ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

1. výstup

Ulica s domami ako predtým.

BEPPO sám.

BEPPO. Mne je už všetko jedno. Keď ma majú chytiť, nech ma chytia. Basa sa za mnou zatvorí ako voda. Je mi to fuk. Schovávať sa ma už nebaví. Lenže neumriem spokojne, kým Orsettu poriadne nezmlátim. A Trdlovi odrežem uši — aj keby som mal za to ísť na galeje. U nich sú dvere zatvorené — a u našich takisto. Lucietta a švagriná sa asi vybrali orodovať za mňa a za brata. A tí odnaproti určite šli prosiť za Toffola-Trdla.

2. výstup

LIBERA, ORSETTA a CHECCA v ninzolettách a doterajší.

LIBERA (láskavo). Beppo!

ORSETTA. Najdrahší Beppo!

BEPPO. Choďte do čerta!

ORSETTA. Čo je s tebou?

LIBERA. Koho posielaš do čerta?

BEPPO. Vás všetky, koľko vás je.

CHECCA. Choď si do čerta ty sám!

ORSETTA (Checce). Čuš! (Beppovi.) Čo sme ti urobili?

BEPPO. Pôjdem sedieť, ale ešte skôr, ako zhnijem v base…

ORSETTA. Do nijakej basy nepôjdeš.

LIBERA. Padrón Vicenzo povedal, že sa nemáme trápiť — všetko sa to dá do poriadku.

CHECCA. Veď aj pán vyšetrujúci sudca nám drží stranu.

ORSETTA. Môžeš nám povedať aspoň, na koho sa jeduješ?

BEPPO. Na teba.

ORSETTA. Na mňa?

BEPPO. Áno, na teba.

ORSETTA. Čo som ti urobila?

BEPPO. Prečo si si začínala s Trdlom? Prečo si sa s ním púšťala do reči? Čo ho máš čo lákať k sebe?

ORSETTA. Ja jeho k sebe?

BEPPO. Ty jeho k sebe. A on seba k tebe.

ORSETTA. Kto ti také čosi natáral?

BEPPO. Moja švagriná a moja sestra.

ORSETTA. Klamárky!

LIBERA. Áno, klamárky!

CHECCA. Klamárky klamárske!

ORSETTA. Zhováral sa iba s Checcou.

LIBERA. A potom si šiel prisadnúť k tvojej sestre.

ORSETTA. Kúpil jej pečenú dyňu

CHECCA. Titta-Nane sa rozišiel s tvojou sestrou Luciettou. Nehovorí ti to dosť?

BEPPO. Rozišiel sa s mojou sestrou? Prečo?

CHECCA. Pretože žiarlil na Trdlo.

ORSETTA. Ale čo s tým mám ja?

BEPPO (Orsette). Naozaj nepálil Toffolo-Trdlo za tebou? (Všetkým.) Len za Luciettou? A Titta-Nane sa s ňou rozišiel?

ORSETTA. Áno, ty chumaj. Neveríš mi? Neveríš úbohej Orsette, ktorá ťa ľúbi a plače za tebou? Ktorá po tebe túži?

BEPPO. Tak prečo mi to natárali?

LIBERA. Aby mohli zo seba robiť anjelov, z nás urobili čertice.

CHECCA. My im nič zlé nerobíme ¬– a ony nám len to najhoršie.

BEPPO (výhražne). No nech len prídu domov, nech len prídu!

ORSETTA. Už idú. Pst!

LIBERA. Čušte!

CHECCA. Pred nimi ani muk.

3. výstup

PASQUA a LUCIETTA v ninzolettách a doterajší.

LUCIETTA (Beppovi). Čo tu robíš, braček?

PASQUA (Beppovi). Čo sa tu pretŕčaš?

BEPPO (namosúrene). Čo zase chcete?

LUCIETTA. Počúvaj!

PASQUA. Poď sem, musím ti niečo povedať.

BEPPO. Čo ste si zase na mňa vymysleli?

LUCIETTA (nepokojne). Sem poď rýchlo! Počuješ?

PASQUA. Nestrácaj čas, ty nešťastník!

BEPPO. Čo je? Čo zas? (Priblíži sa k nim, chytia ho, každá z jednej stramy.)

LUCIETTA. Uteč!

PASQUA. Zmizni a niekde sa ukry!

(Ostatné ženy si zatiaľ vyzliekajú ninzolettá.)

BEPPO. Ale veď mi povedali, že všetko je už v poriadku.

LUCIETTA. Never im!

PASQUA. Chcú ťa priviesť do nešťastia.

LUCIETTA. Boli sme na súde — odmietli s nami strácaťčas.

PASQUA. Ich prijali ¬– a nám zabuchli dvere pred nosom.

LUCIETTA. Orsetta bola dnu celú hodinu. S tým novým sudcom.

PASQUA. Odsúdia ťa.

LUCIETTA. Zašijú ťa.

PASQUA. Ufujazdi, kým je čas.

BEPPO (Orsette). Takto ty? Takto mi chceš zničiť život?

ORSETTA. Čo sa stalo?

BEPPO. Zdržuješ ma tu náročky, aby som padol do pasce?

ORSETTA. Kto ti to povedal?

LUCIETTA. Ja mu to hovorím, ja!

PASQUA. Všetko vyšlo najavo, všetko vieme.

LUCIETTA (Beppovi). Ber nohy na plecia!

PASQUA (Beppovi). Utekaj!

BEPPO (Orsette). Áno. Beriem nohy na plecia… Ale ešte sa vyrovnáme.

4. výstup

Padrón TONI a doterajší.

PASQUA. Starký môj!

LUCIETTA. Braček!

PASQUA. Aj ty sa utekaj skryť!

LUCIETTA, Nech vás tu nenájdu!

TONI. Čušte, čušte, zbytočné obavy! Buďte už raz ticho! Prišiel za mnou padrón Vicenzo a povedal mi, že hovoril s prednostom súdu. Všetko sa urovná. Nikto nepôjde pred súd.

ORSETTA. Počujete to?

LIBERA. A nehovorili sme to isté?

CHECCA. Sme klamárky?

ORSETTA. Nevraveli sme azda pravdu?

BEPPO (Pasque a Luciette). No vidíte! Čo vy na to? Čo si teraz vycmúľate z prsta?

5. výstup

Padrón VICENZO a doterajší.

ORSETTA. Prichádza padrón Vicenzo! Tak už sa dalo všetko do poriadku?

VICENZO. Kdežeby. V poriadku nie je vôbec nič.

ORSETTA. Akože nič? Nepodarilo sa to urovnať?

VICENZO. Ten hlavatý somár Trdlo nechce ani počuť o zmierení. A bez dobrej vôle sa to urovnať nedá.

PASQUA. Och, počujete?

LUCIETTA. Nehovorila som vám to?

PASQUA. Tamtým netreba veriť.

LUCIETTA. Počujete to, nič nie je v poriadku.

