Zlatý fond > Diela > Politické state a prejavy


E-mail (povinné):

Ľudovít Štúr:
Politické state a prejavy

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Mária Kunecová, Zuzana Babjaková, Simona Reseková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Lucia Muráriková, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Lucia Olosová, Slavomír Danko, Miroslava Lendacká, Jana Kyseľová, Martin Hlinka.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 72 čitateľov

Priemyselná škola

[397]

Naše horné kraje sú napospol chudobné. Príčina toho je nielen krajov neúrodnosť a ich oddialenosť od väčšieho sveta, ale i nedostatok priemyselného vzdelania u našich priemyselníkov a ľudí majetnejších, a nepodujímavosť napospol. Nevedia naši ľudia zem k tomu, k čomu by aj u nás súca bola, upotrebiť, jej plody a dary k väčšiemu svojmu úžitku obrátiť, nevedia prírodných síl sa zmocniť, neznajú, čoho sa chytiť a čím si cestu k svetu otvoriť. Remeslá, ktoré u nás sú doma, zhotovujú už len výrobky najviac pre potreby domáce, do sveta sa s nimi pustiť a na úbeh s inými sa dať pre svoju nedokonalosť z najväčšej čiastky nie sú vstave, naše ale potreby domáce pre náš nedostatok a nemajetnosť sú malé, a tak ostávame len v starom stave, v starom nedostatku, medzitým keď iní zôkol-vôkol napred kráčajú, zmajetnievajú a nás v každom ohľade nadrastajú. Takýto stav, ak len nechceme celkom upadnúť a do nevýslovnej biedy zahrúžení byť, dlho trvať na žiaden spôsob nesmie, musíme teda pomyslieť na prostriedky, ako by sme si v tejto núdzi pomáhali a z nášho zaostatia hore sa chápali. Takýto jeden prostriedok, ktorý by nám značne k lepšiemu stavu dopomohol, je istotne priemyselná škola.

Cieľ takejto priemyselnej školy by bol priemyselníkov pre naše kraje vzdelávať, ich s pokrokmi remesiel napospol oboznámiť, spôsobu, ako sa výrobky priemyselné ľahšie, dokonalejšie zhotovovať môžu, vyučiť, ich s tými silami, ktoré ku svojim priemyselným podujatiam užiť by mohli, zoznámiť, oči im takrečeno do sveta otvoriť a potom i druhé pre život potrebné známosti a vlastenecké i ľudské vzdelanie medzi nimi rozšíriť. Podľa tohoto náuky a známosti tie, čo by do okresu priemyselnej školy padali, boli by asi tieto: strojníctvo, lučba, fyzika, prírodopis, počtárstvo, kreslenie a k tomu ešte i zemepis, hlavne našej vlasti a Európy, história a náboženstvo. Do takejto školy by hlavne mali chodiť tí, ktorí sa budúcne remeslám oddajú, a na mieste, kde by škola stála, mohli by ju navštevovať i tí, ktorí sa už skutočne v remesle cvičia.

V Pešti stojí už takáto priemyselná škola krajinská, tam sa ale všetko maďarsky prednáša, z našich ale synkov, remeslám sa oddávajúcich, máloktorý vie maďarsky, a potom, kto by čo hovoril, už učenie v inej reči na učeníkov[398] nikdy tak nepôsobí, nikdy ich tak nezaujíma a v nich sa takrečeno neusadá, ako v reči materinskej. Škola teda táto, ktorú by sme my pre našich budúcich priemyselníkov vystavať chceli a mali, aby sme to, čo chceme, dosiahnuť mohli, musela by byť slovenská.

Keď ale takúto školu chceme, musíme ju sami vlastnými prostriedkami založiť a vydržiavať. A vskutku by to osoh a dobro celého nášho národa vyhľadávali, aby sa takáto škola založila. Naši dajedni nevzdelaní ľudia, pravda, povedia: „Čo nás tam po tom, keď sa v nej majú remeselníci učiť, nechže sa o ňu remeselníci starajú,“ — ale to je, brachu, celkom nepravda. Priemyselníci sú kanál, ktorým dostatok medzi ľudí prichodí; z remeselníkov sa živia z hodnej čiastky roľníci, všeljakí úradníci, služobníci cirkevní atď. atď. Keď tí majú, majú všetci, keď tí upadajú, trpia všetci. Keby národ náš len k tomu poznaniu prišiel, že keď je jedným dobre, dobre je aj druhým a dobre sa vedie celku, tak by sme istotne nepočúvali ustavične tie reči: „Čo ma do toho? Mňa po tom nič! Nech sa ten o to stará, kto z toho niečo má atď. atď.,“ bo toto všetko ukazuje na veľkú nevzdelanosť a nerozumenie tomu, čo je každému osožné. Napomáhať celok, vec obecnú, je nielen pekne, ale je spojené aj s osohom každého, lebo sme všetci vo zväzku a spojení, a len slepý nevidí tú reťaz, ktorou je v spoločnosti občianskej všetko s jedno-druhým pospájané. Len táto zaslepenosť, alebo inými slovami nevzdelanosť, môže udržať to sebectvo, ktoré sa o nič obecného, o nikoho druhého nestará a len seba pred očami má, a ktoré, bohužiaľ, v našom národe ešte tak hrubo, až do poľutovania panuje a nad ktorým sa už teraz všetci vzdelanejší tak horšia.

