Zlatý fond > Diela > Verše drobné


E-mail (povinné):

Karol Kuzmány:
Verše drobné

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Michal Belička, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová, Ľuboš Tines.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 46 čitateľov

Zadumenie podzimné

(,Sokol‘ I, 1860.)


Ako tá cesta Boha Hospodina
Na nočnom Jeho nebi
Slncami svetov vysypaná,
Tak sa už ligoce anjelmi vytkaný
Plášť tvoj, matuška naša, Slovensko,
Po svätých Tatrách rozostrený!
V partách z diamantov ohnivých
Už idete sláviť deň Božieho Syna
Vy dcérky Slovenska, lesy naše,
Majúc živôtky čisté, prepásané
Stanom srieňovým v stydlivej velebe.

Ale ty žalostíš, Hron náš, rieka milá!
Už ťa stužuje mráz, už sa ťa chytá ľad,
Už priezračná tvoja, jak duša anjela,
Len kde-tu zažblnká vlnôčka von z ľadu,
Zdvihnúc hlávku svoju, očkom zableskoce.
Už po tebe bosá nebrodí dievočka
S brehu na breh pod trávy bremenom;
Už stáda v skoku nehrnú sa k tebe,
Suché ležia plte prihúžvené k vrbám,
Nad tebou surmuje zas víchor divoký,
Ako rôj Mongolov s divým božím bičom.
Zakryže sa, zakry štítom oceľovým,
A ty bež, vlnôčka, pod mostom skleneným,
Žaluj sa tam, žaluj, ticho sa vyvzdychaj!
Veď ty mrzneš, ale nevymrzneš;
Veď ty malieš, ale nevymalieš;
Veď ty tečieš, ale nevytečieš;
Veď ty hynieš, ale nevyhynieš.
Hej, rozžiari sa východ vysoký,
Hej, rozhreje on oziablu krv tvoju!
Hej, rozženú sa prívaly od mora
A mocným hromom: Hospodin! Hospodin!
Zlámu sa ľady tvoje, zhorí tvoj mráz:
Vtedy vyrúti sa mocná voda tvoja,
Preláme úzké brehy, sborí hate,
A bude z teba Hron rieka, Hron pratok!
Ponesieš plte naše, lode naše
V Dunaj sivý náš, v Čierno more naše,
Tam staneš nosiť koráby naše. Hallelujah!

Tak sa i teba chytá zas ľad, slovenský ľud!
Už mrzne v tvojich synoch láska k tebe,
Utekajú od teba podlé deti tvoje.
Mrznite, mrznite, synovia bez krvi!
Zamrznete v ohni cudzej pece.
Utekajte, utekajte, deti bez duše!
Mrtvoly vaše zožerú psi v poli.
Ja za oblakami vidím čisté hviezdy,
Ja za víchrom vidím milý pokoj,
Ja za hnevom osudu vidím božiu milosť,
Za službou hlúposti slobodu rozumu,
I za hrobom krivdy spravedlnosti raj,
Vidím za potupou slávu. Hallelujah!
Chytí sa i teba raz ľad, srdce moje,
Vydujú víchrice teplo života,
Vytleje oheň tvoj v tichom hrobe,
Nebude tebe večne žiť na zemi;
Neprichodí tu žiť, kde je žiť nie život.
Uložíš sa pod kríž Boha Spasiteľa,
Dosť skoro složíš sa tam do skrehlej zeme;
Ale keď prejde noc tohoto stvorenia,
Keď zbĺknu svety tie v ohni súdu Boha,
Keď novú zem stvorí všemohúce slovo,
Keď nové sa nebo nad nebom vysklepí,
Keď sa deň rozodnie, deň večný bez noci:
Vstaneš, duša moja, v oslávenom tele,
A vo večnom speve z východu k západu
Večný potečie hymn ten: Hallelujah!





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.