ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

2.0

2513 digitalizovaných literárnych diel

Zlatý fond > Diela > Čo ho zabilo?

Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV

RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)

Jozef Gregor Tajovský:
Čo ho zabilo?

<- Späť na dielo

Dielo digitalizoval(i) Miriama Oravcová, Jozef Rácz, Robert Zvonár. Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo

176

čitateľov

Bibliografické údaje (Zlatý fond)

Meno autora: Jozef Gregor Tajovský
Názov diela: Čo ho zabilo?
Vydavateľ digitálneho vyhotovenia: Zlatý fond denníka SME
Rok vydania: 2008

Licencia:
Tento súbor podlieha licencii \'Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs 2.5 License\'. Viac informácii na http://zlatyfond.sme.sk/dokument/autorske-prava/

Digitalizátori

Miriama Oravcová
Jozef Rácz
Robert Zvonár

Bibligrafické údaje (pôvodný vydavateľ)

Meno autora: Jozef Gregor Tajovský
Názov diela: Dielo I.
Vyšlo v: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry
Mesto: Bratislava
Rok vydania: 1953
Počet strán: 377

Editori pôvodného vydania:

dr. Jozef Felix [rediguje]
Ivan Kupec [šéfredaktor]
dr. Jozef Felix [zodpovedný redaktor]
Rudolf Totka [technický redaktor]
Ivan Minárik [korigoval]

POZNÁMKY:

Rozprávky, Uhorská skalica 1900, str. 26 — 44

Spisy (prvé vydanie) — 1, str. 89 — 105

Spisy (druhé vydanie) — 1, str. 87 — 103

Aj v tejto rozprávke uplatňuje Tajovský tendenciu, ktorá bola v programe hlasistov, boj proti alkoholizmu. Záver rozprávky, hovoriacej o vražde baču pre peniaze, znie: „Tak biedne zahynul bača a čo ho zabilo? Verte mi, milí moji, že hojne nájde sa ožranov, ktorí, keby ste im toto rozprávali, povedali by, že baču zabili paholci a nie pálenka.“ Škultéty vo svojej recenzii hovorí: „Zo života preniesť na papier každú surovosť nemôžeme, jestli nám ide o umenie. Také protokollové podanie surovosti, zverskosti, aké nachodíme u Gregora, na papieri je hnusnejšie, odvratiteľnejšie nežli v skutočnosti. Rozprávku Čo ho zabilo? píše — ako udáva — z udalosti; ale keď rozpití paholci v hore dusili a klali opitého baču, divák tam iste bol by mohol zachytiť nejakú obľahčujúcu okolnosť pre nich, bol by mohol hrúzou jatý pozreť na jasné nebo, bolo by ho mohlo oviať povetrie: tu spisovateľ predstavuje čitateľovi len najnahejšie črty zverskej scény. Keby táto stránka príbehu nevystupovala tak prílišne, rozprávka bola by dobrým, poučným čítaním pre ľud, videlo by sa dobre, že baču zabila pálenka. Takto vystupuje len zverskosť dvoch paholkov, zahlušujúca všetko iné, i smysel desného príbehu.“ Škultéty teoreticky správne argumentoval, že spisovateľ zo života nemôže preniesť na papier každú surovost, ale nepostihol, že Gregor-Tajovský pravdivým vylíčením vraždy chcel zapôsobiť na čitateľa a ukázať mu ohavnosť zločinu, že sa nevychýlil ani v tejto rozprávke z realistickej dráhy, že nebolo treba použiť „nijakú obľahčujúcu okolnosť“, t. j. zmiernenie, zastretie pravdy.

Udalosť viaže autor na svoju rodnú dedinu. Pre posilnenie pravdivosti do podtitulu rozprávky vkladá: Udalosť.