Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Lenka Bobčíková. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 174 | čitateľov |
Čože to slnko znad hory tak smutne sadá za zory, za zory, zory belavé, za chmáry, celé krvavé? Nie sú to zory belavé, ani sú chmáry krvavé, lež sú to v zbroji schystaní tí ľúti Turci-pohani. Valia sa, valia horami, zmiluj sa, Bože, nad nami! Valia sa z dolín po strane, a mladô-starô k obrane. Lúči sa smutná mamička, lúči sa s bratom sestrička: „Ach, nechoď, brat môj milený, mesiačik v zlom je znamení! Veď nemám mamky, tatíčka, len teba, svojho bratríčka, ak bys’ mi umrel za mladi — ani mne žiť sa nesladí!“ „Neboj sa, sestra milená, mesiačik dobré znamená, Boh sám mi bude ochranou, zastaviť Turkov-pohanov. Keď húska divá poletí, vyjdi mi, vyjdi v ústrety, ma čakaj večer, zrána, hej, tam na cestičke krížovej.“ Rok celý si ho čakala, dňom-nocou za ním plakala, za jara, v zime, v podletí bratovi chodí v ústrety, cestičkou chodí dobrou-zlou, s dušičkou súžbou boľavou. Letela húska divoká: „Čakajže ešte do roka, alebo aspoň do jara — Boh sirotu si obstará!“ Lastovka zjara šveholí od mora rodných do polí: „Čakajže ešte k jeseni — azda sa, azda premení…!“ A keď už prešli tri roky, čo vo svet zašiel široký (na srdci žiaľ i pokora), krkavec letí od mora. „Ach, posol z sveta šíreho, videl si brata milého?“ „Hej, videl, v čiernom zavití — už ti je brat tvoj zabitý.“ Vzplanulo slovo plameňom, na srdce padlo kameňom, obledlo líčko dobiela — a duša z tela letela… Na ceste, ceste z kameňa, vyrastá byľka zelená, ju, sťaby z kejsi poroby, list nekrášli, kvet nezdobí. „Hej, dúška, dúška siroty, i ja som sama ako ty, ma sotva, sotva z premeny objíme lístok zelený. Neleťže, neleť do neba, smutno tu bude bez teba! Usaď sa v tichú spomienku na mojom sviežom ramienku. Azda tu — krížna cestička — dočkáš si ešte bratríčka — i tebe bude úľava: veď si mi celá boľavá…!“ A dúška, žiaľom uvädlá, na byľku kvietkom zasadla. Tak čaká, hľadí za lesy, čakanka — kvietok belasý.
— slovenská prozaička a poetka, autorka lyricko-epických i epických básní Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam