Zlatý fond > Diela > Politické state a prejavy


E-mail (povinné):

Ľudovít Štúr:
Politické state a prejavy

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Mária Kunecová, Zuzana Babjaková, Simona Reseková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Lucia Muráriková, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Lucia Olosová, Slavomír Danko, Miroslava Lendacká, Jana Kyseľová, Martin Hlinka.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 63 čitateľov

Z ľavého brehu Váhu

[569]

Tu všeobecne budí potešiteľnú senzáciu, že „Pressburger Zeitung“ zaujíma pevnejší postoj a prihovára sa ráznejšie ako predtým za ústavné práva. Za tejto situácie prijmite opis terajších pomerov na Slovensku a v Trenčianskej stolici. Pochádza on od muža, ktorý spolu s mnohými svojimi rodákmi stál v boji za práva, sľubované v ústave, a pomáhal podľa svojich síl zakladať novoutvárajúcu sa éru Rakúska; pravdivá je to zpráva, nemajte strach ani zo zveličovania ani z prekrucovania.

Že z oficiálnych vyhlásení a všakových uisťovaní nemožno bezpečne uzatvárať na zmýšľanie ľudu, to vie každý rozumný človek; no kto by pripustil, že tieto môžu byť meradlom „dobrého zmýšľania“ najmä po udalostiach, ktoré sa u nás stali, ten by musel byť blázon alebo pochlebník alebo taký, čo sám seba chce klamať. Vytasovať sa pri všetkých takýchto manifestáciách hneď s frázami „o všade vzmáhajúcej sa dôvere, o prinavracajúcom sa dobrom zmýšľaní“, znamená zlú službu preukazovať tým, ktorým má dôvera a dobré zmýšľanie patriť; lebo takto sa ľudia učičíkavajú a v skutočnosti sa zatiaľ deje opak toho, o čom snívali. Tak je tomu tu. Nedajte nič na také ovácie, ale vypočujte mužov, ktorí to s monarchiou i so sľubovanými slobodami a svojím národom statočne myslia a majú možnosť o pravom stave zvedieť; v opačnom prípade pôsobíte nahor i nadol škodlivo v tej veci, ktorej ste sa tak pekne a mužne začali vo svojich novinách zastávať. Ako vám píšu z nitrianskeho a novohradského komitátu,[571] že tam dôvera voči vláde skôr klesá, než stúpa, práve toho istého sme svedkami aj tu v trenčianskom komitáte. Tá trieda obyvateľstva, ktorá sama zasiahla činne do insurekcie[572] a ktorá sa v predchádzajúcich zmätkoch odvrátila s nesmiernou nedôverou od vlády, nestala sa lepšou ani v najbližšej minulosti; sleduje podozrievavým okom všetky kroky vlády a z každého mylného kroku usiluje sa pre seba vyťažiť. Ale nechajme bokom túto časť obyvateľstva; tú tvorí aj tak zväčša iba šľachta, ktorá je vo veľkej menšine. Všimnime si tých druhých, za revolúcie nerozhodných, k nej sa slabo pridávajúcich a násilím k nej dohnaných; potom si všimnime tých častí nášho obyvateľstva, ktoré sa rozhodne pridali k vláde. Z týchto ostatných mnohí vlastným obetovaním sa preukázali vláde výdatné služby, hlavne duchovenstvo, a to rovnako katolícke, ako evanjelické, učiteľský stav, obyvatelia mestečiek a najmä veľké masy ľudu. Nariadenia, ktoré od potlačenia nepokojov vláda vydala, opatrenia, ktoré urobila na obnovenie