa toho nedotknem!

PASQUA (Luciette). Poď sem! Počuješ?

LUCIETTA. Nechaj ma!

PASQUA (Luciette). Povedz mu aspoň pol slova!

LUCIETTA. Nie!

PASQUA (Tittovi). Poď sem, Titta-Nane!

TITTA-NANE. Ani za svet.

PASQUA (Tittovi). No tak!

TITTA-NANE. Povedal som nie.

PASQUA. Oboch vás zašiť spolu do jedného vreca — a vrece hodiť do mora!

4. výstup

SÚDNY ZRIADENEC a doterajší.

ZRIADENEC (Pasque). Ste pani Pasqua, manželka padróna Toniho?

PASQUA. Áno, pane. Čo si želáte?

ZRIADENEC (Pasque). A toto tu je Lucietta, sestra padróna Toniho?

PASQUA. Áno, pane. Čo od nej chcete?

LUCIETTA (pre seba). Ach, beda! Čo tu chce ten súdny zriadenec?

ZRIADENEC. Vyzývam vás v mene zákona, aby ste sa hneď a zaraz dostavili na súd vo veci výsluchu.

PASQUA. Ale prečo?

ZRIADENEC. To mi nie je známe. V krátkosti, poslúchnite rozkaz a poďte! Ak neuskutočníte splnenie rozkazu, pokuta je desať dukátov.

PASQUA (potichu Luciette). Asi to bude pre tú ruvačku.

LUCIETTA (pre seba). Nepôjdem nikam.

PASQUA (pre seba). Nemáme na výber. Musíme tam ísť.

ZRIADENEC (Pasque). A ktorý je dom padróna Fortunata? Tamten?

PASQUA. Tamen, pane.

ZRIADENEC. Výborne. Dvere sú otvorené. Vstúpim ich prostredníctvom. (Vojde do domu.)

5. výstup

PASQUA, LUCIETTA a TITTA-NANE.

PASQUA. Počul si to, Titta-Nane?

TITTA-NANE. Počul. Toffolo-Trdlo ma asi udal, lotor. Musím sa rýchlo niekam podieť.

PASQUA. A čo môj muž?

LUCIETTA. A čo moji bratia?

PASQUA. Ach, bolo nám to treba? Utekaj na breh, poobzeraj sa aj ďalej po pobreží a keď ich nájdeš, povedz im, čo sa stalo. Ja zatiaľ pohľadám padróna Vicenza a obehnem všetkých, čo by mi mohli byť nápomocní, kmotra doktora, milostivú pani, pána

urodzeného… Veď nechcem prísť, ja nešťastnuica, o svoje groše, o svoje šperky — a, nedajbože aj o tú strechu nad hlavou! (Odíde.)

6. výstup

LUCIETTA a TITTA-NANE.

TITTA-NANE. Vidíš, nevernica? Všetko tvoja vina.

LUCIETTA. Moja vina? Čo také hrozné som urobila?

TITTA-NANE. To, že nemáš rozum.

LUCIETTA. Odpláv!

TITTA-NANE. Áno, odplávam, ale do vyhnanstva — potom už budeš asi spokojná.

LUCIETTA. Do vyhnanstva? Čo zase strašíš? Prečo do vyhnanstva?

TITTA-NANE. Pretože ma odtiaľto vyženú z moci úradnej. Ale ešte predtým než odídem, Toffolo-Trdlo zahynie mojou rukou.

LUCIETTA. Zašibalo ti?

TITTA-NANE (hrozí Luciette). A ty, ty mi to takisto zaplatíš!

LUCIETTA. A čo, keď ti nič nedlhujem? Čím som sa proti tebe previnila?

TITTA-NANE. Len pozor na mňa! Mne, keď som zúfalý, už je všetko jedno.

LUCIETTA. Ach, Bože, a už sem ide súdny zriadenec!

TITTA-NANE. To najmenej potrebujem. Zmiznem, nech ma nezbalí. (Odíde.)

LUCIETTA. Surovec, vrah! Čert aby ťa vzal — nechcem sa vydávať. Nikdy! Byť napospas mužským chybám? Radšej sa dám zožrať rybám. (Odíde.)

7. výstup

SUDNY ZRIADENEC vyjde z domu s padrónom FORTUNATOM.

