ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[486]

Ako peniaze veriteľov (kreditorov) a ich dlhy u dlžníkov do najnovších časov v našej krajine stáli a ešte aj teraz z väčšej čiastky stoja, to každý dostatočne vie. Peniaze, vydané alebo vlastne požičané, keď sa len zvláštnymi spôsobmi neuistili, stáli veru len pod malou bezpečnosťou a veriteľ sa naozaj radoval, keď sa mu jeho peniaze zdravé a bez úrazu domov navrátili. Rozličné boli nebezpečenstvá, ktorým sa takéto peniaze, raz na púť pôžičkovú poslané, vystavovali; tu ich zlapali úskoky dlžníkov, tam im spiatočnú cestu obťažovali neistota a ťahavosť práva, zhovievavosť sudcov, rozličnoprávnosť ľudí, k zemianstvu patriacich, a nezemanov, a tamtých veľká prednosť pred týmito, týchto teda a v tomto ohľade utlačenosť a neprávnosť.

Ľudia požičiavali a požičiavajú si peniaze, a to takí, ktorí síce v dajednom kraji, napr. v jednej stolici, pekný majetok vládli a vládnu, ktorý ale už dlhmi obsypaný a v tej istej stolici už dávno na tieto dlhy zapísaný alebo, ako sa hovorí, intabulovaný bol a je, oni ale rozličnými úskokmi vedeli si v iných krajoch, kde ich ako ľudí majetných znali a ešte o ich zadĺženosti nič nevedeli, peniaze zaopatriť alebo vlastne vyklamať — a za takéto peniaze pánboh zaplať; platiť nebola ich starosť. O neistote a ťahavosti práva i z tohoto ohľadu naše zákony a celý náš právny postupok (procedúra) dostatočne svedčí; súdy naše stoličné len čas po čase sa držia, advokátska zbehlosť a obratnosť rozličné prekážky k vydaniu a vykonaniu súdneho výroku do cesty položiť vie, zhovievavosť a prehliadavosť sudcova, kto si ju získal, i tu je na dobrej pomoci, odvolávanie z nižšieho súdu na vyšší, ktorý tiež nie vždy sednice svoje drží a rozličnými pravotami obsypaný je, i tu kľučkovaniu dlžníkovmu pomáha, čo veru všetko dokazuje, že sa za šťastného mohol a môže rátať ten človek, ktorého peniaze, keď sa raz dakde zavadili,^[487] šťastne nazad domov prišli. A tá milá vyvýšenosť zemianska, tá len kládla ešte hať všetkým takýmto domov nazad vrátiť sa majúcim peniazom a statkom! Ako všade zemania boli opravdiví a samojediní páni v Uhorsku, tak boli a sú ešte až dosiaľ v mnohom ohľade páni i nad takými statkami, ktoré celkom v zemianskych svojich listoch pozapisované nemajú, na ktoré teda panstvo pod žiadnym takrečeným titulom osobovať si nemôžu, ani titulom zemského panstva, ani titulom zálohu,^[488] ani titulom dedičstva, ani titulom daru, ani bohvie ešte akým druhým panským a zemianskym, a predsa i nad takými statkami, ktoré si teda nijako nezaslúžili, ani pár krupajami krvi, ani inou dákou službou nevydobudli, boli a sú často páni — rozumieme tu peniaze a ich dlhy pasívne. Celý náš civilný zákonník, ako všade, tak i tuto za nich hovorí, ako všade, tak i tuto im veľké prednosti, najmä proti stavu nezemianskemu dáva a udeľuje. Od čohože je pri očite dokázaných zemianskych dlhoch, už pri samom vykonať sa majúcom súdnom výroku, takrečená „oppositio cum baculo“,^[489] alebo po slovensky s ometlom, ktorým zeman všetkých sudcov a vykonávateľov spravodlivosti, keď sa k vykonaniu tejto k nemu dostavili, zo svojho domu povyháňa? K čomuže je tiež 15. článok r. 1836, ktorý je len, pravda, ďalší následok celého nášho civilného práva a podľa ktorého zemianske statky — hoc aj sa už súdny výrok vykonáva — naskrze sa predať nemôžu, ale sa len takrečeno veriteľovi do zálohu dávajú dotiaľ, kým sa zemianskemu slobodárovi^[490] hotovými peniazmi svojho veriteľa uspokojiť alebo dáko nepošťastí, alebo nezachce? Už či veriteľ hotové peniaze potrebuje, či nie, na to sa zeman nepýta, či ich teraz musí mať, či nie, o to zemanovi nejde, dosť na tom, on mu hotovými peniazmi teraz vyplatiť nemusí a jeho statok sa tiež majetnosťou druhého nestane, on ho — čo ho už tri razy premárnil, predsa nestratí. K čomuže je to, že sa podľa toho istého článku § 18 na statky meštianske, keď už do výstavku (exekúcia)^[491] prichodia, dva razy draženie (licitácia) tríme, a to síce pod dvoma mesiacmi, a na zemianske, keď tiež do výstavku, ale nie do predaju — za roveň meštianskym — prídu, len raz, a to pod troma mesiacmi? Prečože je to, že podľa článku 78. a 93. r. 1647 mestská právomocnosť ani z ohľadu na mestský statok zemana, a tým menej z ohľadu na zemiansky statok v meste súdobný výrok vykonať nesmie? Ale dosť už týchto príkladov, z ktorých vidno, ako je ešte v nebezpečnosti v našej krajine majetnosť človeka, keď sa druhému na užívanie dá, a najmä keď sa do zemianskych rúk dostane. Preto sa ani nieto čomu diviť, že ten, kto dáke peniaze nahromadené má a sám ich alebo nepotrebuje, alebo vynaložiť nevie, radšej sa s nimi schováva, ich v temnosti drží, bojac sa, aby o ne — vydajúc ich druhým — neprišiel. Teraz to už tak síce často a zhusta sa nestáva, ako v predošlých časoch, v ktorých nezemania ešte menšiu bezpečnosť z ohľadu svojho majetku požívali a v ktorých ešte o zmenkovom práve a chytrom právnom postupku slýchať nebolo, čo nám už v terajších časoch veľmi pomáha. Že ale na tento spôsob, t. j. keď sa peniaze ukrývajú a do obehu neprichodia, o podujatiach priemyselných, obchode atď. reč byť nemôže, samo od seba sa rozumie. V takomto stave všetko len stojí a hlivie, bo nieto žiadnej pohybujúcej moci, naopak, kde sa peniaze v úplnej bezpečnosti nachodia, tam i s malými úrokmi sa vydávajú i chytro obehujú a takto všetky sily do pohybovania a do podujímania privodia. V Anglicku nieto veľká sila peňazstva, a predsa tam náramné a počudovania hodné podujímania sa vykonávajú, všetko sa v ustavičnom nachodí živote, tam ale peniaze práve pre veľkú bezpečnosť a pre iné druhé prajné okolnosti náramne chytro obehujú a týmto svojím prudkým obehom množstvo peňazí sa v Anglicku zostonásobňuje. Peniaz, ktorý za týždeň cez 20 rúk prejde, 20 ráz toľko vykoná ako peniaz, ktorý sa za týždeň len do jednej ruky prevlečie a tých 20 ľudí práve je tak majetných, ako ten jeden, ktorý len raz do týždňa tento peniaz dostane, rozdiel je ale ten, že tuto je len jeden jediný, tamto ale ich je 20. Pri tomto všetkom ešte i to spomenúť sa musí, že peniaze, kde nieto veľkej bezpečnosti, len pod veľkými úrokmi sa vydávajú, bo tak veritelia úrokmi si chcú nahradiť a dohoniť to, čo myslia, že na kapitáloch stratia. V Anglicku koľkokoľvek peňazí na 3 i na 2 zl. od sta ľahko dostať, u nás ale panuje ešte židovské a nežidovské úžerníctvo a i zákonný úrok stojí ešte na 6 od sta.