poriadku a z ktorých skoro všetky sa veľmi hlboko dotýkajú šťastia i nešťastia uvedených vrstiev, boli málo vhodné na zvyšovanie dôvery týchto častí obyvateľstva voči vláde; naopak, ešte ju zmenšili. Voľba úradníkov sa vonkoncom nevydarila, lebo väčšina miest sa dostala do rúk kompromitovaných ľudí a keď aj nie práve do ich rúk, no jednak rozhodne do rúk maďarsky zmýšľajúcich ľudí, šľachticov a habituálnych stoličných sudcov. Takto sa preniesla vláda, moc a úcta na obyvateľstvo, nepriateľské vláde a tunajšiemu slovanskému obyvateľstvu,[573] čím renitentná vrstva[574] bola vyznamenaná a takrečeno odmenená, kým vláde oddané vrstvy ponížené a skoro odstrčené. Aké následky to všetko malo na zmýšľanie, na morálku ľudu, ľahko sa dá vypočítať. Či sa už nešíria pod cisárskou firmou šikanovania, posmechy, ba dokonca prenasledovania bývalých verných, predovšetkým tých, čo sa za búrok horlivo zaujali dobrej veci? Maďarizmus zas ožíva a znova sa začínajú obvyklé upodozrievania a ponižovania slovanského obyvateľstva, najmä tej jeho časti, ktorá sa v pominulých zmätkoch vyznačila svojou činnosťou v prospech novoutvárajúcej sa monarchie; so šľachticmi prišli jednostranné záujmy privilegovaných a s habituálnymi stoličnými sudcami[575] staré skvelé šafárenie stoličných sudcov, ktorému je všetok ľud iba stádom a palica a bič jediným prostriedkom na udržovanie poriadku. Ako sa tejto moci využíva, možno vidieť z tohto príkladu. Istý, už odstúpivší okresný komisár, alebo — ako sa títo páni radi volajú — stoličný sudca, prišiel so svojím stoličným prísažným do Bošáce, dediny neďaleko Trenčína, na vyšetrenie lesného priestupku, spáchaného za revolúcie. Ako obyčajne, vyšetrovanie sa skončilo zbitím úbohého ľudu. Najprv hajdúch dostal rozkaz vykonať exekúciu; ale stoličný prísažný upozornil svojho šéfa, že on by nechcel dať zbiť ľudí hajdúchmi, ale radšej kaprálmi vojska, vtedy sa tam práve zdržujúceho, „aby tí psi okúsili tú cisársku vládu, po ktorej tak túžili“. A vskutku privolali kaprálov a oni museli urobiť toto remeslo, také obľúbené stoličnými sudcami. Toto sa deje naprostred ľudnatej obce, z ktorej mnohí stáli v radoch bojovníkov za monarchiu, ktorej obyvatelia prechádzajúcemu vojsku preukazovali s najväčšou ochotou všemožné služby, stavali rozličné prekážky gardám, tiahnúcim proti poľnému maršalovi-poručíkovi Šimunichovi,[576] a z ktorých si poniektorí verný postoj voči cisárovi odpykali v ťažkom väzení v Trenčíne, Komárne a Mukačeve. Z takéhoto počínania prameniace ponaučenie pre ľud budete si vedieť náležite zhodnotiť. A čože ľudu hovoria páni tejto kategórie? „No čo máte z tej svojej vernosti? Vidíte, my sme zas tí, čo sme boli, my sme páni, a tak to zostane naveky, nech sa stane čokoľvek!