Verše drobné

  Tajdi mi s očú s podvodnými klamy,
Ty plemä zmije z priepasti západu,
K národu môjmu nepredieraj sa mi,
Vábivé svetlo horiaceho smradu:
Viera bez Krista, bez viery nádeja,
Vzdelanosť hriecha, krivda oprávnená,
Pekelnej zlosti na Slovanstvo leja,
Učená hlúposť, múdrosť lžetvorená,
Sláva mrzkosti, bezuzdnosti shoda,
Brať prostopaše, satanstva sloboda:
Tajdi mi s očú s podvodnými klamy,
K národu môjmu nepredieraj sa mi!

  Na plecia naše On položil ruku:

Moji ste, rece, a k cherubov pluku
Pripásal driek náš. Hej, akože si mi
Zatrepotala, duša! Ako surmou
Pieseň víťazná, blesk z temna oblakov,
Prvý slniečka úsmech po stvorení,
Hymn zvona svätý, keď v tichú sobotu
Srdcom odkliatym v polnočnom rachotu
Z nemoty žiaľu s úžasom zaduní:
Vstal Kristus z mŕtvych — Rabbuni, Rabbuni!

  Moji ste, rece, poďte tvoriť svety
Z brehov, kde v úsvit vlhký sa umýva
Slnce, až tam, kde v mraku temno sletí,
Keď pred podlosťou človeka sa skrýva;
Poďte, na nebi sláva sa mi zračí.
Hľa, skáče skáľa, už veže vstávajú,
Slovanov rody od púšť užiarených
Už človečenstvu nový dom stavajú
Do svetov uhla ľadom zasklenených:
Slávy deň večný nič viac nezamračí!

  Tu bývať budeme. Tu Slovanstva rody
Stvoria svet nový pravdivej slobody.
Boh to chce, peklo z toho nás nesrazí;
Márne hen bršlen po lipe sa plazí,
Márne zahasiť úsvitu blesk jarý
Spasenia nášho chce nepriateľ starý
A saňou zlostnej bratovraždy srší
Huckať a zavliecť brať v brloh peleši.
Ctnosti znamenia tak zatknul vysoko
Sám Bôh Spasiteľ, že márne naň oko
So strachom škúli toho nepriateľa;
No nestrhne ho zlosť jeho zbesnelá.

  A teba, teba, slovenský človeče,
Teba vyrval Bôh z hrobu tisíc rokov!
Pári orol tvoj; už mu neutečie
Tá pravda tvoja i tvojich prorokov.
Vstávajže, vstávaj, nad slovenským krajom
Dielo započať; nad sivým Dunajom
Vstávajže, vstávaj, dieťa svätých Tatier,
A silou ducha roztrhni osnovy
Bludu, ktorým ťa v otrokov okovy
Zaputnal, strhnúc ťa s pŕs tvojich matier,
Otec nevery, ten syn lže a mamu.
Vztýč vajanovskú fakľu nad tmou klamu,
Kries vôkol život, podaj ruku bratu,
Veď ho ku krestu ducha viery živej
Na základ pravdy, slobody pravdivej,
A dušou čistou v šľachetnej obeti
Dajže v Matici ľudstvu matku svätú.
Zas nad Trihlavom kríž sa zaligoce
A krivdy pyšnej panstvo sa stroskoce.