Príležitostná poézia 1612 — 1621
Autor: Jakub Jakobeus
Digitalizátori: Viera Studeničová, Eva Lužáková, Erik Bartoš, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová
Spanilá ratolesť pimplejských vôd,[72] ty si nepoznal nikdy,[73]
čo je ľúbosti žiar, Venuše cudnej čo dar,
už ti ho tu, hľa, Katarína ľúbezná dáva;
v mojom veku[74] mi dlhá ostáva pričňa (ó žiaľ!),
no ty máš lepší osud, bo už sa ti (vidieť to) zmenil.
Manželstvu tvojmu teda veštím len blaho a zdar.
Nech ti to Hospodin žičí, by mal si začiatok šťastný,
šťastnejší od neho stred, zdarný aj konečný cieľ!
Keď to želanie uzrieš, čo prýšti zo srdca, riekni:
„Také nech žieňa sa vydá za môjho básnika raz!“
[72] pimplejské vody — pimplejský prameň, t. j. pimplejské Múzy, nazvané tak podľa osady a žriedla Pimpla v južnom Makedónsku, kde sa pestoval ich kult
[73] ty si nepoznal — Krištof Ehrlichius Stříbrský, rektor školy v Touškove, ktorý sa zosobášil 31. októbra 1617 s Kateřinou, vdovou po Krištofovi Kunciovi, touškovskom učiteľovi
[74] v mojom veku… — Autor musí žiť ďalej skromne, kým osud adresáta sa zmenil. Učitelia a duchovní si často brávali za ženy zámožné vdovy.