PASQUA (Tonimu a Beppovi). Čo sa tu ešte pretŕčate, akoby vám nič nehrozilo?

LUCIETTA (Tonimu a Beppovi). Už ste mali byť skrytí!

6. výstup

TITTA-NANE a doterajší.

PASQUA. Titta-Nane, aha ho! Čo ty tu robíš?

TITTA-NANE. Robím si, čo sa mi zachce.

PASQUA (pre seba). Beda, ešte ho to neprešlo.

LUCIETTA (Tittovi). Nebojíš sa, že ťa zatknú?

TITTA-NANE (pohŕdavo Luciette). Nebojím sa ničoho. (Padrónovi Vicenzovi). Bol som u sudcu. Predvolal ma. Povedal mi, že som voľný, len sa už nemám do ničoho zapliesť.

ORSETTA (Luciette). No teraz čosi vravte! Onemeli ste? (Všetkým.) Nehovorila som, že pán sudca sa pridá na našu stranu?

7. výstup

SÚDNY ZRIADENEC a doterajší.

ZRIADENEC. Padrón Toni, Beppo a Titta-Nane, ihneď pôjdete so mnou na súd. Predvoláva vás pán sudca. (Odíde.)

PASQUA. Och, ja nešťastnica.

LUCIETTA. Toto je náš koniec.

PASQUA (Orsette). Čo má človek z vašich správ?

LUCIETTA (Orsette). Nedá sa spoľahnúť na toho utáraného sudcu. Ten ozaj vie pomôcť — len ktohovie, komu?

8. výstup

ISIDORO a doterajší.

LUCIETTA (zbadá Isidora). Och!

ISIDORO. Kto ma to tu tak vychvaľuje?

ORSETTA (ukáže na Luciettu). Táto, vaša ctihodnosť. Ja som bola ticho.

LUCIETTA. Čo stále máte s našimi mužmi? Čo s nimi chcete urobiť?

ISIDORO. Nič! Nech idú na súd bez obáv. Som človek, ktorý drží slovo. Sľúbil som vám, že spor urovnám a pán prednosta ho ponechal v mojej kompetencii. Choďte, padrón Vicenzo, zavolať Toffola-Trdla, že aj on sa musí dostaviť ku mne, aj keby kotvy padali. Keď nebude ochotný prísť podobrotky, povedzte mu, že ho dám prviezť v železách.

VICENZO. Spoľahnite sa, vaša ctihodnosť, rád to urobím, veď ide o dobrú vec. Beppo a padrón Toni, pôjdem tam s vami!

TONI. Neobávam sa. Aj ja pôjdem rád s vami, padrón Vicenzo.

TITTA-NANE (pre seba). Ja sa budem radšej držať pri sudcovi.

BEPPO (Orsette). Do videnia, Orsetta.

ORSETTA (Beppovi). Ešte ti sedí nejaký chrobák na mozgu?

BEPPO. Nech si chrobáky sedia, kde chcú! Potom si s tebou rád pohovorím.

(Odíde s padrónom Tonim a padrónom Vicenzom.)

9. výstup

ISIDORO, CHECCA, LUCIETTA, PASQUA a TITTA-NANE.

CHECCA (potichu Isidorovi). Tak ako to pokračuje, vaša ctihodnosť?

ISIDORO (potichu Checce). Čo ako čo?

CHECCA (potichu Isidorovi). Nehovorili ste s ním?

ISIDORO (potichu Checce). Jaj, s ním! Áno, hovoril.

CHECCA (potichu Isidorovi). A on čo?

ISIDORO (potichu Checce). Nepovedal ani áno, ani nie. No zdá sa mi, že dvesto dukátov je suma, proti ktorej by nemal námietky.

CHECCA (potichu Isidorovi). Spolieham sa na vás, vaša ctihodnosť.

ISIDORO (potichu Checce). Daj mi čas! (Tittovi-Nanemu.) Môžeme ísť, Titta-Nane?

TITTA-NANE (chystá sa ísť s ním). Môžeme, vaša ctihodsoť.

LUCIETTA (Tittovi). Ani sa so mnou nerozlúčiš?

PASQUA (Tittovi). Aby si sa nepopálil!

TITTA-NANE (pohŕdavo). Idem.

ISIDORO (Tittovi). Ani s Checcou sa nerozlúčiš?

TITTA-NANE. Lúčim sa s tebou, krásna panenka.

CHECCA. Nech ťa šťastie sprevádza, Titta-Nane!

TITTA-NANE (pre seba). Nech sa Lucietta aj zožerie od žiarlivosti, tak jej treba. (Odíde.)

ISIDORO (pre seba). Keď je človek sudcom, zabaví sa lepšie, než keby bol hudcom. (Odíde.)

10. výstup

LUCIETTA, ORSETTA, CHECCA, PASQUA a LIBERA.

LUCIETTA (potichu Pasque). Počula si, čo jej povedal? Krásna panenka!

PASQUA (potichu Luciette). Chce sa ti to počúvať?

LUCIETTA (nahlas, aby ju všetci počuli, napodobňuje Checcu). A ona jemu ako to? Nech ťa šťastie sprevádza, Titta-Nane!

CHECCA. Zase zapárate, vážená slečna.

ORSETTA. Povedz jej, nech sa stará o seba!

LIBERA. A nech si dá pozor!

LUCIETTA. Ja? A prečo? O mne sa nedá povedať nič zlé. Ja nie som taká striga, aby…

PASQUA (Luciette). Kroť sa a nestrácaj hlavu! Nevieš, aké sú? Radšej mlč.

CHECCA. Aké sme?

ORSETTA (Libere). Ty čo na to?

LIBERA (Orsette). Nevšímaj si ju! Múdrejší ustúpi.

LUCIETTA. Je múdra ako Sibyla! A nevie, že slušné dievča sa pozná podľa toho, že mu vlastný ženích neujde a nemusí kradnúť cudzieho?

ORSETTA. Kto komu koho kradne?

LUCIETTA. Titta-Nane je môj ženích.

CHECCA. Titta-Nane ťa nechal plávať.

PASQUA. To nie je pravda!

LIBERA. Ryby pod vodou to čvirikajú.

PASQUA. Aj tak je to klebeta.

ORSETTA. Len sa nenadúvaj, aby ti čosi neprasklo!

LUCIETTA. Tá je teda drzá!

LIBERA (jedovito). To hovorí kto? Nejaký anjel tuším zletel z neba.

LUCIETTA. Vždy mám bližšie do neba než vaša sestra.

CHECCA. Ty? Ani porovnávať sa so mnou nemôžeš.

LUCIETTA. To ozaj nie, neprežila by si to, ty ikra jednodňová.

ORSETTA. Čo si to povedala? (Chystajú sa pustiť do seba.)

PASQUA. Ty chceš asi niečo schytať.

LIBERA. Od koho?

