SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Sánkujú sa, sánkujú

Sánkujú sa, sánkujú spevné naše dievčiny od vyšného ta na nižný koniec našej dediny. Zapriahol dva bystré žrebce šuhaj prvý z dediny — a preváža kratochvíľne najbohatšie dievčiny. Včera spŕchnul hodný sniežik, dobrá môž’ byť sanica; len tak s dievčinami mihne popred dom náš korbica. Spievajú si — dobre im je. Možno sa aj nazdajú, — každá v sebe — že sa snáď za pohoniča vydajú. Ach, aký to pekný zázrak! Sotva že umĺknul hlas vzdialivšich sa: už sa blíži prichodiacich, blíži zas. V piesni, v zune to hrkálcov ide letkom, výskokom; len prv dol’ šli, a letia zas v hor’ pod mojím oblokom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama