ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

2.0

2513 digitalizovaných literárnych diel

Zlatý fond > Diela > Do konca

Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV

RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)

Jozef Gregor Tajovský:
Do konca

<- Späť na dielo

Dielo digitalizoval(i) Miriama Oravcová, Viera Studeničová, Katarína Bendíková, Peter Kašper, Martina Jaroščáková. Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo

1073

čitateľov

Bibliografické údaje (Zlatý fond)

Meno autora: Jozef Gregor Tajovský
Názov diela: Do konca
Vydavateľ digitálneho vyhotovenia: Zlatý fond denníka SME
Rok vydania: 2008

Licencia:
Tento súbor podlieha licencii \'Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs 2.5 License\'. Viac informácii na http://zlatyfond.sme.sk/dokument/autorske-prava/

Digitalizátori

Miriama Oravcová
Viera Studeničová
Katarína Bendíková
Peter Kašper
Martina Jaroščáková

Bibligrafické údaje (pôvodný vydavateľ)

Meno autora: Jozef Gregor Tajovský
Názov diela: Dielo 1.
Vyšlo v: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry
Mesto: Bratislava
Rok vydania: 1953
Počet strán: 377

Editori pôvodného vydania:

dr. Jozef Felix [rediguje]
Ivan Kupec [šéfredaktor]
dr. Jozef Felix [zodpovedný redaktor]
Rudolf Totka [technický redaktor]
Ivan Minárik [korigoval]

POZNÁMKY:

Rozprávky, Uhorská Skalica 1900, str. 112 — 132

Slovenské listy I. (1900) č. 3

Besednice, Ružomberok 1904, str. 41 — 67

Spisy (prvé vydanie) — 1 str. 3 — 22

Spisy (druhé vydanie) — 1 str. 3 — 21

Rozprávka „Do konca“ viaže sa na pomery, ktoré prežil Jozef Gregor-Tajovský v dome matkiných rodičov. Bol najstarší z deviatich detí. Starý otec bol baníkom a hutníkom, mal i kúsok poľa, bol človekom usilovným, čestným a veselým. Sám Jozef Gregor-Tajovský o rodnom Tajove v „Malom kultúrnom zemepise Slovenska“ (stolice: Oravská, Liptovská a Zvolenská) hovorí: „Na okolí niekdy bane, v dedine huty. Pod ,Sopkovou‘ — auripigment, ,Na farbách‘ — realgár, v ,Studenom‘ kýz, v Ortutách — rtuť.“ Postava starého otca zobrazená je aj v prózach „Slovenská vytrvanlivosť“, „Prvé hodinky“, „Žliebky“.

Rozprávka „Do konca“ bola literárnou kritikou hneď po vyjdení prijatá kladne. Jozef Škultéty v Slovenských pohľadoch (1901, str. 95) mal nesprávne výčitky proti rozprávkam „Čo ho zabilo?“ a „Mátoha“. Ale rozprávku „Do konca“ hodnotil takto: „Ale dobrá práca je Do konca: milý obraz starého, v práci neúnavného človeka, obraz bystrým okom zachytený zo slovenskej dediny. Vadí mu miesty len prílišná ellipsovitosť reči.“ Čo Škultéty rozumie pod „ellipsovitosťou reči“, dozvedáme sa z miesta recenzie, kde priamo hovorí o autorovom jazyku: „I reč Gregorova bola by rýdza, slovenská výrazmi i tónom, ale robí ju temnou tá prílišná ellipsovitosť: nedopovie, zamlčí, preskočí a spojuje i nespojiteľné. Interpunkciu má tiež takú, že obťažuje sa srozumiteľnosť.“ Škultéty ako príklad interpunkcie uvádza v poznámke pod čiarou. Touto výčitkou mieri vlastne proti špecifickej vlastnosti Gregorovej prózy, t. j. proti jeho rozprávačskej technike, proti čo najbezprostrednejšiemu priblíženiu sa k ľudovej reči, proti použitiu dialógu vo forme, ako ho Tajovský počul od svojich rodných postáv, proti charakteristikám z ľudového rozprávania. Rozprávku „Do konca“ správne vysoko hodnotil František Votruba v štúdii „Z novej literatúry“ (Sborník slov. mládeže 1909, str. 101).