ZRIADENEC. Zachovajte súdnosť, padrón Fortunato, ste človek mužského pohlavia a viete, že so súdom nie sú žarty ako také.

FORTUNATO. Ale polla mňa ja som nebol ešte nikdy ani na výsluchu.

ZRIADENEC. Vy ste ešte nikdy nestáli vo svojej vlastnej prítomnosti pred súdom?

FORTUNATO. Nie, pane, ani mi čosi také ešte nikdy nenapallo, je to prvý raz.

ZRIADENEC. Druhý raz už nebudete vo veci tejto otázky dávať takúto odpoveď.

FORTUNATO. Ale prečo tam polla vás má ísť aj moja žena?

ZRIADENEC. Pre okolnosť výsluchu.

FORTUNATO. A polla vás prečo aj švagriná?

ZRIADENEC. Pre okolnosť výsluchu, v totožnom zmysle.

FORTUNATO. A polla vás musia ísť aj dievčatá? Prečo polla vás?

ZRIADENEC. Lebo sú totožné v rovnakom zmysle. Ale veď v sprievode vašej manželky sa nenachádzajú bez sprievodu. Nemajú sa čoho obávať.

FORTUNATO. Polla mňa sa obávajú tak, že chodillá nemôžu ollepiť od pollahy.

ZRIADENEC. Keby nešli, situácia by sa zhoršila, čo by ovplyvnilo jej zhoršenie. Ja si konám len povinnosť. Oznámim, že som vás všetkých riadne predvolal a vy si už robte v zmysle vašej vôle, čo vám neradím. (Odíde.)

FORTUNATO. Polla mňa musíme ísť všetci. (Volá za scénu.) Obleč si ninzoletto, žena moja, aj ty, švagrinka Orsetta, ani ty si z toho nevypalla, Checca! To máte za to čertovské divallo! Tak čo je? Čakám! Mám vás palicou vyhnať z bylla? (Vojde do domu.)

8. výstup

Úradná miestnosť na súde. ISIDORO a padrón VICENZO.

VICENZO. Uvidíte, vaša ctihodnosť, že celá záležitosť nie je hodna fajky dymu.

ISIDORO. Nevravím, že je to proces storočia. Ale je tu žaloba, sú tu predvolaní svedkovia — na to, aby sa proces začal, to stačí. Spravodlivosť musí dostať svoj priechod.

VICENZO. Myslíte, vaša ctihodnosť, že žalobca je nevinný? Tiež sa previnil. Hádzal kamene.

ISIDORO. O dôvod viac, aby sme sa do toho pustili. Vyšetrovaním prídeme pravde na koreň.

VICENZO. Ale povedzte, vaša ctihodnosť, nedalo by sa to ešte predtým nejako urovnať?

ISIDORO. Poviem vám to presne. Keby ukrivdený prejavil ochotu, mohlo by sa to urovnať podobrotky. Pravdaže, súdne trovy by niekto zaplatiť musel.

VICENZO. Vaša ctihodnosť, poznáte ma dobre, a tá vec sa týka aj mňa. Keby ste mi urovnanie tej veci dali na starosť…

ISIDORO. Pozrite, padrón Vicenzo..Ako vravím, dalo by sa to ešte urovnať podobrotky, lebo až doteraz, podľa výpovede žalujúcej strany to nevyzerá na niečo vážne. Neviem ešte, čo prinesú výpovede svedkov. Chcem vypočuť aspoň niektorých. Ak sa nevynoria nové okolnosti a ak sa ukáže, že neboli do toho zapletené staršie spory, ani že ruvačka bola zámerne zosnovaná, že tu nebol úmysel poškodenia tretej osoby, a podobne, a podobne — potom vám môžem sľúbiť, že sa pousilujem, aby sa to urovnalo. No vopred nemienim do toho zasahovať. Som len vyšetrujúci sudca, nie som prednosta súdu, a musím skladať účty svojmu šéfovi. Prednosta je v Benátkach, každú chvíľu sa vráti, aj on sa s vecou zoznámi. Budete s ním hovoriť vy, budem s ním hovoriť ja. Čo sa mňa týka, nesledujem v tejto veci osobný záujem, som čestný človek. No na druhej strane rád každému pomôžem a ak to bude v súlade s právom, rád vyjdem v ústrety aj vám.