ORSETTA (Luciette). Medúza sopľavá! Keď ťa roztrhám na kúsky, myslíš si, že ťa ešte niekto pozošíva?

LUCIETTA. Ty? Ako ma budeš trhať, keď ti vylúpnem oči?

ORSETTA (udrie ju po ruke). Povedz to ešte raz!

LUCIETTA. Au! (Rozoženie sa aj ona.)

LIBERA (odstrkuje Pasquu). Zmizni odtiaľto!

PASQUA (odstrkuje Liberu). Čo je? Čo do mňa štucháš?

ORSETTA a LUCIETTA (začnú sa biť a kričia). Jaj, jaj!

VŠETKY. Jaj, jaj!

11. výstup

Padrón FORTUNATO a doterajší.

FORTUNATO. Polla mňa stačilo! Prestaňte s tým, strašillá ženské!

(Ženy sa bijú a kričia. Fortunatovi zamiešanému medzi nimi sa napokon podarí odtrhnúť ich od seba a tie svoje ženie domov.)

LIBERA. Naozaj, múdrejšie odísť! (Odíde.)

CHECCA. Máš to u mňa! (Odíde.)

ORSETTA. Nabudúce ti zoderiem šupiny! (Odíde.)

PASQUA. Čvarga! keby ma nebolela ruka, narobím z nich tresčí šalát. (Odíde.)

LUCIETTA. Aj vy si, padrón Motovillo, pamätajte, že ak s tým svojím žraločincom neurobíte poriadok sám, vylejem vám na hlavu nočník! (Odíde.)

FORTUNATO. Straťte sa už, žihallice čertovské! Ustavične sa to len háda a podkušuje. Dobre sa vraví — jedna Beta, dve Bety, klebeta vella klebety! A kde je tretia, aj villy s hnojom letia. (Vojde do domu.)

12. výstup

Izba v panskom dome.

ISIDORO a TITTA-NANE.

ISIDORO. Poď so mnou a ničoho sa neboj, tu nie sme na súde, toto nie je kancelária. Sme v dome istého Benátčana, čestného muža, ktorý prichádza do Chiozzy dva razy do roka, a inak má iba niekto kľúče od jeho domu, teraz ich mám ja. Práve je obdobie, keď tu šafárim. A tu vám umožním uzavrieť mier a zniesť zo stola všetky tie klebety, lebo podľa mňa niet nad dobré vzťahy. Veď ja mám vás Chiozzanov všetkých rád.

TITTA-NANE. Ďakujem vám za všetko, pán sudca.

ISIDORO. Len poď, poď! A kým sme sami…

TITTA-NANE. Kde sú ostatní?

ISIDORO. Padrón Vicenzo šiel pozháňať Toffola-Trdla, padróna Toniho som poslal po svojho sluhu, ten prinesie pár fliaš vína, aby sme mali čím zapiť zmierenie. A Beppo, keď už chceš vedieť všetko, šiel po pani Liberu a padróna Fortunata.

TITTA-NANE. A keby Trdlo odmietol prísť?

ISIDORO. Keby odmietol prísť dobrovoľne, dám ho predviesť. Kým sme sami, odpovedz mi úprimne, čo hovoríš na návrh, ktorý som ti predostrel. Páči sa ti Checca? Chceš ju?

TITTA-NANE. Ak mám byť úprimný, až tak sa mi nepáči. Pravdu povediac, nechcem ju.

ISIDORO. Počkaj! Vari si dnes ráno nehovoril pravý opak?

TITTA-NANE. Čo som povedal?

ISIDORO. Povedal si mi, že nevieš. Že si jednou nohou už v inom záväzku. No pýtal si sa ma aj, aké dostane veno. Povedal som ti, že to vyzerá až na dvesto dukátov. Zdalo sa mi, že aj dievča aj veno ti vyhovujú. Prečo mi zrazu rúcaš, čo som vybudoval?

TITTA-NANE. Vaša ctihodnosť, nič vám nerúcam, len musím povedať, že už dva roky chodím s Luciettou. Nahnevala ma, to je pravda, a z tej lásky a z tej žiarlivosti som sa s ňou rozišiel, to hej, ale ja ju mám ešte stále rád. Keď sa človek rozzúri, nevie, čo mu slina nosí na jazyk. Dnes ráno som mal chuť zachlomaždiť ju, aj pred chvíľou som ešte mal chuť aspoň byľku ju potrápiť. Ale keď tak o nej premýšľam, ja ju nemôžem pustiť k vode, pretože, vaša ctihodnosť, ja ju mám rád. Urazila ma, rozišiel som sa ňou, ale srdcu nerozkážem.

ISIDORO. A prečo si ma potom poslal za pami Liberou a za padrónom Fortunatom, aby som si s nimi o tej veci pohovoril a požiadal v tvojom mene o Checcinu ruku?

TITTA-NANE (kajúcne). Odpustite mi to, vaša ctihodnosť!

ISIDORO. Takže ty ju nechceš?

TITTA-NANE (ešte kajúcnejšie). Vaša ctihodnosť, odpustite mi to!

ISIDORO. Áno alebo nie?

TITTA-NANE. S vaším porozumením, vaša ctihodnosť, nie.

ISIDORO. Choď a obes sa na prvý strom! Odrezať ťa nepôjdem.

TITTA-NANE. Nehovorte tak, vaša ctihodnosť. Som chudobný rybár, ale čestný človek.

ISIDORO. Chcel som to dievča vydať a ty si ma vodil za nos.

TITTA-NANE. S dovolením, vaša ctihodnosť, keby ste sa neurazili, niečo by som povedal.

ISIDORO. Hovor!

TITTA-NANE. Ale nesmiete sa uraziť, vaša ctihodnosť.

ISIDORO. Neurazím sa. (Pre seba.) Som zvedavý, čo z neho vylezie.

TITTA-NANE. Vážim si každé vaše slovo. Aj prach z toho miesta sfúknem, kde vy sipôjdete sadnúť. Ale keby som sa mal ženiť, tak by som nikdy netúžil, aby ste sa zaujímali o moju ženu až tak veľmi, ako sa vaša ctihodnosť zaujíma o Checcu.

ISIDORO. Ale Titta-Nane! Prečo si myslíš, že sa o to dievča zaujímam?

TITTA-NANE (ironicky). Záleží na tom, či vám odpoviem? Myslím si, čo si myslím.

ISIDORO. Aj ja som čestný muž a nikdy by som nebol schopný…

TITTA-NANE. Nie? No tak vidíte. Čo tu potom toľko toto.

ISIDORO (pre seba). Ejha, ten by mohol ísť do rozprávky za Bystrozrakého!

13. výstup

Padrón VICENZO a doterajší, neskôr TOFFOLO.

VICENZO. Už som tu, vaša ctihodnosť. Konečne sa mi podarilo prehovoriť ho, aby prišiel.

ISIDORO. Kde ste ho nechali?

VICENZO. Pred dverami. Mám ho zavolať?

ISIDORO. Zavolajte!

