ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[133]

Z mnohých a temer všetkých strán vlasti našej dochodia zlé chýry o pominulej žatve, odvšadiaľ, i z tých najúrodnejších krajín sa žalujú, že bolo síce slamy dosť, ale zrna málo, zlé chýry dobehujú z horných našich krajov, že tam pre ustavičné dažde a pľušte zbožie upodozrievalo a zemiaky, ostatná v zlých časoch nádeja, vymokajú, hroznejšie ešte nad tieto ženú sa z rozličných a najmä z horných krajov vlasti našej zprávy o búrkach, krupobitiach, prívaloch, povodniach, ktoré mnoho, veľmi mnoho poľa zasiateho a zrelého už obilia spustošili a pritom aj veľa inej škody narobili; z Haliče, susednej našej krajiny, oznamujú nám úradné zprávy, že tam už tisíce a tisíce ľudu následkom strašlivých povodní bez chleba, bez domu a bez všetkého zostali, zavierať teda musíme, že sa úzkostný rok približuje^[134] a že najmä na horné strany vlasti našej nešťastie a bieda prichodí, tým väčšia, že už pominulý rok tam máločo dozrelo a jako sme zakúsili, vo viacej tamojších stoliciach hlad a všeljaká s týmto spojená bieda panovali. Cena zbožia tiež už na všetkých stranách vlasti našej poskočila a dakde do neslýchanej v ostatných rokoch výšky vystúpila, jako napr. v Prešporku, kde predtým merica žita za 5 zl. v. č. a nižšie sa predávala, teraz už za 10 zl. sa predáva. Poskočenie ceny zbožia a iných plodín zemských nie je nešťastie pre krajinu, keď je následkom iného jako neúrody, keď ale tejto následkom sa drahota strháva, prichádza hlad a bieda na krajinu. Pri takýchto smutných chýroch a úkazoch je zaiste najväčšia potreba o pomoci premýšľať a jako by sa nastávajúca bieda, keď nie docela odstrániť, aspoň umenšiť dala, rokovať (etwas besprechen, consultare) a rady prednášať.

Krajina naša je na zbožie náramne bohatá, z tohoto ohľadu napospol komorou zbožnou^[135] volaná, a predsa v nej opakuje sa hlad a bieda z neho pochádzajúca a častejšie drahota sa strháva. Príčina tohoto si odporujúceho úkazu pri toľkej bohatosti, toľkej často ráz drahoty a toľkej v cene priemenčivosti^[136] nie je žiadna iná jako tá, že zbožie u nás napospol v malej cene stojí a nedostatok ústavov proti drahote a vysokému poskočeniu zbožia v cene namierených. Pretože zbožie u nás napospol malú cenu má, troví sa a v časoch hojnejších mrhá vospust sveta, preto aj nezakladajú zámožní jednotlivci sýpky, v ktorých by sa v lepších časoch zbožie zosýpalo a v časoch drahších predávalo, bo pri obyčajnej hojnosti a malej cene zbožia nemajú výhľadu, že by s ním dobre obísť mohli, ale najviac sa pri takomto predsavzatí škody obávajú. Keď potom zlé časy uderia a nedostatok zbožia sa ukáže, v nedostatku mnohých jednotlivcov, čo by boli zbožie na dobré pre nich výhľady nazosýpali, tí, ktorí práve pod rukou zbožie majú, ktorým alebo z predošlých rokov bolo niečo zostalo, alebo čo boli dajakú zásobu (copia, Vorrath) nazdarboh pozosýpali, alebo ktorým sa pri neúrode hojnejšie urodilo, alebo pri obecnom nešťastí im neoškodované zostalo, zbožie svoje do trhu vypravia a cenu najviacej podľa ľúbosti vystavujú. Takto potom cena zbožia naraz vysoko poskočí a obecenstvo trpí, alebo na úžeru takýchto ušťastlivených jednotlivcov peniaze vydáva, títo ale, dočkajúc sa raz dobrého pre zbožie času, málocennosť zbožia si pri podanej príležitosti hojne nahradzujú a vačky si plnia. Cena zbožia, jako sme povedali, u nás obyčajne nízka, v terajších našich okolnostiach sa povýšiť a do istej stálosti z mnohých príčin sa priviesť nedá, keď ale toto nemôže sa stať a tak, keď aj mnohí jednotlivci k zosýpaniu, k zachovaniu zbožia privábení byť nemôžu, nič inšie neostáva, len aby sa verejné sýpky na príkaz vrchností stavali a tieto potom v čase nedostatku za útočiská proti biede i hladu slúžili a na tento spôsob obchodných jednotlivcov^[137] nahradili a zastúpili. Dobre toto videla vláda naša, a preto múdrym a otcovským ustanovením porúčala všetkým našim stoliciam, aby verejné sýpky vystavali a tak biede a hladu záseky oproti položili. Srdečnú ona všetkých nás za to vďačnosť zasluhuje, bo vskutku nateraz mocnejšieho a bezpečnejšieho prostriedku, biede a hladu sa obrániť, nad tento od vlády poručený niet, teraz už len na našich stoliciach záleží, aby múdry tento prostriedok uskutočnili a dobrej rady zažili. Keď sýpky sa nastávajú a do nich za pospolité peniaze zbožie sa navozí, budeme už mať jedno veľké útočisko proti biede a hladu: v čas potreby sa zbožie zo sýpok po slušnej, od vrchnosti ustanovenej cene popredá a tým sa nielen hlad a bieda z veľkej čiastky zamedzí, ale sa aj neobyčajná drahota prekazí, bo úžerníci na uzde sa držať budú. Priali by sme teda najsrdečnejšie, aby sa čím skôr múdre toto poručenie vykonalo, sýpky sa stavať začali a teraz, menovite v našich horných stoliciach, keď toľká bieda nastáva, ani na vystavenie sýpok nečakajúc, zbožie sa z dolnej požehnanejšej zeme, a to čím skôr, kým ešte asnáď veľmi v cene neposkočí, na pospolité útraty dovážať dalo a pod opateru verejnú zložilo.