VICENZO. Hovoríte, ako sa patrí na úradnú osobu, a ja takisto viem, čo sa patrí.

ISIDORO. Vravím vám, že osobný záujem nemám, nechápete? Nijaký prospech nesledujem.

VICENZO. No keby nejaká ryba, nie dáka morská panna, len obyčajná rybička…

ISIDORO. Rybička? Nepoviem nie. Hoci sa stravujem tu v úrade, rád pohostím aj priateľov.

VICENZO. Chápem, vaša ctihodnosť. Priateľov treba pohostiť, najmä keď si ich človek dobre vyberie. A vy, vaša ctihodnosť, máte dobrý výber.

ISIDORO. A aký iný by som mal mať? Človek sedí v úrade od vidíš do nevidíš, potrebuje potom aj trošku zábavy.

VICENZO. A nakoniec prečo by človek nedal prednosť priateľovi v sukničke pred priateľom v nohaviciach? Veď vaša ctihodnosť isto…

ISIDORO. Stačilo. Musím vypočuť ešte jedného svedka. Zostaňte tu! Keď tí ľudia prídu, povedzte im, že sa hneď vrátim. Ženy nech sa výsluchu neboja. Zaobchádzam zdvorilo a pekne s každým, najmä keď je to panička — každej sa isto už pri čakaní čká. (Odíde.)

9. výstup

VICENZO sám.

VICENZO. Áno, pán sudca je zdvorilý človek. Ale aj tak je lepšie nestretávať sa s ním. Najmä ho netreba pustiť do domu, lebo on hneď začne preťahovať vašej žene medový motúz popod nos. Títo páni v parochniach nepasujú nijakému rybárovi do rodiny.

10. výstup

PASQUA, LUCIETTA, LIBERA, ORSETTA, CHECCA, všetky v ninzolettách (pláštikoch z bieleho plátna), padrón FORTUNATO a doterajší.

CHECCA. Kde to sme?

ORSETTA. Kam to ideme?

LIBERA. Ach, ja nešťastná! V živote som ešte neprekročila prah súdu.

FORTUNATO (pozdraví Vicenza). Polla mňa toto je padrón Vicenzo. Dobrý deň, padrón Vicenzo.

VICENZO (odzdraví). Aj vám dobrý. Len aby naozaj bol taký.

LUCIETTA. Tak sa mi trasú nohy, že mi až drkocú zuby.

PASQUA. A mne nie? Tak sa mi podlamujú, že sa už-už zosypem na zem ako krupobitie.

FORTUNATO (Vicenzovi). Kde je polla vás pán prednosta súdu?

VICENZO. Nie je tu, je kdesi v Benátkach. Bude vás vyšetrovať pán sudca.

LIBERA (štuchne Orsettu a potichu naznačí, že vie, o koho ide). Aha. Viem. Sudca.

ORSETTA (štuchne Checcu a potichu sa smeje). Vraj to je veľký vetroplach!

PASQUA (štuchne Checcu a potichu sa smeje). Počuješ? Bude nás vypočúvať nový sudca.

LUCIETTA (potichu Pasque). Toho už poznám. Ojoj! Veru hej!

PASQUA(potichu Luciette). Aj ja. Je to veľmi fajnový človek.

LUCIETTA (potichu Pasque). Veru fajnový. Kupoval u nás šesť lakťov čipky po tridsať soldov. A bol taký fajnový, že zaplatil len za štyri.

11. výstup

ISIDORO a doterajší.

ISIDORO. Čo tu robíte?

VŠETKY ŽENY. Vaša ctihodnosť, vaša ctihodnosť…

ISIDORO. Čo by ste nechceli? Aby som vás vypočúval všetky naraz? Choďte do čakárne! Budem si vás volať postupne.

PASQUA. Najprv nás!

LUCIETTA. Najprv nás!

ORSETTA. A ba! My sme tu boli skôr.

ISIDORO. Nikoho neprotežujem. Budem vás volať podľa toho, ako mám vaše mená napísané v protokole. Checca je tam napísaná ako prvá. Ona nech tu ostane, ostatné do čakárne.

