Verše drobné
Autor: Karol Kuzmány
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Michal Belička, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová, Ľuboš Tines
(,Sokol‘ III, 1864.)
No hej, vy, vy mňa s nôh srazíte,
Pred vami ja zohnem šiju?
Vy, bedač, vy mňa prinútite
Bohom uznať vašu zmiju?
Nástroje hlúpe schytralých otrokov
K zkaze i svojej i svojich prorokov!
Napájajúc sberbu ložmi,
Len kata si napájate,
Blčiac vatrou nenávisti,
Vlastný dom si podkladáte,
Strachom svojich podlých ostúd
Slabých v hrdinov svätíte,
Kryjúc sa v nedotklé bahno,
Jeho smradom sa dusíte.
Už hyniete: zahyniete!
A v povere zahyniete;
Smeľte sa len zuchvalstvami,
Ale v strachu zahyniete;
Strieľajte krvavým okom,
A v slepote zahyniete;
Naplňte svet ohavnosťmi,
A v ohave zahyniete.
Zahyniete!
Brieždi sa, zorí svet nový, veliký
Syna Slovena človeka,
Pred ním surmujú rachoty hrom-hromu,
Tečie ohňov divá rieka,
Sekajú krýdly v úteku obludy;
On v sláve stojí už zmiji na hrudi!
Tisíce vás pod ňou, stotisíc pod vami
Sviazaných hadov, žeravých kruhami,
Z prielomu pekla pažerák zubistý
Chvat chvatom cerí po svojej koristi.
Už ste dotiahli. A vy mňa srazíte,
Pred vami ja zohnem šiju?
Vy, bedač, vy mňa prinútite
Uznať bohom vašu zmiju?
Ech, blbí hlúpej podľače otroci,
Už ste dotiahli. A toto vám pomník
V troch svetoch vašej hanby svedok večný,
A mená vaše preklínajúc, trúbiť
Sám bude z neho hen ten váš nájomník!