ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Zpod kosy, Budapešť 1910, str. 81 — 107

Spisy (prvé vydanie) — 5, str. 23 — 36

Rozprávka je kritickým obrazom demagogického a šovinistického pokračovania vládnych kruhov a jeho byrokratického aparátu v Uhorsku, ktorý všemožne sa usiloval o likvidovanie národného života pomocou školskej politiky a kupovania majetnejších príslušníkov slovenského obyvateľstva. Pravda, Slávik ani teraz nehľadá silu Tajovského rozprávky v tomto významne, ale v jednotlivostiach, zvýraznených umelecky pôsobivo, ale predsa len nie vo faktoch rozhodujúcich.

Poznámky k textovej úprave

Pri príprave textov k druhému sväzku Diela vychádzali sme zo zásad, ako sme ich rozviedli v poznámkach k prvému sväzku. Textová kritika, ktorú sme urobili na vydaniach, shromaždených pre druhý sväzok, len potvrdila naše stanoviská, ktorými sme sa spravovali pri textologickej práci na prvom sväzku Diela. Opäť našli sme tú istú líniu v zásahoch, ktoré ochudobňovaly bohatosť, sviežosť a ľudovosť jazyka próz Jozefa Gregora-Tajovského. To nás opäť viedlo k tomu, aby sme za základné texty pokladali texty uchránené pred puristickou praxou pri vydaní Spisov. Pravda, jednotnosť vo vydaní Diela nedosiahneme, lebo do rúk sa nám nedostaly všetky pôvodné vydania alebo rukopisy. A preto v druhom sväzku Diela vychádzajú rozprávky, pretlačené len zo Spisov, ako napr. prózy „Zakrývame sa“, „List“, „Na hodoch“, „Pani urodzená“, „Dvanásť duší“. Veríme však, že ich postupne všetky nájdeme.

Ako pri prvom, aj pri druhom sväzku stáli sme pred otázkou, či urobiť do textu zo Spisov zásahy a pokúsiť sa priviesť text do pôvodnej podoby alebo priblížiť ho po textovej stránke čo najviac pôvodnej podobe, ako to robili doteraz textologovia pri textologických otázkach, podobných nášmu prípadu. Tento pokus mohli sme urobiť preto, že sú predsa známe temer všetky zásahy do textu a tak mohli sme sa pokúsiť o jeho rekonštrukciu. Ale otázka je komplikovanejšia. Nejde tu len o odstránenie zásahov korektorov a vydavateľov, ale aj o zásahy samého autora, najmä zásahy do sujetu rozprávok, ako to urobil častejšie. V tomto sväzku uverejňujeme totiž variantu napr. rozprávky „Pán syn“, ktorá má dve verzie, jednu predvojnovú a druhú povojnovú verziu, ktorú bezpochyby vytvoril prečiarnutím celých odsekov sám autor, i keď sa puristické zásahy korektorov uplatnily aj v tomto prípade. V druhom sväzku Diela napr. uverejňujeme v časti „Sbohom“ verziu zo Spisov VI. a do poznámok zaraďujeme verziu zpred vojny, pričom vyznačujeme kurzívou odstavce a miesta, ktoré Tajovský vynechal. Zásahy boly také veľké, že zmenily obsah rozprávky a charakter niektorých postáv, najmä matky.

V poznámkach k prvému sväzku sme uviedli, že Tajovský sám ustupoval pred puristickými náhľadmi a zčasti sa nimi spravoval pri príprave Spisov. Do rúk sa nám dostal exemplár „Zpod kosy“ (Budapešť 1910) priamo z knižnice J. Gregora Tajovského. Sprístupnila nám ho spisovateľka Hana Gregorová. Vo sväzku nachádzame Tajovského rukou urobené zásahy do rozprávky „Zaháľač“, „Za tristo“, „Mamka Pôstková“. Stojíme pred otázkou, pre aké vydanie pripravoval Tajovský tieto tri rozprávky. V nijakom doteraz známom vydaní ich nenachádzame. Rozprávky nie sú vo vydaní „Zpod kosy“ vedľa seba. Je teda isté, že ich pre Spisy nerobil. Na túto otázku nám odpovie ďalší výskum. Nás však musí tým väčšmi zaujímať otázka zásahov. Pri porovnávaní autorových zásahov do textu zo sväzku „Zpod kosy“ a štvrtého sväzku vydania Spisov (žiaľ, mali sme len druhé vydanie z r. 1929) prišli sme k záveru, že v texte Spisov sú fakticky dve vrstvy zásahov: jednu vrstvu tvoria zásahy autorove a druhú, v oveľa väčšej miere zásahy redaktorov a korektorov. To znamená, že korektori rešpektovali autorove pripomienky, ale okrem toho prekročili svoju kompetenciu a rušivo zasiahli do autorovho textu. Preto aj tento fakt nás vedie k presvedčeniu, že texty predvojnových vydaní sú bližšie autorovmu rukopisu, pôvodnejšie a umeleckejšie a že pristať na vydanie Spisov v celom rozsahu bolo by nesprávnym edičným činom, lebo do rúk čitateľa a literárnovedného bádateľa dostal by sa text nepôvodný a nivelizovaný, odspecifikovaný purizmom. Tajovského zásahy do troch rozprávok vo vydaní „Zpod kosy“ sú len malou časťou zásahov v pomere k tým, ktoré urobili korektori. Tieto Tajovského zásahy sú fakticky zlepšením textu, na ktoré má autor právo, miestami doplnením alebo nepatrným skrátením textu, opravou slovosledu, zjednodušenia v spojovaní súvetí a väčšinou opravou tlačových chýb a chýb v pravopise. Ako sme sa správali k autorovým zásahom? Rešpektovali sme ich, uvádzame ich v textových poznámkach a prevzatú opravu označujeme značkou Ea, čím vyjadrujeme autorskú opravu do textu z vydania „Zpod kosy“ 1910. Autorove zásahy prepisujeme podľa dnešného pravopisného úzu. Neuvádzame osobitne tie zásahy autorove, ktoré vyznievajú v smysle dnešného pravopisu a opravili sme ich podľa bežných pravidiel.

V oprave chýb sme pokračovali podľa pravidiel z prípravy textu pre prvý sväzok Diela. V podstate vyčerpali sme na str. 360 — 364 všetky typické prípady zmien v textoch. Oproti prvému sväzku Diela zavádzame opravu niektorých slov zrejme cudzieho pôvodu. Túto tendenciu pobadali sme v opravných zásahoch samého Tajovského. Opravy vyznačujeme.

Aj postup v poznámkach je rovnaký ako v prvom sväzku. Časopisy vyznačujeme skratkami. Dennica = De, Národný hlásnik = NH, Slovenské pohľady = SP, Národnie noviny (pittsburgské) = NNP, Kalendár Slovenského týždenníka = KST, Kalendár národného slovenského spolku = KNSS, Naša zástava = NZ.