VICENZO. Toffolo, poď ďalej!

TOFFOLO. Už idem, ujko. (Zdraví Isidora.) Dobrý deň.

ISIDORO. Pristúp bližšie.

TOFFOLO (zdraví ešte raz). Dobrý deň, vaša ctižiadosť, pán sudca.

ISIDORO. Prezraď mi, prečo sa nechceš zmieriť s tými tromi, čo si sa s nimi dnes ráno dostal do roztržky?

TOFFOLO. Pretože, vaša ctižiadosť, oni osobne ma chcú zavraždiť. Želám si a týmto vás žiadam, aby ste ma ubezpečili.

ISIDORO. Keď sa chcú s tebou zmieriť, tak asi ťa nechcú zavraždiť.

TOFFOLO. Sú to darebáci, vaša ctižiadosť.

TITTA-NANE (hrozí Toffolovi, dožaduje sa, aby hovoril zdržanlivejšie). To si vyprosíme!

ISIDORO (Tittovi). Len pokoj. (Toffolovi.) A ty sa kroť vo výrazoch, lebo ťa strčím do basy.

TOFFOLO. Ako si želáte, vaša ctižiadosť.

ISIDORO. Aby si to chápal — za to, že si hádzal aj ty do nich kamene, si pred tvárou spravodlivosti na tom rovnako ako oni. A navyše za to, že si sa dopúšťal nactiutŕhačstva, lebo iba ty si podal žalobu na nich, zaplatíš súdne trovy.

TOFFOLO. Som chudobný človek, vaša ctižiadosť, kde vezmem na súdne trovy? (Vicenzovi a Tittovi.) Radšej ma zabite. Som chudobný človek. Poďte a zabite ma!

VICENZO. Zmier sa s nimi a je to vyriešené.

TOFFOLO. Ale ja chcem mať istotu, že mi už nebudú siahať na život.

ISIDORO. Dobre. Budeš ju mať. (Tittovi.) Titta-Nane, dáš mi slovo, že naňho nesiahneš?

TITTA-NANE. Dám, vaša ctihodnosť. Stačí, keď nechá na pokoji Luciettu a nebude sa ponevierať po našej ulici.

TOFFOLO. Ale, kamarát, veď ja na Luciettu ako je týždeň dlhý ani nepomyslím a po nijakej ulici kvôli nej nechodím.

ISIDORO. A kvôli čomu sa teda ponevieraš po tej ich?

TOFFOLO. Vaša ctižiadosť, veď aj ja osobne sa chcem oženiť.

ISIDORO. Tak vysyp, za kým tam doliezaš?

TOFFOLO. Vaša…

VICENZO. Za Orsettou?

TOFFOLO. Nie.

ISIDORO. Vari za Checcou?

TOFFOLO (smeje sa). Teplo, vaša ctižiadosť, teplo…

TITTA-NANE. Klameš.

TOFFOLO. A prečo by som klamal?

TITTA-NANE. Pretože Checca mi povedala, aj pani Libera a Orsetta to potvrdili, že si si prisadol k Luciette. Aj pečenú dyňu si jej kúpil.

TOFFOLO. Urobil som to z trucu.

TITTA-NANE. Koho si tým chel vytrucovať?

ISIDORO (Tittovi). Len pokoj, pokoj. (Toffolovi.) Ty naozaj máš rád Checcu?

TOFFOLO. Namôjdušu áno.

ISIDORO. Aj by si sa s ňou oženil?

TOFFOLO. Pravdaže aj!

ISIDORO. A ona by ťa chcela?

TOFFOLO. To sú otázky! Prečo by ma nemala chcieť? Ona mi povedala… Ona mi povedala také čosi, že to ani nemôžem nahlas opakovať. Hoci jej sestra ma od nej odháňala… Ale keď budem mať vlastnú bárku vo Vigu a budem ju môcť uživiť…

ISIDORO (pre seba). Ktovie, či to nie je pre Checcu ten pravý.

14. výstup

Padrón TONI, SLUHA s fľašami a doterajší.

TONI. Tu vediem vášho sluhu, vaša ctihodnosť.

ISIDORO. Výborne. (Sluhovi.) Fľaše postav na stôl a prines poháre!

(Sluha odíde.)

TONI (potichu Vicenzovi). Ako to vyzerá s našou nádejou na zmierenie, padrón Vicenzo?

VICENZO (potichu Tonimu). Zdá sa, že dobre. Neverili by ste, aké okolnosti sa objavili. Všetko si to pýta šťastný koniec.

ISIDORO. Tak hore hlavu, Toffolo! Bude sa konať tvoja svadba.

TOFFOLO. Bodaj by to tak bolo, vaša ctižiadosť.

TONI. Čo to počúvam? Toffolova? A s kým?

ISIDORO. S Checcou.

TONI. Ach, teda tak! A môj brat Beppo si vezme Orsettu.

ISIDORO. Nuž kde je chyba? Je tu ešte Titta-Nane. Ten si vezme Luciettu.

TITTA-NANE. Ak sa mi Lucietta nebude priečiť, nedbám.

ISIDORO. Čo sme povedali, to sa stane. Koniec škriepok. Ostáva už len vystrojiť svadby. A keď už budú svadobné hody, pripime si aj na zdravé rody!

TOFFOLO. Padrón Toni, na zdravé rody!

TONI. Na zdravé rody, padrón Vicenzo!

VICENZO. Na zdravé rody!

ISIDORO. Hej, Titta-Nane, aj ty si poď pripiť na zdravie!

TITTA-NANE. Veď idem, neodchádzam.

ISIDORO. Zmierte sa konečne!

TOFFOLO. Zmierme sa! (Objíme Toniho.)

TONI. Zmierme sa! (Objíme Toffola.)

TOFFOLO. Kamarát! (Objíme Tittu-Naneho.)

TITTA-NANE. Kamarát! (Objíme Toffola.)

TOFFOLO. Padrón Vicenzo! (Objíme Vicenza.)

VICENZO. A vlejme to do seba!

15. výstup

BEPPO a doterajší.

Prichádza Beppo.

TOFFOLO (vyskočí a objíme Beppa). Aj my sa zmierme, kamarát!

BEPPO. Daj pokoj! To ste mali vidieť, aká trma-vrma sa zase strhla. (Tonimu.) Braček môj, niet slov, ktorými by som to vyrozprával.

ISIDORO. Čo sa stalo?

BEPPO, Ženy na seba nakričali, nabrýzgali si a nakoniec sa pobili.

ISIDORO. Ktoré ženy?

BEPPO. Moja švagriná Pasqua, Lucietta, pani Libera, Checca a Orsetta. Šiel som po ne, ako mi kázal pán sudca. Nevpustili ma do domu. Orsetta mi zabuchla dvere pred nosom. Lucietta nevie Tittovi prísť ani na meno. Všetky jačia, akoby ich krútil na ražni, a vyzerá to tak, že si znova skočia do vlasov.