PASQUA. Pravdaže! Je najmladšia, tak ju protokoluje prvú. (Odíde.)

LUCIETTA. Niekto má na protokolovanie šťastie. (Odíde.)

ISIDORO (potichu). To sú ženy! Neudržia jazyk ani vtedy, keď im hrozí, že povedia pravdu.

FORTUNATO. Polla mňa treba ísť von. Ona pôjde vella a ostatní von! (Odíde.)

ORSETTA. Pán vyšetrujúci! Nie aby ste nás vypočúvali až do večera! Vy si robotu spravíte, no nám tá naša bude zatiaľ stáť. (Odíde.)

ISIDORO. Len pokoj, raz-dva to vybavíme.

LIBERA (Isidorovi). Zverujem Checcu do vašich rúk a dôverujem vám. Myslite na to, že je to ešte nevinné dieťa!

ISIDORO. Nič také, z čoho máte strach, jej tu nehrozí.

LIBERA (pre seba). Len aby. Ten má takú chuť na protokolovanie, že by som nedala zaňho ruku ani do vody. (Odíde.)

12. výstup

ISIDORO a CHECCA, neskôr ZRIADENEC.

ISIDORO (sadne si). No, poď sem dievčatko, tu oproti mne si sadni.

CHECCA. Och, že sadnúť! Nie pane. Budem radšej stáť.

ISIDORO. Sadni si! Zle to vyzerá, keď jeden sedí a druhý stojí.

CHECCA. No, keď prikazujete. (Sadne si.)

ISIDORO. Ako sa voláš?

CHECCA. Checca.

ISIDORO. Priezvisko?

CHECCA. Schiantina.

ISIDORO. A prezývka?

CHECCA. Nemám nijakú.

ISIDORO. Ale volajú ťa Kožkazmlieka, nie?

CHECCA (hnevá sa). Ešte aj vy do mňa zapárajte!

ISIDORO. Taká pekná, a taká jedovitá. Odpovedz mi, ako sa na také pekné dievča patrí! Vieš, prečo som ťa predvolal na výsluch?

CHECCA. Určite pre tú ruvačku.

ISIDORO. Ako sa začala? Porozprávaj mi to pekne po poriadku.

CHECCA. Nič neviem. Nebola som pri tom. Šla som domov so sestrou Liberou a so švagrom, Fortunatom. Bol tam aj padrón Toni, Beppo-Klepeto a Titta-Nane. Chceli len trošku namastiť chrbát Toffolovi-Trdlovi. A on do nich hádzal kamene.

ISIDORO. Prečo chceli Toffolovi-Trdlovi namastiť chrbát? Mal ho suchý?

CHECCA. Pretože Titta-Nane chodí s Luciettou-Omeletou a Trdlo s ňou prevravel a kúpil jej pečenú dyňu.

ISIDORO. Dobre, rozumiem, to mi stačí. Koľko máš rokov?

CHECCA. Rokov? A načo vám to je?

ISIDORO. Potrebujem to vedieť, maličká. Všetci, ktorých vypočúvam, mi musia povedasť, koľko majú rokov. Aby som každého mohol zaprotokolovať. Tak koľko máš rokov?

CHECCA. Mám ešte len… Mám už sedemnásť. Sedemnásť preč.

ISIDORO. Prisahaj, že hovoríš pravdu!

CHECCA. Že sedemnásť mám už preč?

ISIDORO. Že je pravda všetko, čo si hovorila pri výsluchu. Prisahaj!

CHECCA. Áno, pane. Prisahám, všetko, čo som hovorila, je pravda. Mám sedemnásť. Preč.

ISIDORO. V poriadku, preč.

CHECCA. Prosím?

ISIDORO. Môžeš ísť preč. Výsluch je skončený.

CHECCA. Mám už odísť?

ISIDORO. Môžeš, ale nemusíš, keď sa ti ešte nechce. Čo mládenci? Chytila si si už nejakého?

CHECCA. Nie, preboha, nie! Ja nijakého mládenca nechytám. Nijakého som sa ešte nedotkla.

ISIDIRO. Neklameš?

CHECCA. Mám… Mám to odprisahať?

ISIDORO. To sa už pýtam len tak, bez prísahy. Ale klamať mi nesmieš ani tak. Tak čo? Máš na každý prst jedného?

CHECCA. Nie. Ani na jeden. Mňa nikto nechce, pretože som chudobná.

ISIDORO. Chcela by si, aby som ti súdnou cestou zaobstaral veno?

CHECCA. Och, to by bolo čosi!

ISIDORO. Keby si mala veno, vydala by si sa?

CHECCA. Áno, pane, hneď.

ISIDORO. Kto by sa ti tak páčil?

CHECCA. Hanbím sa o tom hovoriť, pane.

ISIDORO. Nie je tu nikto, pred kým by si sa musela hanbiť. Sme tu len sami dvaja. Nuž, kto by to tak mohol byť?

CHECCA. Čo ja viem? Keby ma chcel Titta-Nane, vzala by som si ho.

ISIDORO. Ale veď ten už dal slovo Luciette, či nie?

CHECCA. Ale už sa s ňou aj rozišiel.

ISIDORO. Keď sa s Luciettou rozišiel, zistíme, či by chcel teba.

CHECCA. To, to! Ake veľké by bolo to veno zo súdnej pokladnice?

ISIDORO. Päťdesiat dukátov.

CHECCA. To by možno bolo dosť, pane. Sto dukátov mi dá môj švagor. Päťdesiat dukátov som si našetrila — zarobila som si ich na čipkách. Lucietta toľko dokopy nedá.

ISIDORO. Mám sa o tom porozprávať s Tittom?

CHECCA. Bude to od vás veľmi milé, pane.

ISIDORO. Kde je teraz?

CHECCA. Niekde sa skrýva.

ISIDORO. Kde?

CHECCA. Pošepkám vám to do ucha, nech nikto nepočuje, že som vám to prezradila. (Šepká mu do ucha.)

ISIDORO. Rozumiem. Pošlem tam poňho. Osobne sa s ním pozhováram, spoľahni sa. A teraz utekaj, dievčatko, nech nevravia, že som ťa dvakrát protokoloval. Veď mi rozumieš. (Zazvoní.)

CHECCA. Pánboh vám zaplať za všetko, pán sudca.

ZRIADENEC (vojde). Želáte si?

ISIDORO. Nech vstúpi Orsetta!

ZRIADENEC. Hneď to bude! (Odíde.)

ISIDORO (vstane). Keď budem mať niečo nové, prídem k vám.

CHECCA (aj ona vstane). Ďakujem, pane, aj za to protokolovanie. (Pre seba.) Teraz buď múdra, Lucietta!

13. výstup

ORSETTA a doterajší, neskôr ZRIADENEC.

ORSETTA (vchádza, prihovára sa Checce). Čo si tam robila tak dlho? Na čo bol zvedavý?

CHECCA (Orsette). Sestrička, to ti bol výsluch! Krásny! Dvakrát ma protokoloval. Všetko ti porozprávam. (Odíde.)

ISIDORO. Poďte, sadnite si.

ORSETTA. Áno, pane. (Sadne si bez okúňania.)

ISIDORO (pre seba). Ejha, táto je tuším smelšia. (Nahlas.) Ako sa voláte?

ORSETTA. Orsetta Schiantina.

ISIDORO. A ako vám hovoria?

ORSETTA. Ako mi majú hovoriť? Nahlas, aby som počula.

ISIDORO. Pýtam sa, akú máte prezývku.

ORSETTA. Akú prezývku by som mala mať?

ISIDORO. Napríklad Orsetta-Špageta. Hádam zle?

ORSETTA. Vaša ctihodnosť, viete čo? Keby som akurát v tejto chvili nesedela tu, kde sedím, tak by vám odletela parochňa.

ISIDORO. Dávajte si pozor na ten svoj dlhý jazyk.

ORSETTA. A prečo? Špageta býva dlhá aj tridsať centimetrov, ja taký dlhý jazyk nemám.

ISIDORO. Nerozčuľujte sa, slečna, nijaké scény, prosím. Toto je súd a nie divadlo. Odpovedajte mi na otázky. Viete, prečo ste predvolaná?

ORSETTA. Neviem.

ISIDORO. Ani netušíte?

ORSETTA. Netuším.