“ Aj kossuthovci[577] nájdu u týchto pánov vo všetkých záležitostiach útočište a vyslyšanie, zatiaľ čo bývalí cisársky zmýšľajúci ľudia nemôžu u nich alebo nič vykonať, alebo v najlepšom prípade iba to, že sa ich záležitosti preťahujú. Protekcia tohto druhu sa ťahá všetkými životnými záležitosťami, všade ju pozorovať, kde v úrade sedia takíto páni. Nuž keď vo svojich úradných funkciách a v styku s ľudom prejavujú títo páni svoje zmýšľanie tak otvorene, potom možno ľahko pochopiť, že to robia tým viac tam, kde nemajú žiadnej kontroly nad sebou, kde môžu rozhodovať, ako sa im to len zapáči. Títo páni a ich myšlienkoví súdruhovia sú poväčšine statkári a na svojich majetkoch samovládcovia, a preto aj nejedného, čo sa ukázal ako nežičlivý revolúcii[578] a verný vláde, zo služby prepustili a obrali o robotu. Akí poľutovaniahodní sú títo chudáci! V tichosti súkromia pretĺkajú sa teraz svojím biednym životom, bez výhľadu na odškodnenie z tej alebo onej strany. K moci prišlí maďarsky zmýšľajúci úradníci dvíhajú maďarizmus všetkými možnými spôsobmi. Slovanskému ľudu na jeho podania dávajú rozhodnutia v materinskej reči iba z donútenia, ale ani to nerobia všade, a keď to už nemôže byť po maďarsky, v mnohých prípadoch to robia radšej po latinsky ako po slovensky. Žiaľbohu, nariadenia hlavných úradníkov neboli v tomto ohľade také, že by slovenskému národu boli doniesli uspokojenie a boli zodpovedali zásade rovnoprávnosti, lebo hlavným dištriktuálnym komisárom grófom Forgáchom[579] vydané nariadenie výslovne ukladá úradníkom, od okresných komisárov vyššie, používanie nemčiny; iné nariadenie, bývalého ministerského komisára v justičných záležitostiach baróna Nyáriho, zavádza za reč krajských aj kolegiálnych súdov[580] maďarčinu; tretie nariadenie, arcibiskupa ostrihomského, predpisuje v cirkevných záležitostiach atď., latinčinu, a takto sú u nás všetky národnosti, čiže všetky nám cudzie, rovnoprávne, jedine domáca, slovenská národnosť sa potláča a zotročuje. Maďarské komitáty vysluhujú sa maďarčinou, ale slovanské sa nesmú vysluhovať svojou materinskou rečou. Ba aj okružné listy[581] v cirkevných a školských záležitostiach sa na príslušných posielajú po nemecky a tiež také podania sa od nich požadujú v týchto veciach, čo veľmi roztrpčuje duchovných, poväčšine neovládajúcich nemčinu. Za takéhoto stavu mužovia slovanského zmýšľania, t. j. takí, čo sa usilujú svoj národ uviesť do radu vzdelaných národov, musia byť najnepríjemnejšími zjavmi a tak ich veru aj upodozrievajú a odstrkujú. Niekoľkým jednotlivcom takéhoto zmýšľania a z nich iba takým, čo v bojoch 1848 často svoj život vystavili nebezpečenstvu, podarilo sa síce dopracovať k malým úradom; ale zato s inými príslušníkmi ich národa sa tvrdo zaobchádzalo. Všetkých tých starostov obcí a prísažných, ktorí sa zúčastnili na deputáciách Slovákov do Viedne vo veci konštituovania Slovenska ako korunnej krajiny,[582] pri uskutočnenom menovaní do obecných úradov ako panslávi zosadili a iným najťažšími trestami vyhrážali, hoci títo jednoduchí dedinčania nikdy o nejakom panslavizme ani nesnívali a už tým menej sú schopní toto mnohoznačné slovo rozlúštiť a mu porozumieť. Ak reč jedného národa z úradu a súdu vyobcovali, či nie je odsúdený taký národ na duchovné otroctvo?

