ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

MILOSLAV
Rozľeňiví stávaj Bratroslave! dlíme bezesní
Pri stádách; ti pri hasnúcém pod krúžkama ohňi
Rozvaľení fúkáš jako prázné bez huka gajdi.
Vím, žebi s’ aj sa ruval, neb snaď ľen ve hlavu škrábal,
Keď bi ťi vlk capa vzal, buď kotnú uchvatel ovcu.

BRATROSLAV
Bol-ľi to sen? či ozaj to naší psi u ľichvi bedlící
Tak veľkí na pašách do povetrá dávaľi blavkot?
Jak veselé sa koľem rozléhalo stáda bačáňí!
Jak spaňilí zňel hlas! Veku sem staršého dosáhel;
10
Ňikdá však dovčil takového sem ešče ňeslíchal.
Dosť má lúbežní Kozorád; aľe naproťi tento
Tam temu ľen je takí jako vrabcov naproťi drozdu.
Však ňemohel sem sa prebuďiť, hore schápať a povstať,
Že predešlú sem noc na nohách u dobitku pretrávil:
Keď, jako sám dobre víš, mňa došel vésť strážu porádek.

MILOSLAV
Sen to zaisťe ňebol. Čujné započínali napred
Sučki brechať; na to hňeď sa tuhé blaki jahňic ozívať.
Naplašení zdvíháme tedáž hlavi, pozreme vókol:
I zňenadála v očách jasná sa zaľiščala žára,
20
Až všeckích hrozná zjašeních obklíčila bázeň.
Tá dolu sa spúščá; už i zaslícháme ochitrích
Brnčáňí krídel. Čisťejšé svetlo sa kam ďál
Rozmáhá i na nás bistrejšé prúhi vilévá.
A hľe v tom zďešením sa pred ustami zrázu ukáže
Od laľií krašší, sňahovéj od rúže beľejší
Mláďeneček (jak živ sem tak pekného ňevídal),
A sladkími ťešiť zľakaních hňeď slovmi započňe:
Pastuchové nočné pri dobitkoch stráže vedúcí!
Strach si virazťe ze srdc, všeľikú mimo pusťiťe bázeň:
30
Neb veľkú já vám spolu aj všeckému budúcú
Ľudstvu radosť hlásím, že sa už ten dávno čekávan
Ďňes naroďil Spasitel ve blízkém Dávida mesťe.
Tehdi sa berťe čo skór to milé Ňemluvňa privítať;
Najďeťe ho v jaslách a malích uzavínano pľénkách.
Tak povedá; i v tom do veterních zmizňe sa oblak.
Od nás hňeď všeľiká ustúpila bázeň a toľké
Zrázu na podvihlém obklíčili srdci radosťi,
Jak bi sme v ňebesách a ve hvezdnéj meškaľi sláve.
Já sem tehdi prišel z dobrú k ťebe túto novinkú.

BRATROSLAV
40
Ach čo pravíš! Bár bich za čirú to Miloslave uznať
Pravdu mosel! Než v čém naroďil bi sa predca obidľe?
Či v tom najvatšém, čo je prám na prostredu mesta?
Pred ňímž ze smatanú a ťeplím posedáme si mlékom,
Keď kedi tam sme na trh ze naších podochádzaľi pastvisk.
Než prečo mal bi ľežať toľkí jako pastucha v jaslách?
Či snaď na znameňí, že dobrí s ňeho zostaňe pastír?
Ovce hinuť ňeňechá, a vlkom zlú besnotu zejme.

MILOSLAV
Já sám ešče ňevím; to ňereknuli poslove usta.
Než čo sa rozpakuješ, rádňej sa na cestu prichistaj;
50
A spolu jestľi čo máš súcého ku obdaru vezmi.
Já s prázníma abich sa ňedostal pred ňeho rukma,
Túto kabelku ňesem jablček, dve homolki a makkú
Na prikríváňí, bi mu bívalo ťeplo, kozinku.
Ráno mu, čím zmúťím, hrudu masla i lahvicu jednu
Mléka plnú a druhú čerstvéj zase žinčice pošľem;
A k tomu aj zrazeného pridám sira ešče gaľetku.

BRATROSLAV
Rád pojďem tomu tam Zroďeňátkovi poklonu dávať.
I kdo bi rád ňejšol, ten prám bi bol od hada horší.
Však čo sebú vezmem? Hlasitú dám píščalu túto:
60
Má odrážku na bok, má rovňe paľečňicu zvučnú.
Už ňejeden žádal ju pasák; aľe predca ňedostal:
Bár čo bi sem koľvek za ňu pítal, všecko prislúbil.
Dám i paľičku milú; na keréj na prostredu pastír
Krásňe viobrazení straťenú ke stádu prinášá
Na svích ovcu pľecách, a malé iďe jahňa za patma.
Krem toho ešče chiťím najľepšé jedno baranča.
Než čo sa to bľiščí, a naráz jako ve ďňe je svetlo?

MILOSLAV
Aj to je vojsko ňebes! jak sem tam v obloze létá!
Jak sa mu zbroj ľigotá a hrmotné brinkoti dává!
70
Jak veľkú Bohu slávu, pokoj ľudu pesňami hlásí!
Isťe to už náhlí Bozké Ňemluvňa privítať.
I hľe naších sa valí a zrovna sa naproťi blíží
Pastírov zástup. Snáď jím už poznovu ňekdo
Oznámil, ve kerích najdú Pacholátko to jaslách.
Tehdi pripojme sa k ňím a radostném poďme ve spolku.