Verše drobné
Autor: Karol Kuzmány
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Michal Belička, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová, Ľuboš Tines
(,Sokol‘ I, 1862.)
Učil som ich, a neučili sa;
Karhal som ich, a nekorili sa;
Prorokoval som, a neprecítili;
Divy som robil, a neuverili!
Hej, tomu slovu, čo svet vystavilo
A večný zákon života stvorilo;
Tebe, môj Bože, čo tam na Golgote
Trpel si za nás,
Umrel si za nás,
Zlorečí tá sber v divokej besnote;
A Tvojho kríža svätého okolo
Skáče opilá s nezbedným chichotom,
Kľajúc Ti divým, rúhavým rykotom,
Ako by Teba na nebi nebolo.
Vstaň, pravda večná, vstaň pomsty zúrivej
Ty Bože svätý, zapáľ nebeský svod,
Vykonaj súd Svoj a vyhlaď tento rod:
Ukáž nevere, v čí znovu bodla bok,
Nech zvie, že si Ty Bôh, ja že som Tvoj prorok.
A na východe tam vstáva tichunký svit,
Dvíha sa, dvíha vôkol ožiarený,
S tvárou uslzenou, slávyjasným čelom,
Spasiteľ, držiac kríž ukrvavený.
Hlas božský veje trblietavým nebom:
Neumrel som ja, aby miesta nebyť
Hriešnym na zemi: ty, sluha, v pokore
Uč, karhaj, prorokuj a rob ducha divy;
Kým si ty vo mne, ja som v tebe živý.
Mir ti! Deň príde, v ktorom ja zvíťazím
A lož i podlosť večne zareťazím;
Deň ten je istý, je pravdy istota:
No nie deň pomsty, ale deň života.
V júli 1862.