SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Neviem, čo ma mrzí tak

Neviem, čo ma mrzí tak, ale som veľmi zmrzený: nepokoj v duši a v srdci oheň sem-tam rozhrebený. Ani ma inde nieto, a ani tu som nie cele: potrepaná na hŕbu stavba mojeho ducha z ocele. Rozišiel som sa, a neviem kam? V ktorom deľakom zámete? Ako sa ja už len vynájdem v jednote tomto na svete? Oj, dievča, ja videl ťa v lete hrabávať pekne lúkami; rozstrasený ja: pohrab, pohrab ma — svojej lásky hrabľami.