Príležitostná poézia 1612 — 1621
Autor: Jakub Jakobeus
Digitalizátori: Viera Studeničová, Eva Lužáková, Erik Bartoš, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová
Urodzenému, najvznešenejšiemu pánu ženíchovi,[31]
sláviacemu po druhý raz najsvätejší sobáš,
na znak výrazu svojej vďačnosti,
úslužne, vďačne a po zásluhe zložil
Keď raz prekvitá ruža, kvet Pafosu,[32] najkrajší z kvetov,
žitia tvojho šťastie vtedy ver’ prekvitá tiež.
S obdivom hľadím! Môj obdiv tej okrasy Pafosu živí
novými dôvodmi priam, ženích ctný, Kupido[33] sám!
Na kvety s obdivom hľadíš a s obdivom na šťastie žitia…
Na novej Ruži[34] teraz obdivuj tisíce krás!
Táto Ruža, čo trháš, Lukáš, v jej útlučkom veku,
kvetom i medom večne v živote tvojom nech je!
Jakub Jakobeus, sušický učiteľ
[31] pánu ženíchovi — Lukášovi Frankovskému z Oujezdce, členovi mestskej rady v Sušiciach, ktorý sa zosobášil 24. júna 1614 s Evou Rosacinovou z Karlsperka.
[32] kvet Pafosu — kvet Venuše (t. j. Frankovského nevesta), ktorej bol zasvätený chrám v Pafose, meste na brehu Cypru
[33] Kupido — Venušin syn, bôžik lásky, nazývaný aj Amorom
[34] Ruža — slovná hračka s „ružou“ (lat. rosa) a s menom nevesty („Rosacinová“)
