SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na deň 6. lipňa 1861

(,Sokol‘ II, 1861.)


  Ty zem svätá, no poškvrnená;
  Zem slobody, no zotročená;
  Ty zem krásna, no zohavená;
  Zem života, no otrávená;
  Ty zem svetla, no tmou zaliata;
  Blahoslavená, no zakliata;
  Kus raja v pekle sronený z neba:
  Slovensko moje, žiaľ mi je teba!

Nad slávy tvojej vpadlými hrobami
Visí ten žiaľ môj smutnými vŕbami
A srdca krvou tie hroby skropuje;
Nad krížom hrobov hmla v nebo vstupuje:
Či jest vzkriesenia, či len znivočenia?
Či smrť je bohom? niet znovuzrodenia?

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Veď vidíš svoj kríž, Spasiteľ spasenia.
Daj nám vzkriesenia, vzkriesenia, vzkriesenia!

Niet smrti. V duše človeka hladinu
Zabresknul život, duša život vpila,
Slobodnej vôle priepastnú hlbinu
Silou životnej zory zapojila;
Chce: — jačí leja morskými búrami
A srší periel ohnivých iskrami,
Z vĺn bijú strely do mračien oblakov:
Z mračien sa tvorí nový svet zázrakov.

Kde sú hranice všemohúcej vôli?
Vstávajú Tatier zakliate mrtvoly.
Hrmí Považím ten hrom vôle ľudu;
Horí deň súdu a pekla obludu
Zakúva večným väzením zákona,
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Na krest života skáče vlna Hrona:
Z tisícročného hrobu umučenia,
Slovensko, len chci, vstane oslávenia!