State o svetovej literatúre 3

^[31]

V predvečer našich augustových slávností turčiansko-sväto-martinský Spevokol, jeho ochotníci divadelní zahrali nám drámu v štyroch dejstvách „Ekvinokcia“^[32] od známeho juhoslavianskeho dramaturga grófa Iva Vojnoviča, zahrali tak, ako ešte nikdy. Všetky hlavné roly boli v povolaných rukách, réžia bola príkladná, bolo čuť ruku artistu (Rudolf Slezák), bolo vidno herecké výkony, stojace na vysokom stupni dramatického umenia.

Je to kus veľmi pohnutý, napínajúci, na nervy i srdce bijúci. Dej ide neďaleko Dubrovníka u mora, a šumí naozaj rozľúteným morom… Slaný, aromatický vozduch veje kusom, ktorého autor narodil sa v Dalmácii. Podklad deja je smutný zjav vysťahovalectva amerikánskeho… Cudzina a honba za dolárom ľudské srdcia kazí, ony tvrdnú na studený kameň. Nositeľka tragiky je Jela (pani Mária Pietrová) a naozaj poňala a znázornila výborne nešťastnú mať nezákonného syna Iva Lodeniča (Ján Straka). Tvrdosť a amerikanizmus reprezentuje Fraňo Dražič (Jozef Gašparík), zbohatnutý kapitán, a Niko Marinič (dr. Vančo), taktiež zbohatnutý amerikánsky podujímateľ a majiteľ dalmatínskych lodí. Medzi týmito tvrdými skalami hynie nežný kvietok Anica (sl. Želmíra Kucháriková), ako Ofélia, ako nešťastná Júlia v Shakespearovej dráme. Ona bola krásna postava, dramatická rečou i posunkami, citná i šľachetná deva. Z nej si naše ochotníctvo vychová prvotriednu herkyňu. Do ensemblu výtečne hodili sa Vlaho, slepý žobrák (Jozef Hlavaj), Pavo, námorník (Štefan Várnai) a jeho žena Kata (p. Elena Straková). Ivan Ledenič, staviteľ lodí (Ján Straka) mal dobrý deň: Straka ešte nikdy nehral s takým výrazom pravdy a sily. No i ostatní dopĺňali statočne smutný obraz. Žiaľ, štvrté dejstvo veľmi klesá, nemohli ho zachrániť ani takí výteční herci! Akoby bolo vyšlo z cela inej, nešikovnej ruky… Až do konca tretieho aktu je všetko na dramatickej výške — v štvrtom razom klesá. Scéna so sekerou, zabíjanie Mariniča už ani nepatrí na divadelné dosky. Obecenstvo bolo pozorné a vďačné. Po divadle ešte dlho ostalo pohromade. Vítal ho domáci pán Domu Matúš Dula niekoľkými peknými slovami.