SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

22


Manželku svoju i matku i milú sestru čo smutným
  veršom oplakávaš,[115] milený Mylius náš?
Prestaň! Veď v nešťastí toľkom máš tisíce spoločných bratov,
  ktorým nespravodlivo nedávno ublížil Mars.[116]
Vyhnancom si?[117] Nuž vyhnanstvo znáša tisíce kňazov,
  ktorých poveril správou vlastného stáda Boh sám!
Vdovcom si? Tisíce kňazov vdovcov ty môžeš tu vidieť,
  zbavených manželky, vlasti, majetku, detí a cti!
Keď má prísť trápenie, nikdy k nám nepríde samo. Tvoj osud,
  osud zlý dosviedča to, učený Mylius náš.
V Boha však dôveruj! Ten Boh, čo všetko spravuje, stresce
  lupičov,[118] teba i tvojich bude vždy chrániť a viesť!

Magister Jakub Jakobeus



[115] Manželku svoju… — Magister Martin Mylius Vodňanský oplakáva náhlu smrť svojej manželky Anny (zomrela 9. januára 1621), matky a sestry v básni, ktorá je uverejnená v tlači Piis manibus (Zbožnej zosnulej duši, Praha 1621). V tej istej tlači je i Jakobeova báseň.

[116] nedávno ublížil Mars — Vojenské operácie a stavovské povstanie sa skončili pred dvoma mesiacmi (bitkou na Bielej hore 8. novembra 1620).

[117] Vyhnancom si? — Po potlačení stavovského povstania vyháňali protestantských duchovných z fár.

[118] stresce lupičov — okupantov Čiech a nepriateľov protestantskej cirkvi