V takom národe sloboda je iba prázdnou frázou a rovnoprávnosť trpkou satirou, aký zvuk totiž už aj začína u nás mať toto často spomínané slovo. No ustanovovanie maďarsky zmýšľajúcich ľudí v slovenských krajoch má aj inú vážnu politickú stránku. Najnovšia vzbura v Uhorsku[583] nesie na sebe vonkoncom maďarský ráz a odpadlí Slováci a Nemci, ktorí par force[584] stávajú sa teraz Maďarmi a ako takí všade budú vo vážnosti, boli insurekcii, aj keď nie zásadne, oddaní.

Ako je známo, v Uhorsku sa nádejí a náhľadov tejto vzbury nevzdali, aj keď sa ony nesmú nateraz prejaviť! Okrem toho ľud v týchto ustanovovaniach vidí len vyznamenávanie svojich odporcov a nepriateľov, zatiaľ čo pozoruje, ako sú jeho priatelia odstrkovaní. Ako ináč znelo to, čo sa zrovnoprávnením sľubovalo všetkým národom.

Že nebolo možné napochytre nájsť schopných úradníkov, to je hlúpa táranina; už by sa len boli našli, lenže aj tu, ako všade, chýbala k tomu dobrá vôľa. Šľachtici po dosiahnutí úradného vplyvu hneď odprvoti tlačili do popredia predovšetkým svoje záujmy a usilovali sa urobiť ich predmetom zvláštnej starosti vlády. Tu treba spomenúť najmä lesné priestupky. Ľud, nepoučený ešte náležite o rozsahu prislúchajúcich mu slobôd, podporovaný zmätkom tých čias, keď nebolo poriadku ani zákona, povzbudzovaný zvodnými rečami maďarských hlásateľov slobody, dopustil sa v období revolúcie mnohých lesných priestupkov, a to ozajstných, ale aj takých, ktoré si nezasluhujú toto pomenovanie, ktorých odhad a potrestanie nasledovalo hneď po potlačení nepokojov. Veď škody sa musia nahradiť a krivda napraviť, lenže tu v prospech dedinského ľudu hovorilo toľko poľahčujúcich okolností, že sa mu tieto lesné priestupky mali, aj keď nie celkom, aspoň z najväčšej časti prepáčiť. No ak všetci obyvatelia krajiny bez rozdielu mnoho vytrpeli v ostatných zmätkoch: prečo by majetný stav nemal vziať na svoje plecia jednu časť tých utrpení? A či sa nedal mnohým z týchto lesných priestupkov podnet tým, že sa páni po skončení poddanských pomerov vzpierali obciam vyznačiť v lesoch predtým obvyklé palivové a stavebné drevo? Nebolo by sa malo všetko toto, keď išlo o šťastie i nešťastie celých obcí, statočnými verejnými úradníkmi vyšetriť a objasniť každý väčší lesný zločin, a neprenechať panstvám a ich často veľmi chamtivým úradníkom, aby oni oznamovali a odhadovali všetky prípady poškodenia lesov? Ďalej treba ešte uviesť, že na niektorých miestach sedliaci nechali svoje nevýnosné urbariálne polia ladom a sami ich dali stromami zarásť, no kde-tu vyhlásili panstvá tieto lesy za svoje vlastníctvo a podľa toho aj takéto výruby lesa brali ako lesný priestupok. Vládne orgány nielenže toto všetko trpeli, lež panským a verejným úradníkom, ktorí súdili stránky, poskytovali dokonca vojenské asistencie na vymáhanie trestných poplatkov, uložených ľudu. Takto bola vláda zaskočená a ľudu sa ona javila — na osoh nespokojencov — ako taká, čo chce len trestať a exekvovať. Ten dojem mocne zaúčinkoval na myseľ ľudu a niet toho, čo by ho v jeho pamäti zahladilo. No tým sa tajným kossuthovským prívržencom otvorilo aj nové pole činnosti, pretože našuškávali ľudu: „Tieto tresty by ste neboli bývali platili, keby bol Kossuth vyhral; tu máte teraz svoju nemeckú vládu.“

