SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

O polnoci sa zobudím

O polnoci sa zobudím; v očiach chladná krupaj rosy. Plakal som vo sne, svetom hľadajúc a nájsť nemohúc kohosi. Ona to bola, čo tu býva, nedeľako nás, tá mladá: čo teraz spí tiež a dosť možno, vo snách podobne mňa hľadá. Zobuď sa, ľúba! A netráp sa pomedzi sveta chrasť, lesy; zobuď sa ako ja — a vedz to, že tu sme blízko, tu sme si.