ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Svitlo krásne ráno. Po Nitre sa šírili tie najrozličnejšie chýry o včerajšej čudnej udalosti. Na súde však vysvitlo, že tých vrahov najal Aribo, aby Drahomíru aj so sprievodom lapili prv, než sa dostanú pred kráľa, a ak by sa to nedalo, aby ich zavraždili. Totiž po odchode Svätopluka a Ariba do Čiech, kde sa mali pokonávať s Bořivojovcami, ušla Drahomíra so svojím verným sprievodcom, velehradským hradným strážcom, aby zradu odhalila. Ale pretože Bořivojovci sa už skôr vybrali k cisárovi, vrátil sa Aribo na Velehrad, aby o to ľahšie mohol vyvolať vzbury na Morave a na Slovensku. A tu sa od vladyku dozvedel, čo sa stalo. Od starého, skormúteného otca si vynútil rozkaz, aby všemožne chránil Drahomíru pred nešťastím a vrátil ju do otcovho náručia. Aribovi však nešlo o Drahomíru, ale o prekazenie jej zámeru aj za cenu jej smrti. Lenže vyššia ruka vládla nad devou, ktorá sa posvätila vlasti.

Mojmír teraz už dosť jasne videl, že je najvyšší čas chytiť sa prostriedkov proti nepriateľom. Zaumienil si teda potrestať odpadlíctvo Bořivojovcov prv, než by sa jeho nepriatelia rozmnožili. Preto zobral vojsko a šiel proti Čechom. Sila národa bola čerstvá a túžba po hrdinských víťazstvách a sláve vrela ešte v žilách verných bojovníkov Svätopluka Veľkého. Každý, kto len vedel zaobchádzať s mečom, náhlil sa pod koruhvy, ktoré povievali na nitrianskych hradbách, pod slovenské zástavy. A polia aj tatranské hrady znova zahučali vojenskými piesňami.

Len čo Mojmír odišiel, už zradca Aribo po kraji a po mestách búril ľud a rozličnými spôsobmi sa usiloval nakloniť ho na Svätoplukovu stranu. Aby ľahšie dosiahol svoj cieľ, upozornil Svätopluka, aby unikol pred Mojmírovou výpravou a vybral sa na Slovensko. Ostrieľaný už v sprisahaniach dobre rátal s tým, že Svätoplukova prítomnosť mu veľmi pomôže pri dosiahnutí cieľa. Už o niekoľko dní mali pod svojimi koruhvami veľké množstvo zberby a nespokojencov.

O zmätku, ktorý každú chvíľu narastal v krajine, sa dozvedel aj Svätoboj. Zistil, že je najvyšší čas rozmýšľať o prostriedkoch, ktorými by sa dali odstrániť neporiadky, lebo celá krajina mohla upadnúť do nepokojov. Nitra sa už veru začala kolísať od tohto vlnobitia. No tu pocítil Svätoboj sväté povolanie slúžiť vlasti v akomkoľvek odeve. A tak zostúpil v pustovníckom rúchu zo Zobora, chopil sa meča a zhromažďoval ľud pod kráľovské koruhvy. V chrámoch a na nitrianskych priestranstvách kázal ľudu a slovami aj výrečnosťou ich rozohňoval, aby sa obetovali za vlasť a za kráľa. Onedlho sa všetok ľud zhromaždil okolo neho. V okolitých mestách a dedinách sa dopočul ľud o božom mužovi, ktorý vedie kráľovské vojská, tisíce ich opúšťali Svätoplukove koruhvy, aby v Nitre prisahali vernosť kráľovským zástavám. Takže Svätoboj čoskoro stál na čele väčšieho vojska, než bolo odišlo s Mojmírom.

Keď videli Aribo a Svätopluk, že im Svätoboj spôsobil bez bitky hroznú porážku, museli ujsť, avšak iba preto, aby tak našli ešte istejšiu cestu ku skaze Veľkej Moravy. Svätopluk upadal stále hlbšie, vždy väčšmi sa zapletal do krážov Aribových pekelných zámerov.

— Ďaleko si ma zaviedol, Aribo. Vravel som ti, že hádam by sa dala nájsť aj bližšia cesta k blaženosti mojej, k Drahomíre, k anjelskej Drahomíre!

Takto dohováral Svätopluk Aribovi na rovinách rozprestierajúcich sa blízko Dunaja, kadiaľ ho tento viedol oproti blížiacim sa maďarským čárdam.

— Môžem ja za to, že nám čert hodil do cesty tohto pustovníka? Ale si hneď nezúfaj, najjasnejší kráľ. Veľké blaho si treba vyslúžiť trpezlivosťou a prácou. Maďari sú už na ceste, ešte dnes sme u nich, stačí tvoje mocné slovo a hneď sme v Nitre. Mojmír príde z Čiech s rozbitou hlavou a vďačne pôjde za Svätobojom na Zobor.