TITTA-NANE. Dožraločejplutvy, čo to zas do nej vliezlo? (Odíde.)

TONI. Idem si brániť manželku. (Odíde.)

BEPPO. Zase sa to zvrtne na poriadnu ruvačku. (Odíde.)

VICENZO. Počkajte, kroťte sa! Načo je to dobré? (Odíde.)

TOFFOLO. Nikto nesmie Checce skriviť ani vlas! (Odíde.)

ISIDORO. Čert aby vás vzal do pekla a tam vás jeho stará matka upiekla! (Odíde.)

16. výstup

Ulica ako v prvom výstupe.

LUCIETTA a ORSETTA v oknách. Pani PASQUA dnu.

LUCIETTA. Čože, čože? Môj brat ťa už nechce? A čuduješ sa? Veď si ho ani nezaslúžiš.

ORSETTA. To je toho! Nájdem si lepšieho.

LUCIETTA. Koho?

ORSETTA. Koho si zmyslím.

LUCIETTA. Veľa nechýbalo a bol by ťa zmlátil.

ORSETTA. Mlátiť, to vieš aj ty. Hlavne jazykom.

LUCIETTA. To by som musela byť ako ty.

ORSETTA. Nepleť si ma so sebou, ja som slušné dievča.

LUCIETTA. Čudné, že to ešte nikto nezbadal.

ORSETTA. Ty zapáračka!

LUCIETTA. Ty vyrývačka!

PASQUA (kričí z domu). Lucietta, poď už dnu! Lucietta!

LUCIETTA. Bodaj by si čím skôr vyryla brázdu až za obzor!

ORSETTA. Kto?

LUCIETTA. Ty!

PASQUA (kričí z domu). Lucietta!

ORSETTA (posmieva sa Luciette). Počuješ? Máš sa schovať za pec!

LUCIETTA. Škriep sa sama so sebou! (Odíde.)

ORSETTA. Chudera ušubraná! Porovnávať sa so mnou? Ja sa vydám aj o polnoci, ale ty? Chlap, čo by si vzal teba, sa ešte nenarodil. Aj ten blázon, čo ti takmer sadol na lep, včas dostal rozum. Svitlo mu. Už ťa Titta- Nane nechce.

LUCIETTA (vráti sa). Zvysoka naňho kašlem! Aj keby ma chcel, to ja ho už nechcem.

ORSETTA. Kyslé je hrozno, keď naň nedočiahneš, však?

LUCIETTA. Pravdaže kyslé — dobré len pre tvoju sopľavú sestru.

ORSETTA. Daj jej pokoj, nemáš na ňu!

PASQUA (z domu). Lucietta!

LUCIETTA. Keď sa budem chcieť vydať ja, budem si preberať.

ORSETTA. Viem ako. Medzi trdlami.

LUCIETTA. Ešte slovo a zakrútim tebou.

PASQUA (z domu). Lucietta! Lucietta!

ORSETTA (posmieva sa Luciette). No zakrúť, keď si trúfaš.

LUCIETTA. Sama sa zakrúcaš, zmija.

ORSETTA. Od smiechu ma skrúca, keď sa pozriem na teba.

LUCIETTA. Škoda každej minúty, čo stratí niekto s tebou! (Odíde.)

ORSETTA. Nestrácaj, utop sa! (Odíde.)

LUCIETTA (vráti sa). Orsetta-Špageta!

ORSETTA (vráti sa). Lucietta-Omeleta!

LUCIETTA. Fuj! (Odíde.)

ORSETTA. Tebe hanba! (Odíde.)

LUCIETTA (vráti sa a uzavrie to čo najpohŕdavejšie). Chobotnica zauzlená!

ORSETTA (vráti sa, aj ona to uzavrie čo najpohŕdavejšie). Morská panna bez chvosta!

17. výstup

TITTA-NANE, neskôr TONI, BEPPO a doterajší.

TITTA-NANE (Luciette). Čo som to začul? Čo si hovorila o mne?

LUCIETTA. Choď do čerta! Vesluj za Checcou! (Odíde.)

ORSETTA (Tittovi). Nevšímaj si ju, zbláznila sa!

TONI (Orsette). Čo je to zase, čo je to?

ORSETTA (Tonimu). Čo iné ako jedna háveď?

BEPPO. Orsetta, no tak, Orsetta!

ORSETTA. Choď sa utopiť! (Odíde.)

TONI (Tittovi). A ty druhý raz nechoď tam, kde nie si vítaný!

BEPPO (Tittovi). A ty tu nepodopieraj múr! Nepadá.

TITTA-NANE. Just ho budem podopierať! Dokiaľ ho nezvalím!

BEPPO Zmizni, lebo to, čo mám schované pre Trdla, môžeš utŕžiť aj ty. (Vojde do domu.)

TITTA-NANE (pohŕdavo). Akurát teba sa zľaknem.

TONI. Nechoď už ani na moju loď! Nájdi si inú a ja si zas nájdem iného rybára! (Odíde.)

18. výstup

TITTA-NANE, neskôr padrón VICENZO, neskôr TOFFOLO, neskôr ISIDORO.

TITTA-NANE. Dožraločejplutvy, toto mi niekto zaplatí!

VICENZO. Čo je, Titta-Nane, čo sa robí?

TITTA-NANE. Vypitvem kohosi!

VICENZO. Prestaň! Neprenáhli sa!

TITTA-NANE. Nech ma aj obesia! Ale najprv troch alebo štyroch znesiem zo sveta.

TOFFOLO. Už som tu aj ja. Čo sa tu chystá?

TITTA-NANE. Poprava.

TOFFOLO. Nebol som tu, nepočul som, nevidel som. (Uteká, zrazí sa s Isidorom a spadne.)

ISIDORO. Dávaj pozor, chumaj!

TOFFOLO. Pomoc!

ISIDORO (Toffolovi). S kým máš zas problémy?

TOFFOLO. Pokúsili sa ma zabiť. (Vstáva.)

ISIDORO. Kto sa ťa pokúsil zabiť?

TOFFOLO. Titta-Nane.

TITTA-NANE. Klame. Jeho zabiť som sa nepokúsil.

ISIDORO (Tittovi). Zmizni!

VICENZO. S Toffolom nemá nijaký spor, vaša ctihodnosť. On má spor s Beppom a padrónom Tonim.

ISIDORO (Tittovi). Aj tak lepšie urobíš, keď zmizneš.

VICENZO (Tittovi). Poď so mnou, Treba poslúchnuť.

ISIDORO (potichu Vicenzovi). Odveďte ho odtiaľto, padrón Vicenzo! A čakajte pod laubňami na námestí, neďaleko holiča. Keď vás budem potrebovať, pošlem po vás.

VICENZO (potichu Isidorovi). Ako si želáte, vaša ctihodnosť. (Nahlas Tittovi). Poďme!

TITTA-NANE. Ani sa nehnem.

