Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Povaha, mravy a duševné prejavy
Autor: Adolf Peter Záturecký
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Michal Belička, Eva Lužáková, Mária Hulvejová
Porekadlá a úslovia (Ostatné pozri v kap. III. 862 — 942, prezývky pozri 599.)
600
Akoby ho na šidlo postavil. — Akoby ho na vidly bral. — Akoby sedem čertov doňho vošlo.
Ani by ho na tri vozy nepohral.[85]
Besnie sa.
Blčí ako suchá haštra.
Črevá by bol z neho snuval.
605
Drúzga všetko ako šarkan. — Láme všetko ako šarkan.[86]
Hneď človeku do vlasov letí.
Hnev
Hnevom cele prejmutý.
Hnev z neho vybúšil.
Chodí ako fúria po dome.
610
Keby mu ruku nedržal, všetko by rozhádzal.
Keď ho vtedy čert nevzal od hnevu, už ho nikdy nevezme.
Len tak sliny hltal od zlosti.
Má krv za nechtami.[87]
Malo ho poraziť od zlosti. — Malo ho pošinúť od zlosti. — Malo ho rozdrapiť od zlosti. — Malo ho rozhodiť od zlosti. — Malo ho rozpučiť od zlosti. — Malo ho roztrhnúť od zlosti. — Mal ho šľak trafiť od zlosti.[88]
615
Nadrštený ako diviak.
Nafúkaný ako bujak.
Nahnevaný je ako jež. Adalb. Nasroźony.
Nevie si dať rady so sebou od zlosti. — Nevládze sám sebou.
Oči
Len mu tak oči iskry hádžu. — Len mu tak oči sršia. — Len sa mu tak oči iskria.
620
Oheň mu blčí z očí. — Oheň mu srší z očí. Adalb. Ogień 29.
Prepálil by ma očami.
Osinel od zlosti. — Ozelenel od zlosti.
Polievku si vylial.
Práchno by mu na líci zapálil.
625
Remenné pásy by z neho za živa dral. — Žeravým nožom by z neho remenné pásy za živa dral.
Rozpajedený, akoby ho daráže štípali. — Rozpajedený ako had.
Rozsršený ako kohút.
Sipí ako had.
Sypala sa mu z úst pena. — Sypal sa mu z úst jed ako plameň.
630
So zemou by ho zmiešal.
Šípy mu zo srdca vyrastali.
Taký je ako bohuprisám.
Triesok by nebol z neho narúbal.
Už mu dohára.
635
Vlasy sa mu zježili.
Vrie v ňom ako v hrnci. — Vrie v ňom zlosť. — Zlosť v ňom kypí.
Zatína päste pod kepeňom.[89]
Zuby
Sekal zubami ako kanec. — Sekal zubami ako diviak.
Ukázal mu psí zub. — Ukázal zuby.
640
Vyceril naň zuby ako pes.
V zuboch by ho rozsekal.
Zaskrípal zubami, ako čo by hrom sprašťal.
Zúri, akoby ho z reťaze pustil.
Žlč sa mu dvíha. — Žlč sa mu pohla. — Žlč si vylial.
[85] Maď. variant: Oly mérges, hogy két szekérre föl nem férne. (Taký je zlostný, že by sa ani na dva vozy nezmestil.)
[86] Šarkan, bájna bytosť s hadím telom a obrovskými krídlami, ktorej z papule srší oheň a blesky. Personifikácia búrky. Pozri P. Dobšinský: Prostonárodné slovenské povesti, Bača a šarkan, 1958, III, 171.
[87] Hotový do bitky. Z.
[88] Mal ho šľak… — Sliezsky variant: Mělo ho zlosťum rozhodit. Vlastivěda slezská 1888, 1. 235.
[89] Bojí sa prezradiť hnev. Z.