Odhliadnuc od požiadaviek spravodlivosti, samy ohľady rozumnosti kázali zaobchádzať s ľudom inak, lebo tu sa zas ľud ujal zväčša napomáhačov revolúcie a svojich utláčateľov, kým sám seba videl vydaného napospas a opusteného. Sumy, vymerané ľudu ako trest za spomínané lesné priestupky, ak sa vezme do úvahy bieda nášho ľudu, sú v našom komitáte obrovské. Vďaka bohu, že máme tohto roku požehnanú úrodu, lebo inak by bolo s chudobným ľudom zle, celkom zle a stovky by padli za obeť strašnej hladovej smrti. Poniektorí statkári si vytĺkli z týchto trestných kontribúcií[585] toľko, že sa cítia za nejaký ten rok po vypršaní urbariálnych zaviazaností náležite odškodnení, a vo všeobecnosti jasne smeruje tajný úmysel statkárov k tomu, aby dostali týmto spôsobom náhradu za roboty a iné také náležitosti. Aj odhadovanie lesných škôd je také, že sa nespráva právom a spravodlivosťou, ale sa ponecháva skôr úplnej ľubovôli. Panskí úradníci dvoch susediacich statkárov si tieto škody odhadnú jeden druhému, a pritom nebude predsa ten jeden protestovať proti odhadu svojho kolegu, aby si v danú chvíľu taktiež mohol nárokovať rovnakú láskavosť. Čím je odhad väčší, tým väčšie sú aj poplatky, pripadajúce hájnikom, a čím častejšie sa zistí nejaká škoda, tým hustejšie skočí peniaz do vrecka týchto bedlivých pánov. Odhad sa oznámi príslušnému okresnému alebo, lepšie, stoličnému sudcovi; tento sa zjaví príležitostne na panstve, často dovezený panskými koňmi, náležite sa mu pomastí, ten si dá potom predvolať obžalovaných zločincov, spustí im burácajúcu reč a prisúdi im už ustálenú náhradu škody s vyhrážaním exekúciou alebo dokonca zbitím. Toto je súdna procedúra. Ak sa nájde kdesi priateľ ľudu, čo mu poradí, ako by sa tá vec dala potisnúť, vykričia ho za štváča, ktorý poburuje ľud proti vrchnosti, a za komunistu,[586] všetky lesné priestupky sa uvalia na neho a ľudu sa dojímavými slovami položí na srdce, aby sa vystríhal takých zloduchov, ktorí ho vedú iba do záhuby.