Tomuto nedostatku bezpečnosti z ohľadu dlžôb a úžerníctvu hate stavia takrečené zmenkové právo (Wechselrecht). Právo toto povstalo vlastne k ochrane kupectva a je vynálezkom jeho. V rakúskych dedičných krajinách uviedlo sa toto právo už roku 1717, ktoré sa ešte viac doplnilo a zdokonalilo r. 1763, my ale — ako všade, tak i tuto za druhými európskymi krajinami hodne sme nazad ostali, bo u nás len na sneme r. 1839/40 právo toto sa uviedlo a moc krajinskú získalo. Zmenky (der Wechsel) hlavne v kupectve svoju platnosť majú a sú mu — keď sa väčšmi rozvije — nevyhnutne potrebné. Kupci v svojom obchode potrebujú peniaze chytro, svoje povinovatosti, aby ich úverok neupadol, musia splácať na určitý čas bez ďalšieho odkladania, kupectvo samo tiež, aby ustavične bolo v toku a neviazlo, potrebuje chytrý obeh peňazí. Toto všetko vykonáva sa takrečenými zmenkami, alebo inakšie, úpismi a odkazmi, ktorými ten, kto ich vydáva, alebo sám seba zaväzuje, alebo iných vyzýva istú peňažitú sumu dajednému na určitý čas vyplatiť.

Vlastne zmenka je odkaz od jedného k druhému, aby miesto neho vyplatil istú peňažitú podlžnosť, a to síce nie jemu samému, ale inému, skadiaľ i zmenka meno svoje dostala, bo sa na tento spôsob veriteľ a dlžník mení a miesto jedného veriteľa a dlžníka druhí ich zastupujú, napr. kupec bystrický A. má dostať v Pešti 5000 zl. od kupca C., druhý ale kupec v Bystrici B. má platiť v Pešti tú istú sumu peňazí, alebo i viac, vystaví teda prvý kupec bystrický A. na kupca peštianskeho C. zmenku na 5000 zl., aby on tieto peniaze vyplatil v Pešti kupcovi D. a on teraz od kupca bystrického B. peniaze, ktoré by v Pešti žiadať mal, zoberie a tak sa vyplatí. Na tento spôsob jeho dlh aktívny je chytro vyplatený, peniaze z obehu nevychodia, a čo je ešte veľmi veľkej dôležitosti pri zmenkách, z jedného miesta na druhé prenášať sa nemusia, a pri prenášaní i z obehu na čas vystupujú, i útraty tým, ktorí ich žiadať a posielať majú, spôsobujú. Toto je ale — ako sme riekli — takrečená vlastná zmenka, bo môžu byť i zmenky iné, ktoré ale vlastne tohoto mena nezasluhujú, ačpráve sa v našom zákonodarstve vlastnými zmenkami menujú a tieto iné zmenky v našom uhorskom práve volajú sa vlastnými zmenkami (saját rendeletek),^[492] t. j. ktorými sa sám vystavovateľ zmenky zaväzuje, že istú sumu dajednému druhému pod určitým časom neomylne vyplatí. Tieto ale zmenky, v našom práve vlastné zmenky zvané, nie sú nič inšie, len úpisy dlžobné, v ktorých dajeden si od druhého v kupectve alebo v akomkoľvek obchode stojaceho peniaze vypožičiava, aby iného, komu je on dlžen, nimi uspokojiť mohol; to ale tieto úpisy od iných úpisov delí, že sa vystavujú pod právom na zmenky sa vzťahujúcim a tak i všetky tie právne následky, ktorékoľvek i zmenky za sebou ťahajú. U všetkých národov európskych, a tak i v našom práve, ktoré je podľa vzoru zmenkového práva druhých národov, a menovite rakúskeho, utvorené, zmenky zvláštneho práva a prednosti požívajú a tieto prednosti hlavne v tom záležia, že veriteľ na určitý v zmenke menovaný čas do úžitku svojich peňazí neomylne prísť musí a že by v prípadnosti neistoty prísť mohol, ku žiadnemu inému súdu sa neobracia, iba k súdu výslovne len zmenkami sa zaoberajúcemu a každému bez najmenšieho odkladu spravodlivosť prisluhujúcemu. Súd ale takýto i svoj výrok bez najmenšieho meškania vykonať dá a v potrebe dlžníka zaraz do výstavku (exekúcia) berie, nasledovne veriteľ do úžitku toho, čo mu prislúcha, zaraz prichodí. Pri tomto práve