Verše drobné
Autor: Karol Kuzmány
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Michal Belička, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová, Ľuboš Tines
(,Sokol‘ II, 1863.)
Krásné je mračno na krýdlach vichrice,
Keď sŕdu svojho úžas rozrachoce
A Tatier hlavy ohňom divých mlatov
V črepy rozráža: zajajká nemota
Dolín kriváňskych, rozručavým jekom
Valí sa potopa v druzgotavom skoku.
Krásny je i lev, keď rozježiac hrivu,
Zákona svojho hrôzu reve zveri
A zrakom krvavým svietiac svojmu právu,
Nespasné zuby vycerí. Stoj skamenelená,
Srnka bystrozraká; ulož sa v pokore,
Zubr silnošijí: úteku ni vzdoru
Niet proti všemoci sily v kráse hnevu.
Šiaľbam zeme nízkym v nenarušnej tíši,
Tam, kde rieku vekov vytáča z ničoty
Múdrosť tajomná v zárodivom zniku,
I strojí z nebytu myriady svetov,
I vedie ich roje cestami večnosti.
A Tvojho pokoja koho pojme duša
Milostnosť božskú, čo tam na oslici
Kráľ Tvojho ľudu šiel si v Jeruzalem?
Uprostred lotrov mrel si na Golgate,
Vstal z hrobu tichý, šiel v nebo z Karmelu
A tam na pravici za nás oroduješ!
Je hnev velebnosť vôle rozhorlenej,
Je hnev velebnosť sily rozjarenej,
Je hnev zápal svätý za slávu života:
Komu sa nelení, skoč v hneve do boja.
No je pokoj duše večne nezmýlený
Bez žiaľu, bez mrzu, v sile ducha svätej
Víťazstva istota v necite útrapov,
Svietiaci spasením nad márnosťou sveta,
Slávy nadsvetovej velebou žiarajúc,
Zákon i oslava víťazstva veleby:
Najvyššieho došiel ten, kto došiel teba.