ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Šľachetnosť a osveta vedú len ku sláve!
Keď si národ nezvratne zastane na práve,
Zatúžiac za slobodou, slobodičkou zlatou,
Skruší jarmo cudzoty zbrojou pravdy svätou,
A: Hor sa! a: Hor sa! rozpustí zástavy —
Hej, ktože ťa, národ môj, v tom behu zastaví?
Nieto vo svete moci, hromu, ohňa, vody,
Čo by ťa, keď sám nechceš, zbavily slobody:
Slobody byť človekom a zapáliť lúče
Svetla pre oko duše a ním svietiť rúče,
Aby syn slovenského človeka žil v čnosti,
Miloval vlasť a verný kráľovi v svornosti
S každým bratom Slovenom, s Maďarom i s Nemcom
I s Románom v mieri stál, ale odrodilcom
Hanebným sa nekoril. Ba zlá je záraza,
Klebeta, hlad, i oheň, i moru nákaza,
I zlosť vraždy divokej, i hnusné opilstvo,
Nestuda, i lakomosť; horšie odrodilstvo!
Miluj národ horlive: a dá ti Bôh štestia;
Dá ti Bôh raz dobrý deň, ten, ktorý ti veštia
Skázky, piesne i slová národných prorokov,
Že na zemi slovenskej nebude otrokov:
Zemän, mešťan i sedliak bude brat bratovi,
Keď za národ zahorí srdce Slovákovi.
Hej, vtedy naše hole zakvitnú ružami
A zlatom sa rozvlní pole dolinami,
V mestách našich povstanú školy a svetlice,
Raj v lone božom budú slovenské stolice:
Rehot stáda, kosy cveng, spev devíc milostný,
Krosien, pílky, kladivca, trhov šum radostný,
Jednou hymnou hrať budú ľudu šťastlivého
Od Kriváňa hen k toku Dunaja sivého.
A ten deň sa už zorí: v Tatrách včiel Matica
Sadla, a jej prvý roj prijala Svetlica
V Turci tichom, ktorého záhrada sa stala
Útočišťom národa, ako niekdy kráľa.
Roj sa, roj, slovenská mlaď, a hraj v nevinnosti,
Rozjar sa a rozraduj v otcov národnosti;
Tu ich radám načúvaj a váž si ich práce,
Ech, len podliak žiada si k darom ešte pláce.
Dar za dar. Daruj i ty obeť za obeti
A posväť sa v Svetlici láskou ku svojeti!

A ty svieťže, Svetlica, blízkym i vzdialeným,
Svieť Slovenov národu vedou i umením.
Vám ale, kriesiteľom, otcom tohto rodu,
Sláva! Sláva kráľovi a sláva národu!