1869. (II.)
Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav
Digitalizátori: Michal Garaj, Zdenko Podobný, Karol Šefranko, Nina Varon, Lucia Muráriková, Miroslava Lendacká, Martin Hlinka
Čo si zasiala do záhradky: tak verne všetko vzišlo ti; však zo zeme vylúdené je slniečkom tvojej peknoty. Každučké kvitne a teší sa, akoby dieťa: však ho mať panenskej duše, svätených líc matersky zvykla pestovať. Mater majú tie kvietky sladkú, keď tam chodí medzi nima; každé sa vzpína, chcelo riecť by: „Mamo, na ruky vezmi ma… Veď bárs ma strhneš, nechet biely srdienko mi bárs nakrojí: ja predsa nedbám, však na ňadrách tvojich, mať, šrám sa zahojí —“ Tak ľúbia teba tieto kvietky; a ty tiež ľúbiš ich, to viem. Ó, ľúb aj mňa, lebo jak kvietok, ba väčšmi ja ťa milujem!
O autorovi
Pavol Országh-Hviezdoslav
básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu
Galéria obrázkov
Obrázok