Naši páni okresní komisári alebo, lepšie, stoliční sudcovia, ako sa radi volajú, s neveľa výnimkami podedili z dobrých starých čias šafárenia stoličných sudcov toľko, ako to len za prísneho dohľadu, ktorý majú teraz nad sebou, bolo možné. Isteže teraz nemôžu vystupovať so starou surovosťou, ktorá stále účinkuje na ľud, nemôžu všade vydierať peniaze, ako sa im zachce, a v domoch i na dvoroch alebo na otvorenej ulici stovky palíc rozdávať trpezlivému ľudu, ani tak očividne páchať zhýralosti a týmto dobrým príkladom predchádzať svojim podriadeným; no uchvátia si oni toľko potrebnej slobody, aby aspoň do istej miery mohli uchovať starý lesk tej ctihodnej inštitúcie. Ešte nedávno si pri súdnych rokovaniach účtovali staré taxy za dni, za záprah, diety na víno a kolomaž,[587] hoci už dostávajú výdatný cisársky plat a hoci vysokými výnosmi aj takéto vedľajšie príjmy spolu s podplácaniami najprísnejšie zakázali. Ešte nedávno bolo dosť bitia a aj teraz sa pri každej príležitosti pripomínajú ľudu tieto príliš dojímajúce poučky uhorskej konštitúcie. Ešte nedávno v obci Bánovce istý urodzený pán vlastnoručne zbil k nemu prichádzajúcich ľudí za najmenšie sprotivenie sa a aj teraz ešte okrikúvajú všetkých ľudí, dokonca 60, 70, 80-ročných starcov, priam tak ako poddaných a paholkov, iba per „ty“ a pri ďalšom dovrávaní, keď sa chcú obraňovať, zavrčí sa na nich iba „čušte, vy lotri, naničhodníci, chrapúni“; ešte aj teraz sa citujú ľudia každú chvíľu k urodzenému pánovi a keď ho potom nezastihnú doma, musia sa tri, štyri razy v jednej a tej istej záležitosti ta unúvať. Ako sme povedali, tieto krásne vlastnosti, dedičstvo to starej preslávnej uhorskej ústavy,[588] lepia sa ešte na našich pánov úradníkov — nulla regula sine exceptione[589] — ktoré sú vskutku nie spôsobilé napomáhať stavu obrodzujúceho sa Rakúska. No ak máme dokonca vo výhľade takého hlavného úradníka, o ktorom sa povráva, že sa vo verejnom živote dopustil nejakých skutkov, hodných zavrhnutia, po tom voči takto vystrojenému úradu musí sa stratiť aj ostatný zvyšok dôvery a úcty, ak tu ešte nejaká jesto. Títo páni sa zbesile vzpierajú proti akýmkoľvek cudzím živlom, lebo pri takomto šafárení sa dá s rovnorodými živlami ďalej dôjsť a tamtie by neboli schopné preniesť staré dedičstvo preslávnej uhorskej ústavy v jej čistote na ich potomkov. Klika starokonzervatívcov[590] sa usiluje rozširovať mienku, ako keby ľud lipol na menách úradníkov a s nimi spojených funkciách zo starých dobrých uhorských čias; no ak sú to nie vari iba zväzky podvodu a bitia, ktoré by mohli ľud pútať k tejto ctihodnej inštitúcii uhorskej ústavy, tak niet u ľudu ani zbla sympatie voči jeho bývalým begom a kádim.[591] Naopak, môžeme ubezpečiť, že v ľude je hlboká nenávisť voči všetkému z dobrých starých uhorských čias, aj s menami dokopy, lebo mu to všetko pripomína jeho nekonečné poníženie a zotročenie. O tieto dobré staré uhorské časy, keď národne ani jeden národ okrem Maďarov neznamenal nič a všetko bolo odsúdené na duchovnú smrť, keď ľudsky ani jeden človek okrem šľachtica nemal ozajstný význam, bojovali rady povstalcov; pre tieto časy lopotia sa teraz starokonzervatívci zastrene aj otvorene vynútiť úskokmi to, čo tamtí zbesilosťou nemohli dostať do svojich rúk. Za úplné panstvo nad národmi i jednotlivcami a s tým spojené dôsledky v naznačenom zmysle vzbĺkol boj zo strany Maďarov a koncesie, urobené občanovi pred započatím boja, boli iba tiesňou vynúteným navnaďovaním pre vstupovanie do povstaleckých služieb. Ale ľahkoverný svet si predsa dal nahovoriť, že ten boj sa viedol za idey slobody, ktoré Maďari vzali do ochrany! Hej, za maďarské idey slobody, ktorých symbolom bolo šafárenie stoličných sudcov v tých preslávnych časoch Maďarstva! Izolovaný a osamele tu stojaci maďarizmus všetky tieto tendencie zastrel ostatnej Európe a tá bola vývesným štítom pomýlená.

Tu máte opis našich pomerov, ktoré s malými výnimkami sa zhodujú s pomermi na celom Slovensku. Iné národy dosiahli v týchto prechodných časoch azda lepšie výdobytky, no slovenský národ dosiahol ten smutný výdobytok, že bol vydaný svojim úhlavným nepriateľom.



[569] Vom linken Waagufer, 26. Juli. (Na začiatku článku je autorova značka: Z — y). Článok v Pressburger Zeitung[569] v 176. — 177. čísle z 30. a 31. júla 1850.

[569569] „Pressburger Zeitung“ — bratislavské nemecké noviny (Prešporské noviny), ktoré vychádzali veľmi dlho

[571] z nitrianskeho a novohradského komitátu (lat.) — stolica

[572] ktorá sama zasiahla činne do insurekcie (lat.) — rozumej do maďarskej revolúcie z r. 1848 — 49

[573] a tunajšiemu slovanskému obyvateľstvu — rozumej slovenskému. (V nemeckej pôvodine tohto Štúrovho článku sa nerozlišovalo medzi „slovenským“ a „slovanským“.)