ISIDORO. Viete niečo o nejakej ruvačke?

ORSETTA. Viem aj neviem.

ISIDORO. Tak mi teda povedzte, čo viete.

ORSETTA. Pýtajte sa, odpoviem vám.

ISIDORO (pre seba). Z takýchto svedkov aby sa sudca zbláznil. (Nahlas.) Poznáte Toffola Zavattu?

ORSETTA. Nie, pane.

ISIDORO. A Toffola Trdla?

ORSETTA. Áno, pane.

ISIDORO. No vidíte, a je to ten istý. Neviete, kto mu chcel namastiť chrbát?

ORSETTA. Odkiaľ mám vedieť, čo komu mastia? Každého bolí niečo iné.

ISIDORO (pre seba). To bude drina. (Nahlas.) Nevideli ste niekoho, kto by ho ohrozoval, alebo napádal zbraňou?

ORSETTA. Videla som, pane.

ISIDORO. Kto to bol?

ORSETTA. Už som zabudla, pane.

ISIDORO. A keď budem hovoriť meno po mene, pri niektorom si spomeniete?

ORSETTA. Dopredu neviem, pane. Menujte a uvidím.

ISIDORO (pre seba) Čertica, tá ma ešte potrápi. (Nahlas.) Bol tam aj Titta-Nane-Treska?

ORSETTA. Bol.

ISIDORO. Bol tam aj padrón Toni-Jednouchý?

ORSETTA. Bol.

ISIDORO. Bol tam aj Beppo-Klepeto?

ORSETTA. Bol.

ISIDORO. Výborne, slečna Orsetta-Špageta.

ORSETTA. Nejedujte ma! Vy si myslíte, že ju nemáte?

ISIDORO. Čo?

ORSETTA. Prezývku.

ISIDORO (niečo si zapisuje). Len sa kroťte! Všeličo mám, ale prezývku nemám.

ORSETTA (ticho pre seba). Ale môžem vám ju dať! Isidoro-Pišišvoro.

ISIDORO. Pokračujeme. Hádzal Toffolo-Trdlo kamene?

ORSETTA. Áno, pane. Hádzal (Pre seba.) A škoda, že nie do teba.

ISIDORO. Vraveli ste niečo?

ORSETTA. Nič. Len si tak hundrem. To tu nesmiem ani zahundrať slovko sama pre seba?

ISIDORO. Z čoho vznikol ten spor?

ORSETTA. A vy viete, z čoho vznikol svet?

ISIDORO (pre seba). Mám jej už akurát po krk. (Nahlas.) Neviete nič o tom, že by Titta-Nane-Treska žiarlil na Toffola-Trdla?

ORSETTA. Viem, pane. Žiarlil kvôli Luciette-Omelete.

ISIDORO. A viete niečo aj o tom, že sa Titta-Nane rozišiel s Luciettou?

ORSETTA. Počula som, že ju nechal na ocot.

ISIDORO (pre seba). Checca hovorila pravdu. Bude treba splniť sľub. (Nahlas.) Už len krátko. Koľko máte rokov.

ORSETTA. Ešte sa ma opýtate aj, koľko mám vlasov?

ISIDORO. Pýtam sa na roky, slečna.

ORSETTA. Načo vám to je? Aj tak sa to každý rok mení.

ISIDORO. Musím to zapísať.

ORSETTA. No tak dobre. Devätnásť.

ISIDORO (píše). Devätnásť. Prisahajte, že ste hovorili pravdu!

ORSETTA. A to musím?

ISIDORO. Musíte. Tak prisahajte! Prisahám, že som hovorila pravdu.

ORSETTA. Počkajte, keď mám prisahať, tak potom mám dvadsaťštyri.

ISIDORO. Nenútim vás, aby ste prisahali, koľko máte rokov, pretože vy, ženy, aj keď to odprisaháte, hneď na to zabudnete a zas máte menej. Ale hovorím vám, aby ste prisahali, že to, čo ste mi povedalí pri výsluchu, je svätá pravda.

ORSETTA. Prisahám.

(Isidoro zazvoní.)

ZRIADENEC (príde). Koho mám zavolať?

ISIDORO. Pani Liberu.

ZRIADENEC. Hneď to bude. (Odíde.)

