ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Včil Bílá Horo žel, visokí včil trúchľi Kriváňe,
Plačťe radem pnúcé sa do hvezdnéj oblohi Tatri,
Kvílťe vi aj bujnotrávné pastviska i réki
I vlažní luhové: nebo už vaša úťecha zmizla.
Začňi mi pastírská trúchlí spev, začňi mi Umko.
Váhu chitrí, čo na ďál ňízké sa pres údoli krúťíš,
Zríchľi tuhí o trikrát beh, a všem pastírom okolním
Až po Dunaj zvestuj, spevní že Hlasislav už umrel;
A všeľiké spolu s ňím ľesné pozahíňali pesňe.
10
Začňi mi pastírská trúchlí spev, začňi mi Umko.
Už hlasité večnú sa nocú pozavírali usta,
Čo mnoho nám sladšú než slávík zňívali húdbú.
Líca, čo prv boli pekňejšé nad rúžu za rána
Otvorenú, včil jak vadnúcí breštan obľedli.
Začňi mi pastírská trúchlí spev, začňi mi Umko.
Rozhaľené vókol ňeho kvíťí, hňeďki jak umrel,
Kľeslo naráz, a milú vácej ňevidávalo vóňu.
Prekrásné laľie, zvesenú začnúce pomáľi
V bok hlavu nakloňovať, s ňím též pozemírali všecki.
20
Začňi mi pastírská trúchlí spev, začňi mi Umko.
Aj blúdné roje včel, ve svích rmúťíce sa klátoch,
Na strakavé, keď bol dokonal, ňeponáhlaľi lúki,
A snážními žltú ňezbíraľi ustami ščávu;
Keď jeho mad zahinul, že iní vác ňetreba znášať.
Začňi mi pastírská trúchlí spev, začňi mi Umko.
Lúbohlasí, čo blíž pred tím k ňemu létaľi, ptáci,
A spaňilé, keď vispevoval, poslúchaľi pesňe;
Keď však mlčki seďel, sami hňeď sa mu dávaľi spívať,
Včil po polách a všech rázem pouťíchali hájoch.
30
Začňi mi pastírská trúchlí spev, začňi mi Umko.
Ľen sama na prázném hrozná vrana kvákala bresťe,
Ľen sova presmutné na dlhí plač ťáhla hučáňí;
A zjašení vókol psi zavívali; vókol i spevné
Kvíľem tak zňeli náramním, až ochrípli, koňíčki.
Začňi mi pastírská trúchlí spev, začňi mi Umko.
Stádo za ňím ťeskné zaschlú prestávalo trávu
Pohrizovať, k chladním aňi už sa ňeišlo napájať
Vác rékám, aňi do vlastních ňenavráťilo stájí;
Ľen po ňemích sa horách a po pustích tlklo pahorkoch.
40
Začňi mi pastírská trúchlí spev, začňi mi Umko.
Než pastíri tedáž, jak náhľe zasľichľi, že umrel,
Ze všech stran k ňemu v najvatšém sa dorúťiľi mnoztve;
A hrozní tak plač, hrozné tak náreki védľi,
Až horkími celú pozalévaľi mrtvinu slzmi.
Začňi mi pastírská trúchlí spev, začňi mi Umko.
Sám ano aj Chásoň nad ňím že boľestňe naríkal,
Sám i Veľes, same aj že vlas roztrásli Rusalki,
A krásné Viľi po skalních pohuhlávali skríšách:
Tak svedčá lesové, tak svedčá studňe a réki.
50
Začňi mi pastírská trúchlí spev, začňi mi Umko.
Jak sa ťešá smadné ťeplunkím lúčini déžďem,
Jak hladné kozi mléčňíkem, jak švrčki rosičkú:
Tak s ňím, stádo zakáď pásal, sa ťešívalo všecko.
Než včil všecka radosť, včil všecka pomíňala rozkoš.
Začňi mi pastírská trúchlí spev, začňi mi Umko.
Jak smutné sú bez listov kľeni, bez vlahi prúdi,
Šípini bez rúží, bez opuchlích vinňice hroznov,
Jak smutné sú odrazené bez mléka barance,
A včeli bez kvíťá: tak bez ňeho všecko je smutné.
60
Začňi mi pastírská trúchlí spev, začňi mi Umko.
Ňech sa zajáca pes už, ňech vlk sa už ovce obává;
Ňech pinkú je vrabec, vrabcem ňech zostaňe pinka;
Ňech jalovec jabloňú, jabloň ňech kvitňe jalovcem;
Keď sa milí od nás preč oďebral večňe Hlasislav.
Začňi mi pastírská trúchlí spev, začňi mi Umko.
Kdož buďe vás, pastíri, nové už pesňe učívať?
Kdož vám prospevovať buď o dobrém statku chováňú,
Buď jako strom ščepovať, jako vác bi mal úrodi dávať?
Kdo starodávňejšé i povesťi i chváľi viprávať?
70
Začňi mi pastírská trúchlí spev, začňi mi Umko.
Kdož buďe už hrávať na milú jeho píščal? I žádní
Ňepriloží k ustám ju pasák, abi v hanbe ňezostal.
Neb na ňu keď pískal, veselá sa zdvíhala tráva,
Háj kíval jaseňím, a radostné skákali ovce.
Začňi mi pastírská trúchlí spev, začňi mi Umko.
Zostaňe tehdi ňemá; i ňemé je pres zimu ptáctvo;
Sotva sa však jaro priblíží; rozváže mu hrdla.
Bár jaro sa zblíží, spívať bár ptáctvo započňe;
Predca ňerozvážú sa mu už vác k píščaľi usta.
80
Začňi mi pastírská trúchlí spev, začňi mi Umko.
Ňech ju za svú má tehdi Veľes: tu na temto, čo vókol
Útlé rozkládá panoží, a na šírku milostné
Chládki čiňí, buďe posvatném jemu bresťe visávať.
Darmo do ňéj lahké pofučá od Váhu vetríčki.
Začňi mi pastírská trúchlí spev, začňi mi Umko.
Spravťe mu hrob, pastíri, koľem hrobu lipki zasaďťe.
A v prostred kvíťí voňavého kropáčka, hrebíčkov,
Námodrích laľií a švárních ňadrami rúží;
I z vókol trňinú, a ďivím ohraďťe ho chrasťím.
90
Začňi mi pastírská trúchlí spev, začňi mi Umko.
Ó ňeblížťe sa tam capové, ňeblížťe kozički;
Ráz lipek už chiťeních a zešlích ňehrizňiťe kvítkov.
Lipki budú rostnuť, rostnuť jeho vždicki památka,
Kvítki budú kvitnuť, kvitnuť jeho vždicki památka.
Prestaň pastírská, ó prestaň už Umko naríkať!
Tam vzdichavé pozatím, keď na hrobe stromki virostú,
Létávajťe sedať hrdľički a kvílťe ve chládku.
Tam slávičku milí, pres noc keď všecko uťíchňe,
Lúbežním spaňilé své tlč jemu pesňe hrdelkom.
100
Skonči mi pastírská trúchlí spev, skonči mi Umko.