VICENZO. Poď a dôveruj mi! Tvoja česť mi je drahá, akoby bola moja vlastná.

ISIDORO (Tittovi). Choď s ním a urob, čo ti povie! Len vydrž, a ja sa ti postarám o zadosťučinenie, po akom ti srdce piští.

TITTA-NANE. Spolieham sa na vás, vaša ctihodnosť. Som chudák, ale mám svoju česť, pán sudca. Spolieham sa. (Odíde.)

19. výstup

ISIDORO a TOFFOLO.

ISIDORO (pre seba). Viem, čo by vás raz-dva všetkých zmierilo. Päťadvadsať palicou. Ale potom by som mal aj ja už po zábave.

(Nahlas.) Poď sem, Toffolo!

TOFFOLO. Tu som, vaša ctižiadosť.

ISIDORO. Tak čo povieš, pokonverzujeme si s tým dievčaťom a zistíme, či prichádza do úvahy svadba?

TOFFOLO. Veľmi by som bol rád, vaša ctižiadosť, keby ste to vysledovali. Ale musíte hlavne konzervovať s jej sestrou pani Liberou a jej manželom, Checciným švagrom, padrónom Fortunatom.

ISIDORO. Budú doma?

TOFFOLO. Neviem, vaša ctižiadosť. Chcete, aby som ich zavolal?

ISIDORO. Poďme radšej k nim!

TOFFOLO. Ale ja nemôžem vojsť do ich domu.

ISIDORO. A to už prečo?

TOFFOLO. V Chiozze, vaša ctižiadosť, nesmie mládenec vkročiť do domu, kde majú dievčatá na vydaj

ISIDORO. Ale veď denne stretávam zaľúbené páriky.

TOFFOLO. Na ulici, vaša ctižiadosť. Na ulici je tá možnosť. Ale až keď mládenec požiada o ruku dievčaťa, môže vkročiť zmenou situácie aj do domu.

ISIDORO. Vyvolajme ich teda z domu na ulicu!

TOFFOLO. Padrón Fortunato, hej, ste doma? Aj pani Libera! Hej, môžete vyjsť?

20. výstup

Pani LIBERA a doterajší, neskôr padrón FORTUNATO.

ISIDORO (pre seba). Och, to je tá hluchá. Máme sa na čo tešiť.

LIBERA. Čo je? Čo buntošíš?

TOFFOLO. Je tu jeho ctižiadosť pán sudca.

LIBERA. Pán sudca, čo si želáte?

ISIDORO. Ale ba! Vy už nie ste hluchá?

LIBERA. Och, vaša ctihodnosť, už nie. Mala som v ušiach taký zápal, ale už to prešlo.

ISIDORO. Tak rýchlo?

LIBERA. Predstavte si! Rýchlo prišlo, rýchlo odišlo.

ISIDORO. Neuveriteľne rýchlo.

FORTUNATO (Isidorovi). Dobrý deň, vaša ctihodnosť. Aspoň polla mňa.

ISIDORO. Aj podľa mňa dobrý. Prišiel som sa vás opýtať, či by ste nevydali Checcu.

LIBERA. Radi, vaša ctihodnosť. Aj ten dom si poskočí, keď sa dievča z neho vydá.

FORTUNATO. Polla zvyku som jej sľúbil veno sto dukátov.

LIBERA. Ďalších päťdesiat má našetrené.

ISIDORO. A ešte päťdesiat k nim dostane odo mňa.

LIBERA. Pánboh vám to vynahradí. A máte pre ňu nejakého ženícha, vaša ctihodnosť?

ISIDORO (ukazuje na Toffola). Pozrite sa naňho! No? Páčil by sa vám tento ženích?

FORTUNATO. Toffolo-Trllo? To pokušiteľské šillo?

TOFFOLO. Nikoho som nepokúsal ani nepokúšem, keď aj mne dá každý pokoj.

LIBERA. Ako ju chceš uživiť s tou svojou škrupinkou?

TOFFOLO. Moja loďka nie je nijaká škrupinka. A budem mať čoskoro veľkú bárku od krstného otca.

LIBERA. Kam si odvedieš Checcu, keď nemáš dom? Uvidí u teba strechu nad hlavou?

FORTUNATO. Holláš si nevestu odviesť na loďku? Ustelieš jej v tom močille na jej dne?

TOFFOLO. Ostane vám sto dukátov, keď ma aj s mojou nevestou necháte bývať u vás.

ISIDORO. Má viac rozumu, než som čakal. Keď sa vezmú, prichýľte ich aspoň dočasne!

LIBERA. Čo je to dočasne, vaša ctihodnosť? Čo keď to bude nastálo?

ISIDORO. Ako dlho by si chcel bývať u nich so svojou ženou za sto dukátov?

TOFFOLO. Čo ja viem? Tak šesť rokov.

FORTUNATO. Šesť rokov za sto dukátov? To aby mi hlava odpalla od smiechu.

ISIDORO. Si z lacného kraja, Toffolo.

TOFFOLO. Odhadnite to teda vy osobne, vaša ctižiadosť.

ISIDORO (Libere). Na rok by ste súhlasili?

LIBERA (Fortunatovi). Čo hovoríš, starký?

FORTUNATO (Libere). Povedz ty sama, hrllička moja!

TOFFOLO (Isidorovi). Ja súhlasím so všetkým, vaša ctižiadosť.

ISIDORO (Libere). Zavolajte dievča! Nech si vypočujeme aj ju.

LIBERA (nahlas). Hej, Checca!

FORTUNATO (nahlas). Aj polla mňa ju treba zavolať. Checca!

21. výstup

CHECCA a doterajší, neskôr ORSETTA, neskôr LUCIETTA.

CHECCA. Tu som. Čo chcete?

LIBERA. Ty nevieš?

CHECCA. Počula som všetko.

FORTUNATO. Len strašillo za dverami načúva.

ISIDORO (Checce). A čo na to hovoríš?

CHECCA (Isidorovi). Rada by som sa vás čosi opýtala.

ISIDORO. Pýtaj sa!

CHECCA (potichu Isidorovi). Čo Titta? Nie je nádej?

ISIDORO (potichu Checce). Povedal mi, že to neprichádza do úvahy.

CHECCA(potichu Isidorovi). Prečo?

ISIDORO (potichu Checce). Je zaľúbený do Lucietty.

TOFFOLO. Vaša stižiadosť!

ISIDORO. Čo by si rád, Toffolo?

TOFFOLO. Rád by som počul aj ja, o čom hovoríte.

ISIDORO (potichu Checce). Tak čo? Povedz rýchlo! Chceš ho alebo nechceš?

CHECCA (Libere). Čo ty na to, sestra? (Fortunatovi.) A čo ty, drahý švagor?

LIBERA (Checce). A čo hovoríš ty? Chceš ho?

CHECCA. A čoby nie.

TOFFOLO (raduje sa). Papuľka najmišia! Ona ma chce! Papuľka pipuľka!