ORSETTA (pre seba). Pozrimeže, človek tu musí hovoriť aj roky. (Vstane.)

14. výstup

LIBERA a doterajší, neskôr ZRIADENEC.

LIBERA (potichu Orsette). Ako bolo?

ORSETTA (potichu Libere). Len si predstav! Vyšetruje aj, koľko máme rokov.

LIBERA (potichu Orsette). Žartuješ?

ORSETTA (potichu Libere). Ešte mu musíš aj odprisahať, že si neuberáš. Keby sme si ubrali, dá nás hádam aj zavrieť. (Odíde.)

LIBERA (potichu pre seba). Nepoviem, koľko mám rokov. Nebudem prisahať. Budem držať jazyk za zubami.

ISIDORO. Nech sa páči, sadnite si.

(Libera nereaguje.)

Hej, počujete? Hovorím vám nech sa páči, sadnite si.

(Ukáže jej, kam si má sadnúť, Libera si sadá.)

Vy ste…

(Libera mlčí, Isidoro sprísnie.)

Tak odpovedajte konečne! Ako sa voláte?

LIBERA. Prosím?

ISIDORO (zvýši hlas). Ste hluchá?

LIBERA. Nekričte, počujem. Len trošku horšie než kedysi. Čo sa pýtate?

ISIDORO (pre seba). Hluchá baba. Len to mi chýbalo. (Nahlas Libere.) Pýtam sa, ako sa voláte.

LIBERA. Tak čo si želáte?

ISIDORO. Želám si počuť vaše meno!

LIBERA. Keď si tak šemotíte popod nos, nerozumiem vám vôbec nič. Nemôžete hovoriť trošku hlasnejšie?

ISIDORO. Ech, nedám sa predsa pripraviť o rozum! (Zvoní.)

ZRIADENEC (príde). Želáte si, pane?

ISIDORO. Nech sem príde jej muž.

ZRIADENEC. Hneď tu bude. (Odíde.)

ISIDORO (Libere). A vy choďte s pánombohom.

LIBERA. Čo hovoríte, pane?

ISIDORO (kričí a zároveň jej naznačuje, že má odísť). Že môžete ísť! Dverami! Von! A zavrieť ich! Nie zvnútra! Zvonku!

LIBERA (pre seba). Dobre som s ním vypiekla! (Odíde.)

15. výstup

ISIDORO, FORTUNATO, neskôr ZRIADENEC.

ISIDORO. Sudcovské povolanie je krásne, dôstojné, užitočné, je to vážne a vznešené spoločenské poslanie, ale niekedy sú prípady, z ktorých človeku začína hučať v hlave.

FORTUNATO (vchádza). Dobrý deň, pán vyšetrujúci. Polla mňa dobrý deň.

ISIDORO. Vy ste kto?

FORTUNATO. Fortunato, a polla prezývky Motovillo.

ISIDORO. Ak chcete, aby som vám rozumel, vyhýbajte sa slovám podľa, vedľa, padlo. Viete, prečo som vás predvolal na výsluch, padrón Fortunato?

FORTUNATO. Polla mňa áno.

ISIDORO. Tak mi sám povedzte, prečo ste tu?

FORTUNATO. Polla mňa preto, lebo ste ma predvolali na výsluch. Prišiel ma predvolať pán súdny zriadenec, ten, čo je teraz tam vella.

ISIDORO. Vella? No povedali ste mi toho ozaj veľa. To viem aj ja, že som vás dal predvolať. A o ruvačke neviete nič?

FORTUNATO. Polla mňa, viem, pane.

ISIDORO. Tak mi porozprávajte, ako to bolo!

FORTUNATO. Polla mňa začnem od začiatku. Vrátil som sa dnes na svojom plaville z mora. Prirazili sme s plavillom k brehu vo Vigu. A prišla mi tam naproti žena a s ňou švagriné Orsetta a Checca. Až celkom k plavillu.

ISIDORO. Plavidlo nie je dôležité. Pokračujte!

FORTUNATO. Už teda nepoviem o plaville nič. Keď som šiel potom domov so ženou a švagrinami, bol som svedkom divalla. Uvidel som padróna Toniho-Jednouchého a potom aj Beppa-Klepeta a Titta-Naneho-Tresku a Toffola-Trlla. Padrón Toni-Jednouchý mal polla mňa v ruke sekáč a Beppo-Klepeto vella neho mal v llani nôž.

