ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[80]

Videli sme v predchádzajúcich článkoch veľkú potrebu verejného (publicus, öffentlich) vyučovania a videli sme ešte veľké nedostatky z tohoto ohľadu v krajine našej. Tomuto nedostatku, ktorý pred pár časmi aj v iných európskych krajinách panoval a sčiastky ešte aj u vysokovzdelaných západných národov európskych trvá, pomáhali znamenité na konci pominutého stoletia povstalé ústavy, takrečené nedeľné školy. Námera (der Zweck, scopus) týchto škôl bola a je všetkým tým, ktorí dobrodenia toho, vyučovania školského, v svojom detinstve a v mladom svojom veku účastnými sa nestali, alebo ktorí len málo sa v tomto veku v školách podučili a v priebehu času zábudlivosťou aj o to prišli alebo prichádzajú, toto dobrodenie udeľovať a ich s prvými v živote neobchodne potrebnými^[81] známosťami oboznamovať. Aj na tých ešte sa vyučovanie v týchto ústavoch rozširuje, ktorí zo škôl niečo vyniesli, poučenie ale v rozličných známostiach potrebujú a napospol na všetkých tých, ktorí sa učiť chuť majú. Pripúšťajú sa k nim i mladší i starší, dobre, že aj títo, bo nikdy sa človek, čo by jako starý bol, všetko dokonale nevyučí a naveky niečomu priúčať sa má, lebo dlhé je umenie, ale život krátky. I v našej vlasti od daktorého času sa začínajú ukazovať tieto znamenité ústavy, nedeľné školy, založené a pestované od ľudí pilných a svedomitých, duchom lásky k bližným svojim naplnených. Tým s radostnejším srdcom vítame my povstanie týchto ústavov vo vlasti našej, čím sme viac o veľkom ich pre ľud a krajinu úžitku a o veľkej ich potrebe pre vlasť našu, kde mnoho je ešte nedostatku v poučení ľudu, presvedčení. Ony doplňujú a nahradzujú to, čo ľudia v mladom svojom veku či vlastnou, či druhých okolností vinou zanedbali a sú takrečeno školy pre obecný ľud náhradné, preto mali by všade, kde sa len koľvek uviesť môžu a k tomuto vonkajších (externus, äusserlich) potrieb málo, tým ale viac šľachetnej horlivosti a lásky k bližným treba, pozakladať a po krajine našej tak, jako aj po iných krajinách európskych a menovite aj po dedičných zemiach rakúskych, napr. v samom Rakúsku, Česku, porozširovať. Školy tieto sú vo vlasti našej novým úkazom, zákonom ešte nič o nich a ich zriadení (Einrichtung) nie je ustanovené, a preto zanechané sú dosiaľ a myslíme, aj na budúci čas budú súkromných pilnosti,^[82] horlivosti a ochotnosti. A toto zakladanie a vedenie nedeľných škôl v obciach nikomu lepšie nestojí jako učiteľom cirkevným, farárom, slova božieho kazateľom a učiteľom školským; oni sú vodcovia duchovní ľudu, už teda podľa svojho povolania sväto sú zaviazaní ľud sebe zverený ku všetkému dobrému a poučiteľnému viesť a ho známosťami náboženskými a aj inými obohacovať, oni sú vycvičenejší, vzdelaní alebo práve aj učení, oni majú veľkú dôveru u ľudu a naposledok oni majú k tomu aj čas a čo jako sú aj prácami obsypaní, nájdu ho, keď len vôľu k tomu pridajú. Horlivosť a ochotnosť duchovných správcov ľudu nášho je jedna hlavná podmienka zakladania nedeľných škôl; keď túto duchovní správcovia ukážu a ukázať ju pri vyučovaní, zmravňovaní ľudu je svätá ich podľa úradu a záväzku povinnosť, ostatné sa potom dariť bude a nedeľná škola v obci sa založí. Nemyslíme, že by ľud niekde bol tak surový, tak neznabožský, tak o seba nedbanlivý, že by, keď správcovia jeho duchovní ho k navštevovaniu nedeľnej školy pozvú, na toto pozvanie nedbal a znamenitého tohoto ústavu celkom sa odhodil, naopak vidíme, že všade, kde len koľvek sa nedeľná škola otvorila, s radosťou do nej sa dal a pilne ju navštevoval. Dobre to ľud