ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ku prostred ňeba jasňejšé sa dobívalo slnko,
A prudšé z ohňivích roztrásalo horko pobreskov:
Keď sem medzi krovím a zachríplích v tráve koňíčkov
Lúbežnozňícím štrkotem ke studňi prichádzal.
Tam hľe Pomíl a Bazák, ohromnéj vládi, pri dávních
Stáľi bukoch, čo hrubími na víš sa vipínaľi hlavmi
Ku hvezdám, a na šír chladné rozkládaľi sťíni.
Blížej ňích každého sité vipočívalo stádo,
A v bok rozvaľené makkú si prežúvalo trávu.
10
První jak mňa Pomíl zahlédá, takto virekňe:
Prám sem dobre iďeš Chváľislave; sadňi do chládku,
A stuďenú smadní občerstvi sa túto voďičkú.
V tom skrojenú z ľipovéj mi podal sám vípuki číšu.
Já sa hňeď občerstvím, a na trávňík podla usadňem.
On ďáľej hovorí: Mi prám chistáme sa tenkrát
Medzi sebú pasovať; buď nám ti za svedka; i jednúc
Už si naším bol sudcem, a mňe s’ vtedi sádku prireknul,
Keď sme o vistavení pod brestem spívaľi závod.
Rád za svedka buďem, já tak sa mu naproťi ozvem:
20
Neb dobreskusením ďívať sa je mílo pasárom.
Chiťťe sa tehdi čo skór, a pasujťe sa rádňe do krála.
A hľe v tom zástup sa naráz nám vezme pred očma
Pastírov, blízkéj čo napájaľi stáda na mláce.
Aj ti sa k nám pridajú; i hňeď Vlastislav, obratní
Dobrochvál, Mojmír a Slavoš za Pomíla sa ujmú.
Než Vitohosť, Bojboh, Svatobor, Pomňislav a ščastní
Ptakolovec Ďeslav na Bazákovu pristaľi stránku.
Tehdi Pomíl a Bazák vrchné poskládaľi rúcha,
A v prostred širokého na boj vistúpiľi písku.
30
Hňeď každí ruki visťírá, a druhého zachítá.
Zhurta pravíma lavé a lavíma pravé si ramenma
Aj paže aj pľeca obsáhnú a na vókol obejmú.
Najtužším zešlé na lopatkách s prstami prsti
Uzľem posťisknú, a krivé ďál chrbti uchílá.
Tak chiťení žádal teho ten, teho tento prevíšiť.
V tom sa točá naporád, a včil k sebe, včil zase bistrí
Od seba sa krúťá: Kolo až preblúďiľi veľké.
A všeľikí, od noh šlapaní, rozpírčiľi písek.
Často sa hlavmi do hlav buchnú, ňišt predca ňemóžú.
40
Až podvodňe Pomíl vistrev nohu mikňe Bazáka.
On pobadav chitrosť, na druhú stranu zrázu ho napre.
Začňe ľeťeť: poňeváč aľe pozboli váhu obadva,
Jednako padľi na zem; tu jeden na druhého vidrápať
Sa snáží; ňenadáľe Bazák však zostaňe vrchní.
V tom pastíri koľem, čo mu práľi, zapléskaľi dlaňma.
Než ti sa udvihnú, pasovať zase ďál sa berúcí.
Chvílu koľem veľkú sa točá; aľe všecko nadarmo.
Až zevreného Bazák hore nad seba vrhňe Pomíla.
On tvárú spádá, a žltí hrize ustami písek.
50
I hňeď ho privaľí, chápať hore nežľi sa počňe.
V tom pastíri koľem, čo mu práľi, zapléskaľi dlaňma.
Včil si už odfúknú, potreťí ráz ešče mající
Medzi sebú pasovať sa. Celú teda zebraľi možnosť;
A prudší, než prv, do posľednéj kráčaľi pótki.
Tak sa aňiž hlbokích ňemotává melčina vírov:
Jak tito medzi sebú, ze všéj napnúce sa vládi,
Včil na pravú, včil zas na lavú stranu hibko sa krúťá:
Rozplinutí ze celéj prúdem pot tvári vivírá,
A zmorené ťažkím kľesajú zhola oddichem údi.
60
S pastírov každí rozeďírá ústa, a hrozním
Svého krikem zbúdzá, zjašené až jastriľi stáda.
Po trikrát zatočí tu jeden si druhého povetrím:
Po trikrát každí nohi postaňe vždicki na rovné.
Až sa Bazák tuho rozpáľí a zrázu Pomíla
Sťiskňe, i nadvihnúc víššej náramňe ho veľkú
Treskňe silú, až všecki na ňem zapraščali kosťi,
A z vókol ďaľekími sa zem rozléhala zvukmi:
Jak kebi vivráťen praskel buk ňekďe na Tatrách.
V tom pastíri koľem, čo mu práľi, zapléskaľi dlaňma.
70
Od téj chvíľe Bazák bol medzi pasákami první:
Neb napotom pasovať sa s ňím odňechcelo všeckím.