ISIDORO. Vlani?

FORTUNATO. Nie vlani. V llani:

ISIDORO. Aha, v dlani! A čo bolo ďalej?

FORTUNATO. Toffolo-Trllo zatiaľ polla mňa zbieral kamene. A potom prišiel ešte Titta-Nane-Treska s dýkou. No a potom sa strhlo to divallo. Toffolo-Trllo spallo. A čo bolo ďalej, to mi už z pamäti vypallo. Ale je to jasné ako zrkallo.

ISIDORO. Vďaka tomu, ako hovoríte, je to zrkadlo skôr zahmlené

FORTUNATO. A prečo? Polla mňa hovorím tak, ako tu hovorí každý. Ak je to hmlisté polla vás, vy ste, vaša ctihodnosť, odkiaľ?

ISIDORO. Som z Benátok.

FORTUNATO. Polla vás si teda želáte, aby som to ešte zopakoval?

ISIDORO. Choďte už kamsi!

FORTUNATO (odchádza). Polla mňa teda idem. S úctivým pozdravením, vaša ctihodnosť.

ISIDORO. Naozaj je to tu v tej Chiozze v divadle!

FORTUNATO. V ktorom divalle, vaša ctihodnosť.

ISIDORO. V tom divadle, v ktorom sa hovorí „spallo myllo vella umyvalla“. Na Slovensku. Volá sa Divallo Tesáre. A teraz sa už naozaj straťte! (Zazvoní.)

ZRIADENEC (vojde). Želáte si?

ISIDORO. Tie ženy, čo ešte čakajú, pošlite domov! Nechcem už dnes počuť nikoho a nič!

ZRIADENEC. Ako si želáte. (Odíde.)

16. výstup

ISIDORO, PASQUA a LUCIETTA, neskôr ZRIADENEC.

ISIDORO. Človek aby mal nervy ako námornícke laná.

PASQUA (nahnevane vojde). Prečo nás odtiaľto vyháňajú?

LUCIETTA (nahnevane vojde). Prečo nechcete vypočuť aj nás?

ISIDORO. Pretože som už na konci síl.

PASQUA. Veru tak, vyčerpal sa, benátsky holúbok, veď my vieme čím!

LUCIETTA. Protokolujete len tú, na ktorú dostanete chuť?

ISIDORO. Stačilo hádam.

LUCIETTA. Kožkuzmlieka, tú ste protokolovali dobrú hodinu.

PASQUA. Aj Orsettu-Špagetu ste mali na výsluchu poriadne dlho.

LUCIETTA. Ale my si už nájdeme niekoho, kto aj nás zaprotokoluje!

PASQUA. Domôžeme sa spravodlivosti aj bez vás.

ISIDORO. Počujte, ženy! O čom to tárate?

PASQUA. Nič nebudeme počúvať. Nedáme sa obalamutiť.

LUCIETTA. Čo to má znamenať. Prečo aj my nemôžeme byť protokolované?

ISIDORO. Nepotrebujem vaše svedectvo, pretože nadŕžate jednej strane.

LUCIETTA. To nie je pravda. My nie sme nadŕžateľky. My sme svedkyne.

PASQUA. A preto chceme svedčiť.

ISIDORO. Dajte mi už svätý pokoj!

PASQUA. My máme právo na výsluch!

LUCIETTA. A povieme vám na výsluchu svoje.

ISIDORO. Choďte už do pekla!

ZRIADENEC (vojde). Pán sudca!

ISIDORO. Čo je?

ZRIADENEC. Práve prišla jeho ctihodnosť pán prednosta. (Odíde.)

PASQUA. To je ten pravý! On nás vypočuje, on nás zaprotokoluje!

LUCIETTA. Pustite nás k nemu!

ISIDORO. Choďte si, ku komu chcete, čertice! (Odíde.)

PASQUA. To on je čertov kvietok! No postaráme sa, aby mu stonka nerástla až do neba. (Odíde.)

LUCIETTA. A nebude mať ani v pekle z pekla šťastie. (Odíde.)