E str. 81 — 107

136, 7 Ea / ležiacej v počiatku ozaj tesnej a krátkej dolinky — 136, 11 pílu. Tu Ea / pílu a okolo tej povstala celá dedinka, pravda, len skoro samých chlapov. Iba žid krčmár z Tesného a dozorca píly mali tam svoje ženy. Krome tých dve-tri slúžky — ostatní všetko sami pilári, šindliari, pltníci, slovom drevotáci všelijakej roboty. Toto ale nepatrí do rozprávky, iba natoľko, že tu — a žid Ea / a že žid — 136, 20 kolieska/ koliečka 136, 30 štebotajúc / štebotiac — 137, 14 Ideme ulicou; Ea / Prechodíme ulicou, — 138, 2 „Zvonia, že konvent bude.“ Ea / „Smrť.“ „Ale nebolo počuť, že by kto bol zomrel.“ „Veď to nie na pohreb zvonia, ale že konvent bude.“ — 138, 23 fílie Ea / filiálky — 138, 21 O Ea z kostola — 139, 5 stalo si / stalo — 139, 17 ale odtiaľ či nehľadeli, či nevideli Ea / ale odtiaľ nevideli — 139, 27 ostýchavo Ea / ostiechavo — 140, 10 (trachomom) / (trachomur) — 141, 3 hladenú / pigľovanú — 141, 17 pýtal Ea / prepýtal — 141, 18 ukázal mi inšpektor Ea / s nemalou ostýchavosťou ukázal mi inšpektor. — 142, 35 osádzali sa Ea / zariaďovali sa — 143, 5 figurálne poliata Ea / poliata — 143, 30 chliapania Ea / plaču — 143, 31 prvé Ea / práve — 144, 2 malej i veľkej Ea / malej, veľkej — 144, 14 od neho Ea / načo — 144, 26 dverí Ea / dvier — 144, 30 dojem a stíšila šum. Ea / dojem. — 145, 13 reči maďarskej S I / reči — 146, 2 Bola to štepnička Ea / Štepnička — 146, 5 Lúčiac sa, farár Ea / Odoberajúc sa k nám, farár — 146, 8 o vzdelanie E / vzdelanie — 147, 7 výbor a nebolo sa kam podieť. Ea / výbor. Všetci lietali, behali. — 147, 17 z domu k rodine, Ea / z domu — 148, 10 nebudú sa Ea / nebudú — 148, 14 nepovedal, keď je to zákon Ea/ nepovedal — 148, 21 ozve? Ea / ozval? — 149, 15 bál Ea / hanbil — 149, 18 zastavoval každého, kto Ea / zastavoval, kto — 149, 24 rukou chytro, chytro písal a / rukou písal — 149, 34 Ďurík zodvihol sa Ea / Ďurík, — ktorý nevedel ani písať, ani čítať, lebo pochádzal z veľmi chudobných rodičov, ktorí ho neboli dali do školy a ktorí sa v živote, keď si nagazdoval majetoček, často musel hanbiť a nemohol žiaden úrad zastávať a preto mal veľký záujem za školu, — zodvihol sa — 150, 26 ani tisíc zlatých“ Ea / len okolo tisíc zlatých — 151, 8, ale tým, ktorí Ea / , ktorí — 151, 25 vec Ea / to — 151, 30 uznáva už aj obecná vrchnosť. Ea / uznáva aj obecná vrchnosť, lebo neďaleko je studnička, ktorá i odteká (ako všade vo vrchoch, to nedoložil). — 152, 11 vrchnosť sa neukázala, ani richtár, ba ani Ea / vrchnosť sa neukázala, ani rychtár, ani — 152, 17 do okien Ea / od okien — 152, 18 nezmestily dnu Ea / nezmestily. — 152, 21 Proboval predsa udržať hlas, spišťalo mu — nechal. Zmiatol sa a bol teraz Ea / Proboval predsa udržať hlas, reval proti deťom, tie za ním a — nechal. Tu sa ukázal, že je teraz — 152, 31 čo sa Ea / čo — 152, 34 dekan blahosklonne. Ea / dekan. — 152, 36 verící srdce“, odpovedá učiteľ. — Ticho Ea / veriace srdce“, odpovedá učiteľ. — 153, 3 učiteľ, lebo on začal odpredku knižky, a potiaľ od Všechsvätých do Ďura nedošiel, Ea / učiteľ. — 153, 9 „Biblická história“. Ea/ „Biblia“. — 153, 14 dekanom Ea / farárom — 153, 21 kričí horlivá ženička zo školy do okien a všetko ustrnie nad kliatbou Ea / kričí istá žena zo školy a všetko ustrnie nad strašnou kliatbou. — 153, 25 vo všeobecných elementárnych Ea / vo všeobecných základných. — 153, 26 otázky bez mapy. Mapa Ea / otázky: nakoľko čiastok delí sa svet? „Na štyri“ a je dobre. Austrália je vynechaná akýmsi spôsobom zo školníka, alebo je tlačený prv, ako ju vynašli. To však pletka! Ale mapa — 154, 10 až Ea / už — 154, 15 ten Ea / jeden — 156, 9 farárovi a inšpektorovi Ea / farárovi — 156, 18 farár a inšpektor Ea / farár — 157, 17 O pol roka predsa Ea / O pol roka — 157, 19 ako ich otcovia Ea / ako otcovia — 157, 20 predali Maďarom Ea / predali štátu —