1869. (II.)
Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav
Digitalizátori: Michal Garaj, Zdenko Podobný, Karol Šefranko, Nina Varon, Lucia Muráriková, Miroslava Lendacká, Martin Hlinka
Načo sú, načo vraj piesne? Kto spieva, nič nieto v tom. To ty vravíš, ty, bezo lístia suchý v háji sveta strom! Tebe sú piesne pletky, márnosti: barva, hlas. Bezdušná, bútľavá hruď, ani mak citu viac nemáš! Tebe sú piesne pletky, márnosti: barva, hlas. Ty si už len cele žalúdok, ktormu milý — plný klas. Nepodletíš ani len na piaď nad zem, sťa večný hrudorýl — Tak z teba duša opŕchla, tak si sa v bahno zanoril. A ty haníš spev a básnictvo, jak v hriadkach plevadla zárod! A teba by mal počúvnuť spevný slovenský náš národ!?
O autorovi
Pavol Országh-Hviezdoslav
básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu
Galéria obrázkov
Obrázok