Hoci Svätoboj videl, že Aribo a Svätopluk ušli, predsa sa tým nedal omámiť a pozorne držal nad krajinou stráž. A naozaj ho jednu noc prekvapil zmätok a krik, s ktorým sa hnali maďarské čárdy na Nitru. Asi za pol hodiny bolo celé vojsko na nohách, a Svätoboj, držiac v jednej ruke kríž a v druhej meč, zaháňal a odrážal útok maďarskej čárdy na Nitru. Pre obe strany sa strhol krvavý boj. Slovania aj Maďari zúfalo bojovali do rána. Ale ranné slnko ožiarilo krvavé hroty víťazných Slovanov a maďarské čárdy museli ustúpiť na niekoľko hodín od Nitry. Prichádzali však nové a nové čárdy, pripájali sa k prvým, takže bolo celé okolie Nitry zaplavené týmito divými hordami. Potom, aby ich víťazstvo bolo istejšie, celý tábor obohnali priekopou, za ktorú bolo cúvnuť zakázané pod trestom smrti. Keď už boli všetky poriadky a rozkazy smerujúce k porážke Nitry v maďarskom tábore známe, ustanovilo sa, že nasledujúce ráno podnikne sa útok na Nitru. Ale Svätoboj ich predišiel, vyrojil sa so svojím vojskom okolo hradieb aj do okolia a začal Maďarov biť a strieľať. Obe vojská sa stretli a vyznamenali v divej seči na život a na smrť na nitrianskych poliach. Obe strany však cúvli, aby sa pochlapili na nové boje, pretože ani jedni neboli premožení.

Slnečný voz pomaly klesal, keď sa obidve vojská chystali do útoku proti sebe už po tretí raz. Zrazu sa tu strhol zúfalý krik a hluk uprostred hradieb a nitrianskych ulíc. Zo severovýchodnej strany sa totiž vrútil do Nitry Aribo so Svätoplukom aj so zberbou nanovo nahnanou do Nitry, tu začal vyčíňať aj dobýjať hrad, na ktorom zostala len skromná posádka. Avšak Svätoboja toto ľstivé prepadnutie nepomýlilo. Hoci už sedel na treťom koni a rúcho mal strelami dotrhané, vtrhol sám s väčšou čiastkou bojovníkov do Nitry. Menšej skupine rozkázal, aby maďarské čárdy iba dráždila a nepúšťala sa do rozhodujúcich bojov, kým on ľahko nevyženie z Nitry dobitých buričov. Tak sa aj stalo. Svätoboj odrazu s celou silou udrel na buričov a zlomil ich odpor, na stá ich rozsekal, čo mu kládli odpor, iní sa rozutekali. A keby teraz Svätoboj bol mohol myslieť na ich pochytanie, mohol dostať Svätopluka aj Aribu. Ale on nechcel premeškať chvíľu, keď by boli mohli Maďari menšiu časť, čo zostala na nitrianskych poliach, rozprášiť, lebo sa už práve večerilo. Preto sa vyrútil so svojimi, aby prenasledoval maďarské čárdy. Svätobojovi bojovníci nevedeli, čo sa stalo, ale vidiac, že sa Maďari obracajú, aby sa bránili od chrbta, tým ostrejšie išli na nich. A tu nové divadlo! Mojmír, vracajúci sa s víťazným niečom z Čiech a Rakúska, nečakane prepadol Maďarov vo chvíli, keď sa cvalom hnali na Nitru, a pri svetle mesiaca ničil týchto barbarov. Ich počiatočný zúfalý odpor čoraz väčšmi klesal, ako ich z obidvoch strán tesnejšie zvierali Slovania. Iba noc prišla vhod maďarským čárdam, ináč by boli všetci našli hrob na nitrianskych poliach. Rozpŕchli sa na východnú a na južnú stranu. Slovania ich už potom neprenasledovali, ale zostali ako víťazi na poliach do rána. A keď potom zlaté lúče ranného slnka pozlátili nitrianske kopuly a veže, vchádzali Mojmír a Svätoboj na čele víťazného vojska do Nitry.

Na hlavnom trhu blízko Nitrianskeho hradu rozostavili sa hlavné šíky Mojmírovho a Svätobojovho vojska. Prišlo na tisíce divákov. Pred zrakom všetkých objal Mojmír Svätoboja, ktorý sedel na koni v pustovníckom, nepriateľskými strelami prederavenom rúchu a ďakoval mu v mene vlasti a celého národa za jeho služby, čo mu teraz preukázal. Potom zvestoval svoje víťazstvo nad odrodilými Bořivojovcami a bavorskými vojskami.

— Boh nám pomohol potrestať našich nepriateľov, — vravel Svätoboj zvýšeným hlasom. — Hlas vlasti ma povolal od tichej nábožnosti, keď tvoj kráľ, zhromaždený národ, bojoval inde proti nepriateľom. Teraz je zas tu s víťaznými vencami. Čo v ňom máš, národ môj, to teraz vidíš. Ži teda a umieraj zaňho, lebo tak žiť a umierať budeš len za svoje vlastné blaho! A vy teraz, milí bojovníci, prepusťte ma už, keď ste dostali pána a vodcu povolanejšieho na toto dielo väčšmi než ja. Mňa prepusťte v pokoji, aby som v tichej osamotenosti prosil boha za vaše víťazstvo a spasenie.

Potom zavŕšil pamätný deň slávnosťami. Svätoboj sa odobral na Zobor a padnúc na kolená pred svojím krížom, oslavoval všemohúceho boha.