SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ivan Gundulič

[1]

Srbo-Chorváti slávili 8. t. m. tristoleté jubileum narodenia Ivana Gunduliča. Narodil sa dňa 8. jan. 1588 v Dubrovníku. On je najvyšším predstaviteľom dubrovníckej školy. Študoval humaniora v Dubrovníku, slávnej republike dalmatínskej, potom študoval filozofiu i právo — jeho učiteľmi boli jezuiti. Poetickú dráhu počal okolo roku 1610. Vplyv italskej poézie naňho bol silný. Preložil Torquata Tassa[2] „Oslobodený Jeruzalem“, a síce veľmi verne s výtečným napodobnením formálnych krás italského jazyka. Potom napísal i preložil mnoho dramatických kusov, medzi nimi vynikajú pôvodné „Ariadna“ i „Dubrovka“. No jeho slávou a nesmrteľnosti zálohom je epická báseň „Osman“. Predmetom epopeje je vojna r. 1621 medzi Poliakmi a tureckým sultánom Osmanom. Vzdor pseudoklasickému štýlu báseň má vysoký slaviansky zmysel. Gundulič zná nielen históriu Dubrovníka a Polši, ale i druhých slavianskych plemien — on pýši sa slavianskou poéziou, je slavianskym patriotom, oduševneným borbou Slavianstva proti tureckému barbarstvu. Keď mohol spievať o Dubrovníku[3] pred tristo rokmi:

Okolo teba zo všetkých strán Slavianska deržava —

značí, že Gundulič bol hlboko nadchnutý slavianskym presvedčením.

No i jeho miestny patriotizmus bol vrelý; on spieva o Dubrovníku:

Ah, da bi uvik jakno sade živio miran i slobodan, Dubrovniče bijeli grade, slavan svijetu, nebu ugodan! Robovi su tvoji susjedi, teške sile svim gospode; tve vkladanje samo sjedi na pristolju od slobode.

V druhej piesni Gundulič zase ospevuje srbskú históriu:

U njih svud se vitez hvali koga krunom kopje obdari: Stjepan Uroš i ostali od Nemanjič kuče cari. U njih žive slava obilna ku Kobilič steče mudri, kad handžarom cara silna na Kosovu smrtno udri. Prosvijetlit se u njih hajo, ne zavideč sunce žarko, Svilojevič još Mihajo i Kraljevič junak Marko — atď.

[4]

V neveselých časoch slávia Srbo-Chorváti rozpomienku na veľkého svojho básnika. No pri tom všetkom v časoch, kde idea Gunduliča pomkla sa valne kupredku a čaká skorého vyplnenia.



[1] „Národnie noviny“ 1888, č. 4.

[2] Torquato Tasso — Torquato Tasso (1544 — 1595), taliansky renesančný básnik

[3] on spieva o Dubrovníku: — Ah, da bi uvik jakno sade… (srb.-chor.) Úryvky z básne „Osman“. Doslovný preklad dr. J. Frýdeckého:

Ach, keby si vždy ako teraz žil pokojne a slobodne, Dubrovník, ty mesto biele, slávny v svete, nebu príjemný. (Spev ôsmy, verš 569 — 572.) Otrokmi sú tvoji susedia, cudzie sily nad všetkými vládnu, iba tvoja vláda je správna na prestole slobodnom. (Spev ôsmy, verš 581 — 584.)

[4] V druhej piesni Gundulič zase ospevuje srbskú históriu: — U njih svud se vitez hvali… (srb.-chor.) Úryvky z básne „Osman“. Vajanský mal pôvodne v prvom verši namiesto njih — Srbov. Doslovný preklad dr. J. Frýdeckého:

U nich sa všade hrdina chváli, ktorého korunou kopija obdarí, Štefan, Uroš i ostatní cári z domu Nemanjičov. U nich prekvitá hojná sláva, ktorú si získal múdry Obilič, keď handžárom mocného cára na Kosove smrteľne udrel. U nich sa vždy oslávi, slnko žhavé im to nezávidí, Svilojevič Michal a junák kráľovič Marko. (Spev tretí, verš 69 — 80.)