nemá miesta žiadna v inom práve takrečená a užívaná opozícia,^[493] tu nieto rozdielu žiadneho stavu, nehľadí sa na urodzenosť alebo neurodzenosť, či je dlžník pán alebo sedliak, nedávajú sa tu veci a statky len do dočasného úžitku veriteľovi, alebo druhému inému, ale sa mu zaraz majetnosť dlžníkova, a síce keď veci pohnutné nestačia, ktoré sa podľa práva zmenkového najprv do výstavku berú, i nepohnutné prisúdia a oddajú, a viac na žiaden spôsob od predošlého ich majiteľa, iba že by ich nanovo kúpil, vymeniť sa nemôžu. Pravdaže, i tu ešte zemianske dedičné statky svoje starodávne právo utrimujú, bo právo starootcovské nie je zrušené a toto je jeden z hlavných zákonov našej krajiny, predsa ale i zemania, ktorí sa v úpisoch svojich zmenkovému právu podvrhli, na zaujatie svojich statkov od právomocností a poznenáhle vyplácanie svojich dlžôb, teda na takrečenú sekvestráciu,^[494] žiadnu nádeju si robiť nemôžu, lebo sa statky, či dlžoby prevyšujú alebo neprevyšujú cenu statkov, zaraz veriteľovi do úžitku oddajú. A z tohoto ohľadu sú nám zmenkové zákony vítané a nielen z obchodného, ale i z politického ohľadu dôležité, lebo sa zákonmi týmito začala prerážať cesta rovnosti pred právom medzi pánmi a inými stavmi ľudu, od zákona dosiaľ neveľmi šetrenými a od pánov napospol len za zberbu považovanými. — Aspoň tu teda jesto trochu rovnosti, tu sa i nezeman smelšie a slobodnejšie pred právom postaviť môže, bo zemanovi za roveň jemu pred právom stojacemu tu povedať smie: „Mne tak, ako tebe!“

Povedali sme, že pri zmenkovom súde panuje rovnosť a náhlosť vo vykonávaní súdobného výroku. S touto náhlosťou sa pokračuje i pri riadnom pravotení, t. j. keď sa i strana obžalovaná od súdu vypočúva, najmä ale v takrečenom pravotení sumárnom, kde žalobník i bez počutia obžalovaného^[495] dostatočné, zákonom predpísané dôkazy o pravdivosti svojho požadovania podá. V takomto pravotení pod 24 hodinami dlžník povinovatosť svoju vykonať musí, ak len do výstavku prísť nechce, čo i skoršie ešte sa stať môže, kadenáhle žalobník preukáže, že u dlžníka ostávajúca majetnosť ani pod priebehom týchto 24 hodín nie je v bezpečnosti. Ale aj v riadnom pravotení súdobný výrok sa veľmi chytro vykonáva a len natoľko sa odkladá, koľko času k vypočúvaniu strán k úplnému vyvedeniu a vykonaniu pravoty sa potrebuje. Zmenkové zákony sú z mnohých ohľadov, ako sme už aj podotkli, veľké dobrodenie pre krajinu a v obchodnom najmä ohľade pre väčšie mestá; medzitým ale práve pre prísnosť, ktorá je v nich predpísaná, nevedomým ku veľkej škode a k úplnej strate svojho majetku byť môžu, ako o tom už i na našich slovenských stranách smutné príklady máme. Jeden každý ten, kto sa zmenkovému právu podvrhuje, berie na seba všetky následky toho chytrého právneho postupku, ako sme ho vypísali, každý sa ale zmenkovému právu podvrhuje, ktokoľvek listinu, takrečenú zmenku, ktorej forma je dokonale zákonom predpísaná, podpisuje. Pre nevedomosť tohoto na našich krajoch stali sa už príklady, že dlžníci, neznajúc následky, ktoré za sebou podpis na zmenkové papiere tiahne, bez rozpaku takéto im podané listiny ako obyčajné dlžobné úpisy podpísali a len potom, keď ich chytrosť súdobného zmenkového práva prikvačila, so škodou svojou nevedomosť svoju oľutovali. V takýchto prípadnostiach krajania naši dozaista sa mýlili na takrečené chartabianky^[496] (biely papier), do ktorých okrem mena veriteľa a dlžníka, koľkosti peňazí, okrem miesta, dňa a roku nič sa nevpisovalo a veriteľ splnomocnený