Skadiaľže ale vziať tie prostriedky k založeniu a vydržaniu tejto školy? Povedali sme už, že sa táto vec celého nášho národa týka, a tak celý národ náš povinovatý je tejto škole prostriedky dať a zozbierať. Keď by teda náš národ sa v tomto ohľade osvietil a potrebu takejto priemyselnej školy poznal, urobili by sme všeobecný podpis k založeniu alebo pevnej a nepohnutnej istiny k vydržaniu takejto školy, alebo k záväzkom ročných poriadnych prínesiek,[399] z ktorých by sa všetko, čo je škole potrebné, ako: miesto k vyučovaniu, náradie, učitelia atď., zaopatrovali a platili. Hlavnou ale povinnosťou by bolo našich ciech o založenie takejto školy sa postarať, bo veru to s istotou predpovedať môžeme, že ak sa o zdokonalenie svojich remesiel nepostarajú a keď ešte len i ďalej toho starého porekadla: „Ako naši otcovia robili, tak aj my budeme,“ sa držať budú, že všetky, všetky upadnú a od priemyselných i vzdelanejších krajov a centrálnych miest sa pohltia a navnivoč obrátia, ako to už, bohužiaľ, s mnohými cechami u nás sa stalo a každodenne stáva. Či by nemohli naše cechy svoje zbytočné peniaze radšej na tieto veci obrátiť ako na to ustavičné hostinkárstvo a ožranstvo, nad ktorým sa už i v našich novinách toľké ponosy vedú? Každá cecha na stá stroví do roka na tieto daromniny; keby teda len jednu polovicu alebo len tretiu čiastku ročne na takýto ústav naše cechy dávali, koľká by už z toho istina narástla, alebo koľko by z toho bolo stálych ročných prínesiek! Cechy teda naše hlavne by sa mali za to zaujať, ale napospol i všetci, nielen milovníci národa nášho, lež i všetci naši krajania. Naši ľudia, pravda, dosiaľ neboli naučení k obetiam a jediné ich obete boli dosiaľ na kostoly a cirkvi, ktoré síce pekné sú, ale pre mnohostranný život národa nepostačné. Keď chce mať národ, aby mu i v druhom ohľade lepšie bolo, aby sa v dobremajetnosti zmáhal, aby sa vzdelával, musí podporovať všeljaké ústavy, priemyselné, literárne atď. atď.

Bratia naši Česi práve teraz založili takúto priemyselnú školu a súc už z tohoto ohľadu osvietení i duchom národnosti a obecnomyseľnosti naplnenejší,[400] zobrali na ňu za chvíľu pár tisíc zlatých striebra. V tejto škole sa bude všetko tiež česky prednášať, ako by sa u nás prednášalo po slovensky.

K založeniu takejto školy potrebovali by sme, pravda, privolenie vlády, nieto ale pochybnosti, že by sme ho dostali, keby sme ukázali dostatočnú istinu k jej založeniu. A keď by sme si my ju sami založili a udŕžali, z ohľadu reči národnej, v ktorej by sa tam prednášať muselo, nemohli by sa nám robiť žiadne ťažkosti a prekážky.

S materiálnym dobrobytom národa je aj život duchovný najužšie spojený: akože budeme napr. našu literatúru držať, ústavy a iné spolky pre vzdelanosť nášho národa zakladať, keď nebudeme mať k tomu prostriedkov, t. j. keď nám bude chýbať na majetnosti?

Miesto pre takúto školu najsúcejšie bolo by v Štiavnici,[401] čoho príčinu svojím časom obšírnejšie rozvedieme, ako aj o bližšej nárade k takejto škole, keď k tomu náklonnosť u nášho národa a mužov, v ňom predok vedúcich, spozorujeme, hovoriť budeme, vyzvúc zaraz verejne v novinách našich k peňažitým podpisom všeobecným pre takýto ústav národný.



[397] Prjemiselná škola. Úvodník v 147. čísle z 29. decembra (prosinca) 1846, str. 587 — 588.

[398] učenie v inej reči na učeníkov — na žiakov

[399] k záväzkom ročných poriadnych prínesiek — hodných príspevkov

[400] duchom… obecnomyseľnosti naplnenejší — starosti o všeobecné blaho

[401] miesto… najsúcejšie bolo by v Štiavnici — asi preto, že tam existovala dobropovestná vysoká škola banská, ale možno i preto, že Banská Štiavnica mala prebudenú slovenskú študentskú mládež





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.