ISIDORO. Deti moje, keď ste zverili ten prípad do mojich rúk, tak rátajte aj s tým, že nerád marím čas dlhými zásnubami. Nech je svadba skôr než raz-dva!

22. výstup

ORSETTA a doterajší. Neskôr BEPPO.

ORSETTA, Čo je to za poriadok? Checca by sa mala vydať skôr než ja? Už tri roky mám nachystané svadobné šaty a ešte mám čakať? A ona, mladšia odo mňa, sa má vydať skôr než ja, ktorá som od nej staršia?

FORTUNATO. Aj polla mňa je to správna otázka.

CHECCA. Závidíš mi, čo? Vydávaj sa, keď chceš! Kto ti zakazuje?

FORTUNATO. Áno, aj polla mňa! Vydávaj sa, keď môžeš.

LIBERA (Orsette). Ženícha si mala — kto ti môže za to, že si sa s ním rozkmotrila?

FORTUNATO (Orsette). No prečo? Polla seba sa pýtam.

ISIDORO (Libere). Ten ženích — nebol to náhodou Beppo?

LIBERA. Beppo to bol.

FORTUNATO. Aj polla mňa Beppo.

ISIDORO (volá). Beppo!

BEPPO (objaví sa). Tu som, vaša ctihodnosť, voláte ma?

ISIDORO. Hádaš dobre. Prečo si sa rozišiel s Orsettou?

BEPPO. Ja? Ona mi nadávala, ona ma donútila zdvihnúť kotvy.

ISIDORO (Orsette). Je to pravda, Orsetta?

ORSETTA. A vám sa ešte nestalo, že keď ste sa rozčertili, uši sa čudovali, čo ústa hovoria?

ISIDORO (Beppovi). Počul si ju? Už ju to popúšťa.

BEPPO. Aj ja mám takú povahu, že sa už o chvíľu nepamätám na to, čo bolo pred chvíľou.

ISIDORO. Tak potom sa k sebe hodíte. (Orsette.) Ak nechceš, aby sa Checca vydala skôr než ty, podaj ruku Beppovi a predbehni ju!

ORSETTA (Libere). Čo hovoríš ty?

LIBERA. Pýtaš sa, akoby si nepoznala môj názor!

FORTUNATO (veselo Orsette). Len do toho, Orsetta! Polla mňa šťastie ti pallo do lona.

23. výstup

LUCIETTA a doterajší.

LUCIETTA (Beppovi). Stratil si rozum? Dourážali ťa — a ty sa nebojíš, že to spravia znova? Ty sa chceš oženiťs potvorou, ktorá ti tak ublížila?

ISIDORO (pre seba). A už je tu znova veľká vlna!

ORSETTA (nahnevane Luciette). Kto ti je potvora?

LIBERA. Och, už dosť!

FORTUNATO. Polla mňa stačilo.

BEPPO. Neviem, čo mám robiť, neviem, čo mám povedať, ale viem, že sa chcem oženiť.

LUCIETTA. Najprv sa ja musím vydať. Lebo kým som v dome ja, pre švagrinú sa tu miesto nenájde.

ISIDORO (Beppovi). Tak prečo Luciettu nevydáš?

BEPPO. To je ťažká vec, keď sa s ňou Titta-Nane rozišiel.

ISIDORO. Toffolo, skoč pod laubne! Tam neďaleko holiča nájdeš padróna Vicenza s Tittom a povieš mu, aby sem hneď prišiel on aj Titta-Nane.

TOFFOLO. Vybavím to, vaša ctižiadosť. Hneď som nazad, Checca. (Odíde.)

LUCIETTA (pre seba). Keď sa Chcecca vydáva za Trdlo, prečo ešte žiarlim na Tittu-Naneho?

ISIDORO. A teraz, dievčatá, sľúbte mi, že sa udobríte a stanú sa z vás opäť priateľky!

LUCIETTA. Keď mi dajú pokoj, dám im aj ja pokoj.

ISIDORO (Libere, Orsette a Checce). Čo vy na to?

ORSETTA. Pre mňa, za mňa, ja som už na to zabudla.

LIBERA. A ja viem byť milá, keď mi nikto nešklbe vlasy.

ISIDORO. A ty, Checca?

CHECCA. Panenka Mária mi dosvedčí, že s každým najradšej vychádzam podobrotky.

ISIDORO. Kde je potom chyba? Pobozkajte sa na zmierenie!

ORSETTA. Že by?

LUCIETTA. A prečo by nie?

24. výstup

PASQUA a doterajší.

PASQUA. Čo je to? Čo to robíš? S kým sa tu ideš zmierovať? S tými? S takými?

ISIDORO. Och nie! S námahou sme to postavili na nohy, chcete to zas obrátiť hore nohami?

PASQUA. To sa ja len čudujem Luciette, že zabudla, ako mi ublížili.

ISIDORO. Zmierte sa s nimi aj vy, a bude pokoj.

PASQUA. Nezmierim sa. Ešte ma táto ruka bolí, aha! Nijaké zmierovačky.

ORSETTA (pre seba). Odtrhnúť som jej ju mala a zahodiť do mora, už by ju nebolela.

25. výstup

Padrón TONI a doterajší.

ISIDORO. A že sa ukážete aj vy, padrón Toni.

TONI. Dobrý deň, vaša ctihodnosť.

ISIDORO. Nepriviedli by ste svoju ženu na cestu rozumu? Vystrája.

TONI. Počúvam, vaša ctihodnosť, počúvam. (Pasque.) No tak, zmier sa!

PASQUA. Ani náhodou.

TONI (pohrozí jej). Zmier sa!

PASQUA. Nechcem sa.

TONI (vezme do ruky poleno). Zmier sa, hovorím ti pekne, zmier sa!

PASQUA (skrotne). No tak dobre, zmierim sa.

ISIDORO. Výborne! Výborne!

LIBERA. Hoďme to za hlavu, Pasqua!

PASQUA. Už som to hodila. (Objímu sa.)

LIBERA. Aj vy, dievčence.

(Všetky sa objímajú a bozkávajú.)

ISIDORO. Výborne! Sláva! A vydržte žiť v mieri aspoň do konca sveta.

Záverečný výstup

Padrón VICENZO, TITTA-NANE, TOFFOLO a doterajší, neskôr SLUHA.

VICENZO. Tak tu sme, vaša ctihodnosť.

ISIDORO. Len poďte, poďte! Titta-Nane, je čas, aby som ti ukázal, ako ťa mám rád, a aby si ty ukázal, aký si chlap.

VICENZO. Aj ja som mu už prehovoril do duše. Dúfam, že urobí všetko, čo si bude vaša ctihodnosť od neho želať.

ISIDORO. Zmierte sa všetci a ty, Titta-Nane, sa ožeň s Luciettou!

TITTA-NANE. Ja, vaša ctihodnosť? Neožením sa s ňou, aj keby ma mali obesiť dole hlavou.