cíti, že on málo vie, ťažko mu prichádza v každej najmenšej veci sa k iným o radu, o pomoc obracať musieť, neraz si horko, že sa v mladosti svojej málo naučil, sťažuje a naspäť si svoje mladé letá, len aby sa viac naučiť mohol, žiada, vidíme krem toho, že náš ľud je veľmi zvedochtivý,^[83] poučenlivý, že sa pri nedeli a sviatku do knižiek, keď ich rozumie, s radosťou berie, netreba teda o ňom pochybovať, že by do nedeľných škôl, keď sa mu otvoria, s radosťou nechodil a s radosťou sa v nich nepodúčal. Len v takých osadách a obciach, kde by sa boli mravy napospol najmä pijanstvom docela zhubili, kde čas nedeľný po službách božích v krčmách nemilobohu tráviť už do obyčaja prišlo, len tam, veríme, že by nedeľné školy neboli napospol s radosťou od ľudu prijaté, ale i tam sa nájdu vždy múdrejší, cnostlivejší a poriadnejší otcovia čeľadní a hospodári, nájdu sa vždy aj zvedochtivejší, ešte neskazení mladí chasníci, ktorí s radosťou do nedeľnej školy vstúpia a iným príklad dajú. Prv alebo neskôr pôjdu aj druhí za nimi, lebo taká je povaha ľudská (natura, die Beschaffenheit), že čo aj zlému sa oddá a čo aj dlhšie časy v ňom strávi, predsa sa na hlas prenikavý, na príklad dobrý a šľachetný spamätá a zo zlého sa otriasať začína. Človek je človek, svedomie jeho, keď sa raz v ňom vzbudilo, nikdy sa viac docela vonkoncom udusiť a zatarasiť nedá. Ale i tam, kde sa v obciach už zlé mravy z pijanstva, tejto studne hnusných výstupkov, vyliahli a ľud naprašili, i tam najviacej na duchovných správcoch záleží, aby ľud k niečomu lepšiemu priviedli a ho aj k nedeľným školám naklonili; treba len vôle pevnej, nezlomnej a tak sa tvoriť dá. Výhovorky, že ľud tu alebo tam nie je k tomu náklonný, že sa mu už mnoho nahovorilo, nakázalo a že nič na to nedbá, že sa už aj niečo začalo a zase sa rozsypalo, sú len zástera nechuti alebo malej horlivosti k činnosti.

Škola nedeľná podľa potrieb tých, ktorí ju navštevujú, na dvoje by sa deliť mohla; jedni sú takí, ktorí v detinskom svojom veku najmenšieho vyučenia nemali, alebo čo aj mali, zábudlivosťou neskôr o to prišli, druhí, ktorí sa v niečom, v najprvších známostiach, podchytili a to, čo sa naučili, aj dodržali, podľa tohoto teda delilo by sa nedeľné vyučovanie na dvoje, jedno by bolo pre takých, ktorí sú celkom nevedomí, druhé pre takých, ktorí sú podučení v známostiach najpotrebnejších a tamtí by patrili k nižšej, títo k vyššej škole. Vyučovanie by bolo pre oboch osobitné, jedno za druhým, alebo v tom samom čase na rozličných miestach viesť by sa mohlo od dvoch rozličných osôb, tamto asnáď od školského učiteľa, toto od samého farára, sl. b. kazateľa. V nižšej škole by boli hlavné predmety (objectum, der Gegenstand): a) čítanie, b) písanie, c) počtovanie, d) učenie v náboženstve; v druhej vyššej: a) cvičenie sa v reči materskej a skladanie v nej,^[84] b) počtovanie vyššie, c) prírodoskus^[85] (fyzika) s obzvláštnym pozorom^[86] na úkazy prirodzené, u nás sa zjavujúce, d) prírodopis (historia naturalis, Naturgeschichte) so zvláštnym pozorom na naše kovy, rastlinstvo i zvery, e) história všeobecná nakrátko, obšírnejšie našej vlasti, f) zemepis, najmä Európy a hlavne vlasti našej, g) známosť krátka krajinských zákonov, najmä čo sa obecného ľudu týka, h) hospodárske veci, užitočné nové v tomto ohľade vynálezy, i) zábavné a ponaučné všeljaké rozprávky, a naposledok aj niečo o obchode (Handel, Commercium).