[574] renitentná vrstva (lat.) — protiviaca sa, odporujúca

[575] s habituálnymi stoličnými sudcami (lat.) — obvyklými

[576] proti poľnému maršalovi-poručíkovi Šimunichovi — Baltazár Simunić (Simunich, 1785 — 1861) — rakúsky vojvodca, ktorý bojoval r. 1848 — 49 proti revolučným Maďarom. Mal vzťahy, hodne odmietavé, i ku slovenským dobrovoľníkom z tých čias.

[577] Kossuthovci — prívrženci Ľudovíta Kossutha, tu vôbec straníci maďarských revolucionárov z uvedených čias

[578] čo sa ukázal ako nežičlivý revolúcii — rozumej maďarskej

[579] hlavným dištriktuálnym komisárom grófom Forgachom vydané nariadenie — Anton Forgách (1819 — 1885) — uhorský aristokrat, politicky umiernený, prijal r. 1849 komisárstvo v jednom z piatich uhorských dištriktov, na ktoré bolo rozdelené umenšené a po revolúcii pacifikované Uhorsko. Maďari mu toto prijatie úradu pod absolutistickou vládou veľmi zazlievali.

[580] kolegiálnych súdov (lat.) — takých, ktoré súdili vo viacčlenných sboroch, senátoch

[581] okružné listy — podľa lat. cirkuláre, obežníky

[582] vo veci konštituovania Slovenska ako korunnej krajiny — totiž odčlenenia Slovenska z Uhorska a jeho zriadenia ako osobitnej administratívnej jednotky. Bolo viacej takých žiadostí a deputácií. Veľká, 28-členná slovenská deputácia žiadala už 20. marca 1849 v Olomouci oddelenie Slovenska od Uhorska. Deputácia, ktorú v ten deň prijal panovník Fraňo Jozef I. (písomnú žiadosť odovzdali už deň predtým), viedol kanonik dr. Jozef Kozáček. Žiadosť o to oddelenie podpísal i Ľudovít Štúr, ktorý i neskoršie r. 1849 agitoval medzi ľudom v podobnom zmysle. Pravda, viedenská vláda oddelenie používala len ako politického strašiaka proti Maďarom a vážne na nič podobného nemyslela.

[583] najnovšia vzbura v Uhorsku — za absolutizmu sa nedalo písať iným tónom o prehranej revolúcii z r. 1818 — 19

[584] par force (franc.) — nasilu

[585] z týchto trestných kontribúcií (lat.) — náhrad

[586] výkričia ho za štváča… a komunistu — čo bola nadávka zo strany reakcionárov. Dávali ju každému, kto sa im nezdal byť dosť „spoľahlivým“, čiže dostatočne reakčným podľa ich predstáv.

[587] staré taxy za dni… na víno a kolomaž (na mazanie vozov) — ako pred r. 1848, keď všetky tie taxy v stavovskom Uhorsku skutočne boli.

[588] starej preslávnej uhorskej ústavy — rozumej zemianskej, už prekonanej samotnými revolučnými udalosťami. („Preslávnej“ tu má výsmešný význam.)

[589] Nulla regula sine exceptione (lat.) — z každého pravidla je výnimka

[590] klika starokonzervatívcov — takých, ako bol i gr. Anton Forgách. Stavali sa lojálnymi k absolustistickej Viedni, ale len preto, aby vytĺkli čím väčší zisk pre všetkých Maďarov, konzervatívnych i tých nedávno revolučných.

[591] voči jeho bývalým begom a kádim — štipľavé porovnanie uhorských zemanov s — Turkami. (Beg bol názov tureckého zemského pána a kadi sa volal turecký sudca.) Porovnanie ukazuje, ako ostatne i celý tón článku, že zemskí páni nezmenili svoje vykorisťovateľské spôsoby ani po r. 1848, keď už zemianske výsady boli podľa zákona zrušené.

« predcházajúca kapitola    |    




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.