E-mail (povinné):

Ján Hollý:
Selanky

Dielo digitalizoval(i) Gabriela Matejová, Viera Studeničová, Alena Kopányiová, Ivana Bezecná, Silvia Harcsová, Nina Dvorská, Michaela Dofková, Simona Reseková, Ivana Gondorová, Eva Lužáková, Ivana Hodošiová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 157 čitateľov

Poľislav

Selanka X.


Za blízkím jasné sa ukrívalo slnko pahorkem,
A stromi pres rídké i svetlé hája pľešinki
Ešče posľedníkrát spaňilú usmívalo tvárú;
Ptáci milím z huščá a krovin ho provádzaľi hláskem;
Švární s paš ze sitími domov pastíri sa ťáhľi
Stádmi, a na zvučné lúbežňe si pískaľi trstki;
Keď Poľislav ke svéj sa berúcí z mesta chalupce,
Kam sír ňésol a dvoch pojatích od matki cecákov,
Premnoho rozmíšľal ze sebú, čo všecko tam uzrel.
10
Ešče mu vác než pól osobitnéj zbívalo cesti;
Túto bi si zlahčil, takoví spev začňe vidávať:
Jak tam nádherné ve hrmotném všecko je mesťe!
Jak sa radem veľké, a ze skal kresaními na hladko
Slúpami ozdobené, do sivích pnú oblak obidla!
Až hlava má do včilka boľí mňa, čo sem ju napínal,
Bich ľen všecku visosť a celú mohel ohromu prezreť.
Jak rózní tam ľud sa motá! jako mravci pracovní,
Keď sťehovať z jedného dajú sa hňézda k inému
Hňézdu, čo jím na novú súcejšé hospodu slúží.
20
Záviďeť ó ňechcem, ňechcem vám! bidľiťe v mesťe,
Mňe skrovní a ťichí na polách život o mnoho milší.
Jak mi tu príjemné v ňízkéj mať obidlo chalupce!
Vókol ňejž oreší na veternú oblohi víšku
Sa zdvíhá, a stred zeľeného ju sťinu prijímá.
Jak pred ňú bujními točí sa lučiščami réví,
A pri samém rídké pretkává síťi okenku!
Jak mi tu čistotní hrkotá, majoránki a rúže
V rovno i rozďelené vivlažnuje hrádki potóček!
Jak lipa tam široká zmítá ratoľesťi, a chládek
30
I sladkú po celém roznášá dvorčeku vóňu!
Rozkošní sa potom za pokojnú kňíše chalupkú
Sádek a opľetaná samorostlú ščepňica medzú,
Mňe v hojnosťi roďíc ovocá, v hojnosťi pocestním.
Tam s trojakích jasná mihotá sa voďička praméňkov,
A trávními, čo ľen poznať, polahunki pľinúcá
Stužkami sa v ribňík a okruhlé ťiskňe jazerko.
Po kraji techto žltá vókol záhruška a modrá
Svetlastích laľií nad vlnki sa krása vipíná.
Vnutri po ňom švizké veslujú káčátka, i sem tam
40
Preplavujú, a chitré lapajú i ribički i prčki.
Vážné až pod breh sa kolíšú stromki haluzmi,
A v ňepohlém na své patrá si jablčka zrkadľe.
Jak madové sa tu včelki rojá, a plními slaďunkú
Oblupujú s kvíťá i nosá domov ústkami ščávu!
Jak mi tu trúchlícá hrdľička milostňe hrkútá,
Kos hvízdá, a malá ščebotá u hňézda konópka!
Nad čížíka žltí sťehlík, nad drozda peňička
Svími sa predbehujú a predek chcú spevmi dosáhnuť.
Než hlasití slávík, i druhí keď prestaľi spívať,
50
A v hustích sa na odpočiňek poukládaľi místách,
Sám ňeprestává, i prvá než zorňica víjďe,
A krásnú mihavé pozláťí oblaki žárú,
Ostatních predejíť, zakaváď spá, snážňe sa pílí,
A chladními krití ze všech stran ščepňice sťínmi
Lúbežním spaňilé prehudává pesňe hrdelkom.
Ďál sa mi otvárá a po háj až ťáhňe poľíčko,
I mňe samému nosí i chudobním úrodi hojnosť.
Odtáď rozkládá sa meňícá kvítkami lúka,
I všaďe po prameňoch veďenú vlahu z réki upíjá,
60
Čo stredkem sa točí, a milostním hurtuje šeptem.
Stádo koľem blúďí, i radostné strečki vivádzá.
Odtáď zas víšá sa malé z vinohrádkami kopce,
A s poňenáhla traťá, do hor až sa naposľedi zmiznú.
Tu všaďe ľen čisté je lahodnéj vóňe povetrí.
Jak je tu mílo ľežať pri hrčícém v chládku potóčku!
Spev pastírov aneb šveholících ptákov očúvať!
Neb na pahorku seďeť zvíšném, a na píščalu vítať
Slnko, čo za krajnú v omladléj kráse vichádzá
Vrška hlavú, a milím rozjasňuje oblohu svetlom;
70
Buď na stádo hľeďeť, chutné jak hrizňe travički;
Buď sa na ľiščícú ďívať pres kvítka rosičku,
Jak na ťisíce barev presťírá naproťi slnku;
Buď jak červeňajú a skvá sa pľešinki jahodmi:
Neb jak tam čistéj sa peňícé ze skaľi prúdi
Pod kľenuťím chrasťin hrkocú lúbežňe, a medzi
Obrostlími brehí sa po kvetném úvaľe krúťá.
Neb jak rozľehlé modrajú hori jakto i svími
Ohromními idú nad oblačnú víšku ťemenmi.
Buď jasním sa ďiviť ňebesám, buď žáre večernéj,
80
Buďto mesácu aneb rozesátím v obloze hvezdám.
Tu všaďe lúbomilú rozvíňá príroda krásu:
Tu všaďe ľen veselosť a ňevinná bez všeho konca
Usmívá sa radosť, tu na každém mísťe prebívá
Bezpečnosť a pokoj, tu samé ľen rozkoše kvitnú.
Tak Poľislav spíval, k svéj až sa chalupce priblížil;
I hlasitími na ďál sa mu všecko ozívalo zvukmi.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.