Príležitostná poézia 1612 — 1621
Autor: Jakub Jakobeus
Digitalizátori: Viera Studeničová, Eva Lužáková, Erik Bartoš, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová
Zosobnenie[12]
Nuž ak niekoho po smrti v hrobe Cnosť urobí večným,
nuž ak niekoho spraví zvečnelým vznešený rod,
nech aj mňa navždy priazeň Múz láskavých urobí večným,
večitý pomník nech žitiu postaví môjmu i tu!
Veď len čo matkino lono som opustil, a keď už azda
dráhu svojho žitia mohol som spoznávať sám,
sotva mocnému Bohu som zasvätil svoj um i srdce,
hotové pokračovať v otcovskom umení raz,
sotva úsmevom milým som začínal poznávať matku,
sotva zatúžil som osoh vniesť v otcovský dom,
uzrie to ukrutná Libitina,[13] tu za tichej noci
krvavou kosou znáhla zhubí môj život sám, hľa!
Hŕbka priateľov oplakáva ten presmutný osud.
Plače aj sbor,[14] čo si vždy aónske bohyne[15] ctí.
Čože však pomôže plakať a čože aj smutne sa tváriť,
keď to raz posvätná vôľa mocného Otca tak chce?
Prestaňže, otče, prelievať slzy! Ty pretrp len túto
krvavú stratu, čo skôr piersky postihla sbor![16]
Moje srdce, čo veľkému Bohu bývalo milé,
v blažené nebeské sídla vracia sa totiž zas späť.
Jakub Jakobeus Kutnohorský
[12] Zosobnenie — autor personifikuje, oživuje mŕtveho Václava, syna Václava Magrleho ze Sobíška, ktorý zomrel 10. novembra 1612 v piatom roku svojho veku. Václav Magrle st. († po r. 1623) bol chýrnym právnikom, defenzorom pražskej akadémie (1609) a členom výboru pre reformu univerzity (1610)
[13] Libitina — staroitalská bohyňa smrti
[14] Smrť, sbor — básnici, učenci
[15] aónske bohyne — Múzy, sídliace v háji aónskeho (bojótskeho) pohoria Helikónu na území stredného Grécka
[16] piersky sbor — pierske Kamény, Múzy