^[87] Čas, v ktorom by sa vyučovanie držať mohlo, najpríhodnejší by bol v nedeľu po dokončených službách božích, bo vtedy i čas majú k tomu všetci najlepší i sa takéto vyučovanie najlepšie na tento zasvätený deň svedčí. Dobre by bolo, keby vrchnosti obcí pod čas vyučovania žiadne zhonby po krčmách a uliciach nedovoľovali, aby sa pohoršenie nezavdávalo a od navštevovania hodín daktorí ľahkomyseľnejší neodťahovali. V lete, keď veľké roboty poľné stoja a ľud sa cez celý týždeň v potu tvári na poli napracoval, i v nedeľu odpočinku potrebuje a tiež aj z veľkej čiastky niekde na našich stranách svetom sa rozchádza, dobre by bolo vyučovanie nedeľné prenechať^[88] a ho len zase potom na jeseň, keď roboty poľné viac a viac prestávajú, začať. S nedeľnými školami mohli by sa aj iné užitočné veci zaviesť, menovite založiť a sporiadať by sa mohli knihovne k čítaniu pre ľud, jako to aj inde v iných krajinách pri nedeľných školách vídame, potom tiež ľud by sa tu pripravovať mohol k spolkom miernosti, pre nás náramne užitočným a neobchodne potrebným. Knihy do knihovne kupovali by sa z prínesiek^[89] (der Betrag) peňažitých samých poslucháčov nedeľných prednášaní, ktoré prínesky, pravda, veľmi malé by byť museli a každý týždeň, jestli by boli najmenšie, každý mesiac, jestli by boli patrnejšie, znášať by sa mohli. Keď by sa raz malý základ urobil, prínesky tieto riadne by celkom prestali a potom by sa len peniaze za požičané knihy od čitateľov vyberali a knihoveň z týchto peňazí rozmnožúvala. Máme potom tiež tú nádeju, že by sa pre takéto obecný úžitok donášajúce knihovne aj šľachetní dobrodincovia, ktorí by ich alebo peňažite alebo knihami podporovali, našli a k prvým by sme my samé zemské panstvá, k druhým knihy vydávajúcich spisovateľov pripočítali. Zemské panstvá so zmáháním sa vzdelanosti svojich poddaných len vyhrať môžu, bo namiesto surových, neohrabaných poddaných, až takých mali, dostali by poriadnejších a mravnejších, potom tiež, na čo sa pozor obrátiť musí, predsebabravejších,^[90] šanobnejších a tak majetnejších, ktorí by svoje príslušnosti poriadnejšie a lepšie splácali. Ale zemským panstvám na väčšej vzdelanosti i mravnosti svojich poddaných už pre samú jej vysokú cenu záležať musí, niet potom peknejšieho dobrodenia nad to, ktoré sa lepšej stránke človeka, t. j. duchovnej, urobí. Poddaní tiež pracujú a namáhajú sa pre panstvo; dobrodenie podobné od panstva bolo by pre poddaných odmenou, ktorou by aj oddanosť a lásku poddaných k panstvám svojim utvrdilo. Žiadnej nemáme pochybnosti, že by spisovatelia sami knihami od seba vydanými takéto knihovne podľa možnosti napomohli, bo tak by knihy ich žiadaný úžitok väčšmi vydávali a na mnohých pôsobili.^[91] Predstavení nedeľnej školy opatrovali by aj knihoveň, oni by tiež knihy, jaké sa kúpiť majú, ustanovovali i obstarávali. Počty by viedol^[92] jeden od samých údov k tomu vyvolený, zámožnejší a statočný obyvateľ obce a skladali by sa verejne.

Veľký, bezmierny je úžitok nedeľných škôl a s nimi spojených knihovien; ľud sa vzdeláva, od surovosti, neohrabanosti odstáva,^[93] hrubé výstupky opúšťa, sa zmravňuje a zlepšuje a miesto daromného alebo bezbožného času mrhania na dobré, užitočné práce navyká. Ľud vzdelanejší má vážnosť k vrchnosti, predstaveným, on obecné veci s radosťou a svoje povinnosti s vďačnosťou vykonáva, preto máme pevnú nádeju, že za príkladom založených už u nás nedeľných škôl, napr. v Nitrianskej, Trenčianskej atď., iné obce pôjdu a šľachetní priatelia ľudu nášho na založenie ich s celou dušou nastávať budú. Nedostanú, pravda, za to žiadnej vonkajšej (externus; äusserlich) na ten čas odmeny, ale ktoráže odmena pre poctivého, šľachetného človeka je peknejšia nad povedomosť pracovania a namáhania sa za dobro obecné a nad uznalosť dobrých?