State o svetovej literatúre 3

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň , tak ako už hlasovalo 52 čitateľov.

Autor: Svetozár Hurban Vajanský

Digitalizátori: Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Daniel Winter, Karol Šefranko, Ivana Černecká, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Mária Hulvejová, Zuzana Rybárová, Lucia Jedla, Stanislav Sojka, Marek Danko

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ivan Gundulič

[1]

Srbo-Chorváti slávili 8. t. m. tristoleté jubileum narodenia Ivana Gunduliča. Narodil sa dňa 8. jan. 1588 v Dubrovníku. On je najvyšším predstaviteľom dubrovníckej školy. Študoval humaniora v Dubrovníku, slávnej republike dalmatínskej, potom študoval filozofiu i právo — jeho učiteľmi boli jezuiti. Poetickú dráhu počal okolo roku 1610. Vplyv italskej poézie naňho bol silný. Preložil Torquata Tassa[2] „Oslobodený Jeruzalem“, a síce veľmi verne s výtečným napodobnením formálnych krás italského jazyka. Potom napísal i preložil mnoho dramatických kusov, medzi nimi vynikajú pôvodné „Ariadna“ i „Dubrovka“. No jeho slávou a nesmrteľnosti zálohom je epická báseň „Osman“. Predmetom epopeje je vojna r. 1621 medzi Poliakmi a tureckým sultánom Osmanom. Vzdor pseudoklasickému štýlu báseň má vysoký slaviansky zmysel. Gundulič zná nielen históriu Dubrovníka a Polši, ale i druhých slavianskych plemien — on pýši sa slavianskou poéziou, je slavianskym patriotom, oduševneným borbou Slavianstva proti tureckému barbarstvu. Keď mohol spievať o Dubrovníku[3] pred tristo rokmi:

Okolo teba zo všetkých strán Slavianska deržava —

značí, že Gundulič bol hlboko nadchnutý slavianskym presvedčením.

No i jeho miestny patriotizmus bol vrelý; on spieva o Dubrovníku:

Ah, da bi uvik jakno sade živio miran i slobodan, Dubrovniče bijeli grade, slavan svijetu, nebu ugodan! Robovi su tvoji susjedi, teške sile svim gospode; tve vkladanje samo sjedi na pristolju od slobode.

V druhej piesni Gundulič zase ospevuje srbskú históriu:

U njih svud se vitez hvali koga krunom kopje obdari: Stjepan Uroš i ostali od Nemanjič kuče cari. U njih žive slava obilna ku Kobilič steče mudri, kad handžarom cara silna na Kosovu smrtno udri. Prosvijetlit se u njih hajo, ne zavideč sunce žarko, Svilojevič još Mihajo i Kraljevič junak Marko — atď.

[4]

V neveselých časoch slávia Srbo-Chorváti rozpomienku na veľkého svojho básnika. No pri tom všetkom v časoch, kde idea Gunduliča pomkla sa valne kupredku a čaká skorého vyplnenia.


[1] „Národnie noviny“ 1888, č. 4.

[2] Torquato Tasso — Torquato Tasso (1544 — 1595), taliansky renesančný básnik

[3] on spieva o Dubrovníku: — Ah, da bi uvik jakno sade… (srb.-chor.) Úryvky z básne „Osman“. Doslovný preklad dr. J. Frýdeckého:

Ach, keby si vždy ako teraz žil pokojne a slobodne, Dubrovník, ty mesto biele, slávny v svete, nebu príjemný. (Spev ôsmy, verš 569 — 572.) Otrokmi sú tvoji susedia, cudzie sily nad všetkými vládnu, iba tvoja vláda je správna na prestole slobodnom. (Spev ôsmy, verš 581 — 584.)

[4] V druhej piesni Gundulič zase ospevuje srbskú históriu: — U njih svud se vitez hvali… (srb.-chor.) Úryvky z básne „Osman“. Vajanský mal pôvodne v prvom verši namiesto njih — Srbov. Doslovný preklad dr. J. Frýdeckého:

U nich sa všade hrdina chváli, ktorého korunou kopija obdarí, Štefan, Uroš i ostatní cári z domu Nemanjičov. U nich prekvitá hojná sláva, ktorú si získal múdry Obilič, keď handžárom mocného cára na Kosove smrteľne udrel. U nich sa vždy oslávi, slnko žhavé im to nezávidí, Svilojevič Michal a junák kráľovič Marko. (Spev tretí, verš 69 — 80.)

POKRAČOVAŤ NA ĎALŠIU KAPITOLU Adam Mickiewicz I