Druhý prostriedok, ktorého by sa vrchnosti naše stoličné proti nastávajúcej biede lapiť mali, bol by ten, aby sa menovite v našich horných stoliciach, kde najväčšia bieda hrozí, pálenka z každého obilia napospol páliť zakázala a tak zbožie k potrave ľudskej potrebné na tento nápoj, krem toho naničhodný a jedovatý, nehubilo a nekántrilo. Zákonom článku VI.^[138] od r. 1832/6 sa krem toho poddaným pálenku z obilia páliť prísne zakazuje, teraz ale pri nastávajúcej biede v čas potreby malo by sa toto i na iných rozšíriť a prísne na to pozorovať, aby ľud obecný spomenutý zákon prísne zachovával, lebo vieme zo skúsenosti, že sa tu i tam potajme od poddanstva prekračuje. Takýchto prostriedkov sa vrchnosti krajinské v podobných prípadnostiach vždy lapali a v tom istotne pokračovali spravodlivo, bo zbožie je k jedlu a jedlo je k žitiu človeka nevyhnutne potrebné, nie ale k nápoju, a to ešte k tak hnusnému a škodlivému.

K týmto prostriedkom pripojiť by sa mal ešte tretí, od nás už krem toho v týchto listoch mocne porúčaný, a to: zakladanie a rozširovanie spolkov miernosti, lebo tak by sa mnoho z toho, čo sa teraz na nápoj mrhá, k potrave obrátilo, ľud by veľkú čiastku svojej majetnosti nepremárnil, sám dobrovoľne väčšiu drahotu nerobil, do rozličných iných nešťastí neupadal, na duchu i na tele osviežel a tak k práci a k zárobkom spôsobnejším sa stal i hneď hlavu v prvej biede neovesoval. Čo aj zbožie v našich vrchovitých krajoch sa zahubí alebo nedozrie, zemiaky sa dorobia a tieto dávajú mnoho živnosti, keď ale na ten naničhodný nápoj sa vypália a vymámia, živnosti sa ujmú. Preto obraciame zase prosbu našu ku všetkým správcom a najmä k duchovným predstaveným ľudu, aby si smutné tieto, našim krajom zahrážajúce okolnosti^[139] k srdcu pripustili a zmilujúc sa nad ľudom, s dvojitou pilnosťou a horlivosťou k zasadaniu týchto užitočných a nám nevyhnutne potrebných spolkov pristúpili. A ty, ľud biedny, vytrápený, hriešny, vstúp do seba, poslúchni hlas dobrepracujúcich tvojich predstavených a poznaj pri tomto opakujúcom sa nešťastí, že ruka božia uťahuje ti už svoje dary, ktoré mrháš a užívaš k hriechu a zlému, bo nechce boh, aby jeho dary slúžili ku zlému a k záhube tvojej, ale chce, abys’ ich k tomu, k čomu sú ustanovené, užíval, nerúhal sa mu za ne, ale ďakoval vrúcne a nimi zachovávaný a občerstvený viedol si život poriadny a tešil sa zo sveta a nenariekal naň vždy jako na údolie biedy a nešťastia.