ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Učil som ich, a neučili sa;
Karhal som ich, a nekorili sa;
Prorokoval som, a neprecítili;
Divy som robil, a neuverili!

Hej, tomu slovu, čo svet vystavilo
A večný zákon života stvorilo;
Tebe, môj Bože, čo tam na Golgote
Trpel si za nás,
Umrel si za nás,
Zlorečí tá sber v divokej besnote;
A Tvojho kríža svätého okolo
Skáče opilá s nezbedným chichotom,
Kľajúc Ti divým, rúhavým rykotom,
Ako by Teba na nebi nebolo.

Vstaň, pravda večná, vstaň pomsty zúrivej
Ty Bože svätý, zapáľ nebeský svod,
Syp smrti strely, syp hromy búrivé,
Vykonaj súd Svoj a vyhlaď tento rod:
Ukáž nevere, v čí znovu bodla bok,
Nech zvie, že si Ty Bôh, ja že som Tvoj prorok.

A na východe tam vstáva tichunký svit,
Dvíha sa, dvíha vôkol ožiarený,
S tvárou uslzenou, slávyjasným čelom,
Spasiteľ, držiac kríž ukrvavený.
Hlas božský veje trblietavým nebom:

Neumrel som ja, aby miesta nebyť
Hriešnym na zemi: ty, sluha, v pokore
Uč, karhaj, prorokuj a rob ducha divy;
Kým si ty vo mne, ja som v tebe živý.
Mir ti! Deň príde, v ktorom ja zvíťazím
A lož i podlosť večne zareťazím;
Deň ten je istý, je pravdy istota:
No nie deň pomsty, ale deň života.

V júli 1862.