Verše drobné
Autor: Karol Kuzmány
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Michal Belička, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová, Ľuboš Tines
(,Sokol‘ II, 1861.)
Nechláchoľ sa múdrosťou sveta:
„Ctnosť je na zemi mam a svod,
Už je v ľudstve po ľuďoch veta:
Zhynie ten slovenský národ!
Blázon, kto si srdce zožiera
Nad tým, čo hynie, a za ľud,
V ktorom vymrela sebeviera,
Znáša obidu, žiaľ i stud.
Pôjdem, kadiaľ idú háveti,
Strhnem sa i ja národa;
V Slovančine sú samé smeti,
V Neslovanstve je sloboda!“
Nereptaj tak, neruš svedomia,
Nie je duša tvoja z blata:
Veď je česť nie ľudskô domnenia,
Bôh je nie teľa zo zlata.
Sloven si, a v tvojej vernosti,
Javí sa Bôh a z jej tvrdosti
Stavia si nevidomý chrám.
Prines kameň k stavaniu tomu:
Život národnosti vernej;
Nevojde smrť do toho domu
K Slavianstva sláve velebnej.
Pozri, vysoko za mračnami
Už sa nám zore ligocú,
Už nad Tatry svätej skalami
Hromy slávy sa bleskocú.
Neškodí ctnosti utrpenia,
Žrú hady samy seba zlie;
Blízko je vernosti spasenia,
Lež podlosť večnou smrťou stlie.