1869. (II.)
Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav
Digitalizátori: Michal Garaj, Zdenko Podobný, Karol Šefranko, Nina Varon, Lucia Muráriková, Miroslava Lendacká, Martin Hlinka
Na Orave sa prevážam; podo mnou člnok ihravý, voda ho tíško nesie, lebo zná var’, že v člnku ja som takže z Oravy. Rozmilá rieka — jak ju rád mám! Sťa bych milencom jej ja slul. Keď som u nej bol ostatný raz, prekliaty fujak vtedy dul. Teraz je tak slnečno, pekne, tak mile po nej sa voziť; a sladko bolo by tu zosnúť, do člnka dol’ sa uložiť. Nech by vesloval, len kto by chcel; ja by si tíško, tíško spal a sladko sníval, kým by niekto, — jestli by mal kto — vesloval. A nechže nevesluje nikto, nech nechá veslo, či ja dbám! Ja vlnám mojej rodnej rieky po vôli sa ja vďačne dám. Že ma snáď neodnesie na breh, znesie ma teda k Váhu dol’. A čo ma k Váhu znesie aj, ja predsa na sebastarosť rád bych zabudol. Teda s Váhom by ma dol’ zniesla k Dunaju, v zhon ten slávny vôd, s Váhom, s Dunajom v more Čierno: i tam ma bratská prijme loď!
O autorovi
Pavol Országh-Hviezdoslav
básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu
Galéria obrázkov
Obrázok