ISIDORO. To sa ti podarilo. Kde to zapísať?

LUCIETTA (pre seba). Áno, obeste ho, keď si to želá!

PASQUA (Tittovi). Počúvaj! Ak si si brúsil zuby na Checcu, pozri! Berie si ju Toffolo.

FORTUNATO. Sto dukátov na to pallo.

TITTA-NANE. Je mi to jedno. Nech si ju vezme, kto chce.

ISIDORO (Tittovi). A prečo potom nechceš Luciettu?

TITTA-NANE. Pretože mi povedala, aby som šiel do čerta.

LUCIETTA. Aký citlivý! Už si zabudol, čo si mi povedal ty?

ISIDORO. Nebudem nikoho nútiť. Kto chce, chce, kto nechce, nechce. Ale vy ostatní — mier! Checca a Toffolo, podajte si ruky!

TOFFOLO. Tu je moja ruka.

CHECCA. Nuž aj moja.

ORSETTA. Nie, pán sudca, počkajte! Najprv sa musím vydať ja.

ISIDORO. A čo ty, Beppo? Si na ťahu.

BEPPO. Och, mňa netreba prosiť.

LUCIETTA (Beppovi). Počkaj! Kým sa nevydám ja, nebudeš sa ženiť ani ty!

PASQUA. Lucietta má pravdu.

TONI. A ja som tu vzduch? Nikto sa nepýta, čo na to hovorím ja?

ISIDORO. A viete, čo na to hovorím ja? Choďte do čerta všetci, koľko vás je! Už mi leziete vy aj vaše problémy krkom. (Chce odísť.)

CHECCA (Isidorovi). Prosím vás, neodchádzajte!

FORTUNATO (prosebne). Aj polla mňa!

ORSETTA. Vydržte to s nami ešte chvíľu!

FORTUNATO (stavia sa mu do cesty). Aj polla mňa, aj polla mňa!

LIBERA (Isidorovi). Majte s nami ešte trpezlivosť!

ISIDORO (Luciette). Všetci majú trpieť kvôli vám? Chcete pokaziť všetky svadby?

LUCIETTA. Nie, vaša ctihodnosť, netrápte ma ešte aj vy! Nechcem nikomu pokaziť nič. Keď som zlá, tak nech som za to vytrestaná len ja sama. Titta-Nane ma nechce? Nech. No čo som mu urobila? Ak mi vybehlo niečo z úst, jemu z nich vybehli horšie veci. Ale ja ho mám rada a odpúšťam mu. A keď on nechve odpustiť mne, čo to značí? Len to, že ma nemá rád. (Plače.)

PASQUA (súcitne). Lucietta!

ORSETTA (Tittovi). Nevidíš, že plače?

LIBERA (Tittovi). Plače!

CHECCA (Tittovi). Mne je jej tak ľúto!

TITTA-NANE (pre seba). Dožraločejplutvy! Veď aj mne, keby som sa nehanbil.

LIBERA (Tittovi). Hanbíš sa za to, že máš srdce? Pozri na ňu! Chúďa! Skalu by to rozplakalo.

TITA-NANE (neokrôchane Luciette). No tak no! Čo ti kto?

LUCIETTA (plače). Nikto nič.

TITTA-NATE (Luciette). A teda čo?

LUCIETTA. Čo že čo?

TITTA-NANE. Čo bújaš?

LUCIETTA (bolestne). Že sa pýtaš!

TITTA-NANE (panovačne). Prestaň!

LUCIETTA. Ty ma nenecháš na ocot?

TITA-NANE. A nebudeš ma už jedovať?

LUCIETTA. Už nikdy!

TITTA-NANE. Máš ma rada?

LUCIETTA. Mám.

TITTA-NANE. Padrón Toni, pani Pasqua, vaša ctihodnosť, keby ste aj vy súhlasili. (Luciette.) Podaj mi ruku!

LUCIETTA (podá mu ruku). Tu ju máš!

TITTA-NANE (neohrabane). No, a si moja žena.

ISIDORO. Výborne. (Sluhovi.) Hej, sluha!

SLUHA (pribehne). Želáte si?

ISIDORO. Utekaj a urob, čo som ti prikázal!

SLUHA. Už bežím. (Odíde.)

ISIDORO. Si na rade, Beppo.

BEPPO. Ja? Ja do toho skočím rád aj po hlave. Padrón Fortunato, pani Libera, s dovolením vašej ctihodnosti. (Podá ruku Orsette.) A sme svoji.

ORSETTA (Checce). A teraz sa pre mňa za mňa vydávaj aj ty!

ISIDORO. Toffolo, čia loďka je na rade?

TOFFOLO. Moja. Padrón Fortunato, pani Libera, vaša ctižiadosť, ak dovolíte v svadobnom zmysle. (Podáva ruku Checce.)

CHECCA (Isidorovi). A čo veno?

ISIDORO. Máte moje slovo a to platí.

CHECCA (podá ruku Toffolovi). Tak potom tu máš aj ty moju ruku.

TOFFOLO. Ženuška ľúbezná!

CHECCA. Mužíček drahý!

TOFFOLO. Sláva nám všetkým!

FORTUNATO. Aj polla mňa, aj polla vás, sláva a radujme sa, veseľme sa! Žena, aj ja by som si dnes zafillikal!

SLUHA (Isidorovi). Všetko je prichystané, ako ste prikázali.

ISIDORO. Nevesty a ženísi, milí svadobčania! Aby bolo naozaj veselo, dal som vám pripraviť malé občerstvenie. Pozval som aj pár hudobníkov. Poďte do záhrady a rozkrútime to tam! Sme vonku z toho zamotanca, nezaškodí nám trochu tanca.

ORSETTA. A čo keby sme sa do tanca pustili hneď a zaraz už tu?

ISIDORO. V poriadku, keď už tu, tak už tu! Odpracte stoličky, zavolajte muzikantov a ty, chlapče, poprinášaj sem aj pohostenie.

LUCIETTA. Pravdu máte, pane. Keď sa všetko dobre skončilo rozkrúťme to už tu. No ešte predtým vám musím čosi povedať. Vďační sme vám, ja aj všetky nevesty, za to, čo ste pre nás urobili, ale predsa len — nie ste tunajší. Raz odídete a čo budete o nás rozprávať inde? Rozchýrite, že my Chiozzanky sme jazyčnaté a hádavé? To nechceme. Čo ste tu videli, bola len príhoda, čo priniesla príroda, bol to iba omyl, čo nám srdcia nerozlomil. Lebo my Chiozzianky sme vždy boli milé a také aj ostaneme. Zapamätajte si to a hlásajte to v celom svete! Nech žijú Chiozzianky, tie milé, pekné, sväté,ružolíce…

FORTUNATO… žihallice! (Do obecenstva.) No aj tak to je pekný koniec divalla. Polla mňa pallo myllo do umyvalla!