SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tým v Banskej Bystrici

(,Sokol‘ III, 1864.)


No hej, vy, vy mňa s nôh srazíte,
Pred vami ja zohnem šiju?
Vy, bedač, vy mňa prinútite
Bohom uznať vašu zmiju?
Nástroje hlúpe schytralých otrokov
K zkaze i svojej i svojich prorokov!

    Napájajúc sberbu ložmi,
    Len kata si napájate,
    Blčiac vatrou nenávisti,
    Vlastný dom si podkladáte,
    Strachom svojich podlých ostúd
    Slabých v hrdinov svätíte,
    Kryjúc sa v nedotklé bahno,
    Jeho smradom sa dusíte.
    Už hyniete: zahyniete!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
    No smejte sa len v nevere,
    A v povere zahyniete;
    Smeľte sa len zuchvalstvami,
    Ale v strachu zahyniete;
    Strieľajte krvavým okom,
    A v slepote zahyniete;
    Naplňte svet ohavnosťmi,
    A v ohave zahyniete.
    Zahyniete!

Brieždi sa, zorí svet nový, veliký
Syna Slovena človeka,
Pred ním surmujú rachoty hrom-hromu,
Tečie ohňov divá rieka,
Sekajú krýdly v úteku obludy;
On v sláve stojí už zmiji na hrudi!
Tisíce vás pod ňou, stotisíc pod vami
Sviazaných hadov, žeravých kruhami,
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Z prielomu pekla pažerák zubistý
Chvat chvatom cerí po svojej koristi.

    Už ste dotiahli. A vy mňa srazíte,
    Pred vami ja zohnem šiju?
    Vy, bedač, vy mňa prinútite
    Uznať bohom vašu zmiju?
    Ech, blbí hlúpej podľače otroci,
    Už ste dotiahli. A toto vám pomník
    V troch svetoch vašej hanby svedok večný,
    A mená vaše preklínajúc, trúbiť
    Sám bude z neho hen ten váš nájomník!