bol, ak by dlžník platiť nechcel, podľa svojej ľúbosti rozličné podmienky povpisovať, na ktorých prijatie dlžník vydaním chartabianky sa popredku zaviazal. Chartabianky ale nielen formou svojou, ale hlavne tým od úpisov zmenkových sa delia, že tamtie patria pred obyčajný právny súd, tieto ale, ako sme riekli, celkom podľa druhého práva idú. Nevyhnutná a potrebná forma jednej každej zmenky je táto: a) musí byť na nej poznačené miesto, deň, mesiac a rok, kde a kedy sa vystavuje; b) musí byť výslovne zmenka nazvaná; c) čas — kedy sa zaplatí — musí byť určený; d) istá suma peňazí, na koľko sa zmenka vydáva, musí byť menovaná; e) meno toho, ktorému sa zmenka vyplatiť má, musí obsahovať ako rovne; f) aj meno dlžníka zmenky; g) musí sa menovať miesto, na ktorom sa zmenka zaplatí; h) meno vystavovateľa zmenky musí sa jasne a zreteľne vyložiť, a to priezvisko musí byť celkom vypísané a z krstného mena aspoň prvé litery vyložené. Keď sa zmenky od kupeckých domov alebo spoločností vystavujú, musí byť i firma alebo náslov, pod ktorým sa kupectvo vedie, alebo pod ktorým spoločnosť stojí, naznačené. Predtým i v písaní nezbehlí pod potvrdením zákonného svedectva zmenky vydávať mohli, teraz ale žiaden v písaní nezbehlý platnú zmenku vydať nemôže. Pri všetkom tomto musí sa ešte hlavne ďalej pozorovať, aby a) zmenky podľa práva zmenkového ďalej girovať (forgatni),^[497] alebo na druhých osloviť, alebo preniesť sa mohli, na ordre^[498] (poručenie, heslo) sa vystavili, t. j. tie slová „alebo ordre“ (heslo, poručenie) za menom remitenta (osoby, ktorej sa zmenka vyplatiť má) obsahovali, inakšie takáto zmenka podľa zákonov na druhého sa preniesť nemôže. Toto sa zachovávať musí preto, lebo zmenky z jedného na druhého sa prenášajú, bo ten, ktorému sa zmenka vyplatiť má, môže byť druhému dlžen a v ten čas môže mu práve prísť vyplácať, teda vyplatenie, t. j. odobranie peňazí na druhého prenáša; b) pri vlastných zmenkách vystavovateľ musí sám seba ako platca zmenky menovať; c) v cudzej zmenke musí sa osoba tretia, od vystavovateľa zmenky právne rozdielna, ako platec naznačiť, ktorá sa trassatom (pohľadovaním) menuje.^[499] Na tento spôsob vystavené listiny^[500] sú pravými zmenkami. Nevedomosť, keď by sa kto na to odvolával, že nevedel, aké následky listiny takto vystavené za sebou tiahnu, pred súdom ani najmenšie vo veci nemení. Je teda ostražitosť a opatrnosť tuto veľmi potrebná. Ešte i to často ráz sa stáva, najmä u nás, že sa zmenka dlžníkovi ku podpisu podá, čas ale platenia ešte je v nej nie naznačený, ale naraz na dlžníka súdobný výrok zahrmí, a keď platiť nemá, výstavok sa počína, preto upozorňujeme všetkých našich krajanov, aby prv, lež zmenky podpisujú, náležite prehliadli, či všetko podľa podmienok zákonom predpísaných a tu uvedených je v nich sporiadané.

Užitočnosť a veľké dobrodenie zmeniek samo od seba do očí bije a všetkým — keď len v nevedomosti sa zaviesť nedajú — zmenky veľmi dobre slúžia. Jesto, pravda, prípadnosti, kde i náhlemu zmenkovému právu predchytiť sa môže, medzitým stáva sa to len chytrou slovnou pravotou v oddialenosti od miesta zmenkového súdu,^[501] a preto i z tohoto ohľadu pozorovať treba, aby remitent do škody neprišiel. Ostatne veríme, že zmenkovým právom v krajine našej nielen obchodu sa náramne poľahčilo a dlhé, obyčajné u nás pravotenie v zmenkových dlžobách preseklo, ale že sa nimi preťala i cesta rovnosti pred právom napospol a jednakosti právnej všetkých osôb, či urodzených alebo neurodzených, pred súdom.