Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV
RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)
Ľudmila Podjavorinská:
Balady
Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Lenka Bobčíková. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
| Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 174 | čitateľov |
Za tichej noci, k nedeli, hrob kope hrobár veselý. Klobúčkom pierko od milej, v sklenici vínko — holahej! „Kto zomrel — ten tam, nežije! Pozajtra milá moja je!“ a vše si vínka upije. V márnici hŕba — kosť a kosť… Oj, márnosť sveta nad márnosť! Tu lebka škľabí sa, tam hnát, kedysi pyšný celok snáď… V márnici, v kúte, príšera: kostlivec múry podpiera. Sto rokov azda, šíriac strach, tam stojí kliaty otcovrah, kým nenájde len dakoho, čo z kúta, z kliatby vezme ho. Za noci, priamo k polnoci, volá ho hrobár k pomoci: „Hej, ty tam! Nestoj ako snop! Poď, so mnou rob, poď, so mnou kop! Či pre teba to ťažká vec?“ I uškľabí sa umrelec. Dvanásta zneje po poli. „Hľaď, vínka ešte dopoly, piť chcel bys’ — tančiť? Ľahká vec!“ i hne sa z kúta umrelec. Nie nadarmo ho prekára! Štrk, kosti, hrk a hrk a štrk, odrazu lapí, čo sa chlapí, okolo hrdla hrobára, rukou sa k nemu privesí, na dúčeľ druhou udrie si a kosti hrk! a kosti štrk! a hrobár z hrôzy ani muk! Rád by už prestal — strašná vec! — no ani kliešte umrelec ho k sebe rukou pripiera, na dúčeľ druhou udiera a krepčí, krepčí bez ducha: „Som našiel blázna — ichuchá! Keď si ma volal, hojahoj! sto rokov za mňa v kúte stoj!“ I krepčí, krepčí… Odrazu pohodí hlavu pod pažu, okáľmi bľusk! sa vyškiera, na dúčeľ rezko udiera, ho zvŕta, zvŕta dokola — až hrobár, viac už mŕtvola, „Hospodin — ratuj!“ zavolá… Zaspieval kohút. V priekope umrelec v prach sa rozsype… * V cintore ráno mladucha ženícha našla bez ducha.