SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Či mi otvoríš, keď k vám prídem

Či mi otvoríš, keď k vám prídem mesačno-hviezdnym večerom s nekalenou v srdci ľúbosťou a vonným, sviežim pod perom? Či mi otvoríš vaše dverce, tie vaše dverce jedľové? A keď zaklopem, čiže vyjdeš a či ma poznáš po slove? A keď otvoríš, či nerečieš, že čo ťa mátam v sladkom sne? Čiže mi povieš, abych vnišiel, čiže priznáš sa ešte mne? Potíšku kráčam pod tvoj oblok, tak tíško k vám sa zbližujem, bo čo sa medzi nami dialo, tak veľmi, veľmi banujem. Ostýcham sa, čosi sa hanbím — mrazné čos’ cítim na sebe — Odpusť! Zanechať som ťa mienil, a, hľa, vraciam sa späť k tebe.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama